Topenie ľadovca v najbližších rokoch spôsobí vážne straty. Mnohým môže ísť o život

  • Globálne otepľovanie je na svojom vzostupe
  • Priamym dôkazom je práve topenie ľadovca
  • Následky tohto fenoménu môžu byť fatálne
na snimke je ladovec, priroda, lad
Pexels.com
  • Globálne otepľovanie je na svojom vzostupe
  • Priamym dôkazom je práve topenie ľadovca
  • Následky tohto fenoménu môžu byť fatálne

Topenie ľadovcov, spôsobené klimatickou zmenou, predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre náš životný štýl. Tento proces ovplyvňuje ekosystémy a spôsobuje rozsiahle environmentálne zmeny, ktoré ovplyvňujú nielen klímu, ale aj základné potreby ľudí, ako sú voda a potraviny.

Podľa UNESCO môže topenie ľadovcov ohroziť až 2 miliardy ľudí, najmä v regiónoch, ktoré sú závislé od vodných zásob zo vzdialených horských ľadovcov. Tento problém má širokosiahle následky, vrátane ohrozenia potravinovej bezpečnosti a stability ekosystémov.

Okrem zníženia množstva pitnej vody, ktorá je v horských oblastiach považovaná za životne dôležitý zdroj, sa tento proces týka aj regiónov závislých od zavlažovania, ktoré čelí vážnym rizikám v podobe sucha. So stúpajúcimi teplotami sa predpokladá, že roztápanie ľadovcov a zvyšovanie hladín oceánov sa stanú faktormi, ktoré ovplyvnia mnohé regióny, pričom ich dlhodobý ekonomický a sociálny dopad bude nevyčísliteľný.

Tento problém môže viesť aj k ďalším environmentálnym hrozbám ako zosuvy pôdy, zmeny v hladinách riek a ďalšie prírodné katastrofy, ktoré negatívne ovplyvnia infraštruktúru a životné podmienky v postihnutých oblastiach. Zmena teploty a roztápanie ľadovcov, teda nie je iba environmentálnou hrozbou, ale aj faktorom, ktorý môže priamo zasiahnuť do bezpečnosti a stability ľudskej spoločnosti.

Horský ľadovec

Mnohé horské oblasti sveta, ako sú Himaláje, Andy či Alpy, čelia drastickému úbytku ľadovcov. V týchto regiónoch žije viac než miliarda ľudí, ktorí sa spoliehajú na vodu z týchto ľadovcov pre zavlažovanie poľnohospodárstva. Tieto regióny, obzvlášť v rozvojových krajinách, už teraz zápasia s potravinovou neistotou. Vďaka topeniu sa zmenšuje množstvo vody, ktorou sa zavlažuje úroda, čím sa zhoršuje dostupnosť základných potravín.

Rovnaké problémy sa týkajú aj vyspelých krajín, kde klimatické zmeny už teraz ovplyvňujú zásobovanie vodou. Napríklad v USA sa v oblasti rieky Colorado vyskytujú suchá už od roku 2000. Rýchlejšie roztápanie snehu, spôsobené teplejšími teplotami, prispieva k problémom s dlhodobým nedostatkom vody. Opäť ide o zavlažovanie úrody, ale v tomto prípade aj o filtrovanie tejto vody, k bežnej ľudskej spotrebe.

Ľadovec
zdroj: Unsplash/Xavier Balderas Cejudo

Stúpa hladina oceánov

Podľa údajov z obdobia 1901 až 2018 sa priemerná hladina svetového oceánu zvýšila o 15 až 25 centimetrov, pričom tempo tohto nárastu sa zrýchľuje. V rokoch 2001 až 2010 stúpala hladina morí priemerne o 2,9 milimetra ročne, avšak v období 2011 až 2020 sa toto tempo zvýšilo na 4,5 milimetra ročne.

Ako uviedol Denník N, hladina svetových morí stúpla v roku 2024 viac, než sa očakávalo. Nárast podľa NASA predstavuje až 0,59 cm, zatiaľ čo predpoklad bol 0,43 cm. Dôvodom bolo nezvyčajné otepľovanie oceánov v kombinácii s topením pevninského ľadu.

Tento globálny problém môže viesť k niekoľkým nezvratným katastrofám:

  • Záplavy a extrémne počasie – Stúpajúca hladina oceánov ohrozuje pobrežné mestá a ostrovy, čo vedie k častejším a intenzívnejším záplavám. Napríklad Bangladéš, Maldivy či časti Floridy sú vystavené riziku úplného zatopenia. Milióny ľudí môžu prísť o domovy.
  • Nedostatok pitnej vody – Ľadovce sú zásadným zdrojom sladkej vody pre miliardy ľudí. Ich úbytok znamená menej vody na pitie, poľnohospodárstvo a elektrinu, čo môže spôsobiť smrteľné sucho a hladomor.
  • Hladomor a potravinová neistota – Poškodenie poľnohospodárstva v dôsledku zmeny klímy a nedostatku vody môže viesť k potravinovým krízam. Napríklad oblasti závislé od zavlažovania riečnymi tokmi napájanými z ľadovcov (India, Pakistan, Čína) už teraz čelia masívnemu nedostatku určitých potravín.
  • Prírodné katastrofy – Topenie ľadovcov zvyšuje riziko zosuvov pôdy, lavín a povodní spôsobených ľadovcovými jazerami. Napríklad v roku 2021 došlo v Indii k ničivej povodni po uvoľnení ľadovcového bloku v Himalájach. Katastrofa zabila viac ako 200 ľudí.
  • Zmeny v oceánskych prúdoch – Roztápajúci sa ľad v Arktíde a Antarktíde môže narušiť cirkuláciu morských prúdov. Jav povedie k extrémnym výkyvom počasia, vlnám horúčav, mrazom a búrkam, ktoré môžu mať smrteľné následky.

Čítajte viac z kategórie: Životné prostredie

Zdroje: Denník N, BBC, The Guardian

Najnovšie videá

Trendové videá