Toxické ovzdušie: V týchto krajinách dýchaš najviac znečistený vzduch. Vieme, ako je na tom Slovensko

Európa čelí jednej z najzávažnejších zdravotných hrozieb – znečisteniu ovzdušia. Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) bolo v roku 2021 vystavenie jemným časticiam PM2.5 zodpovedné za predčasnú smrť približne 239-tisíc ľudí, zatiaľ čo ďalších 48-tisíc utrpelo v dôsledku expozície oxidom dusičnatým (NO2).

Tento problém najviac postihuje mestské oblasti, kde koncentrácie týchto látok pravidelne prekračujú odporúčané hodnoty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Najviac postihnuté krajiny

Podľa najnovších štúdií „víťazí“ medzi krajinami s najhoršou kvalitou ovzdušia v Európe Severné Macedónsko. Aj nasledujúce krajiny v tomto rebríčku sa nachádzajú na Balkáne, konkrétne sú to Srbsko, Albánsko, Bulharsko a Čierna Hora.

Hoci na Európskej úrovni je rozdiel medzi východnou a západnou Európou jasne viditeľný, aj západná časť má svoje silne znečistené zóny. Západoeurópske krajiny, hoci majú vyšší životný štandard, sa stretávajú na regionálnej úrovni s vysokými hodnotami NO2, ktorý je špecifický pre veľké mestá a priemyselné oblasti.

V mestách severného Talianska, Poľska a Českej republiky zas dominujú jemné častice PM2.5, ktoré pochádzajú najmä zo spaľovania uhlia na vykurovania domácností a z poľnohospodárskej činnosti.

Aj Slovensko, hoci sa v reporte priamo nespomína, sa dlhodobo nachádza medzi krajinami, ktoré bojujú s vysokými hodnotami PM2.5, najmä kvôli vykurovaniu tuhými palivami v niektorých regiónoch.

Dôvody znečistenia sú rôzne

Prispievatelia k znečisteniu ovzdušia sú rôzni, najvýznamnejšie však podľa Euronews znečisťuje európsky vzduch doprava, domáce aktivity a poľnohospodárstvo. Doprava je vo všeobecnosti jedných z veľkých problémov európskeho kontinentu.

Štúdia Barcelonského inštitútu pre globálne zdravie ukázala, že až 50 % úmrtí spojených s NO2 pochádza z emisií vozidiel. Okrem toho lodná doprava prispela k viac ako 10-tisíc úmrtiam kvôli znečisteniu ovzdušia v roku 2022.

K znečisteniu vzduchu výrazne pomáhajú aj domácnosti. Používanie uhlia a plynu na vykurovanie je hlavným zdrojom jemných častíc PM2.5. Viac ako 22 % úmrtí spojených so znečistením ovzdušia má pôvod práve tam.

V neposlednom rade je problémom pre čistotu ovzdušia poľnohospodárstvo. Emisie z chovu zvierat a hnojenia pôdy sú dôležitým faktorom, ktorý významne prispieva k PM2.5 v atmosfére.

V decembri 2024 vstúpila do platnosti nová smernica EÚ o kvalite ovzdušia, ktorá si kladie za cieľ zosúladiť normy kvality ovzdušia s odporúčanými WHO do roku 2030. Okrem monitorovania tradičných znečisťujúcich látok, ako sú NO2 a PM2.5, zahŕňa smernica aj povinnosť sledovať ultra jemné častice, čierny uhlík a amoniak.

Nové pravidlá tiež posilňujú práva občanov, ktorí budú môcť podať žalobu na vládu v prípade, že nebudú dodržiavať normy kvality ovzdušia. Tento krok je označovaný ako jedna z najväčších intervencií v oblasti verejného zdravia za posledné desaťročia.

Ekonomický dopad znečistenia

Znečistenie ovzdušia neovplyvňuje len zdravie ľudí, ale aj ekosystémy a ekonomiku. Napríklad v roku 2022 bolo asi 73 % ekosystémov v EÚ vystavených nadmerným hodnotám dusíka, čo viedlo k zmene biodiverzity a nižším poľnohospodárskym výnosom. Straty spojené s nižšou úrodou a poškodením plodín sa odhadujú na viac ako 2 miliardy eur ročne.

Hoci Slovensko v tomto kontexte nefiguruje medzi najhoršími prípadmi, kvalita ovzdušia ostáva výzvou. Mestá ako Bratislava a Košice pravidelne zápasia s preťaženou dopravou a vykurovaním domácností, čo významne prispieva k emisiám PM2.5.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry sa však Slovensko snaží zlepšiť monitorovanie kvality ovzdušia a postupne zavádzať opatrenia na zmiernenie dopadov znečistenia.

Čítajte viac z kategórie: Životné prostredie