Tragické zábery z nemocnice: Umierajúci pacienti, zničený personál. Slovenský lekár ukázal, ako vyzerá realita

Vo februári 2021 sa Slovensko stalo prvé na svete, a to v počte úmrtí na ochorenie COVID-19 na milión obyvateľov. Dunajskostredský okres bol na prelome mesiacov január a február najinfekčnejším regiónom na Slovensku.

Od októbra 2020 do polovice januára 2021 sa v dunajskostredskej nemocnici liečilo 757 pacientov s COVID-19, až tretina z nich neprežila. Reportáž z nemocnice, ktorá sa objavila na internete len pred 24 hodinami, má tisícky pozretí.

Tragické zábery, pacienti napojení na pľúcnu ventiláciu, no aj ľudia, ktorí to nakoniec neprežili. Výpoveď anesteziológa a lekára intenzívnej terapie, Balázsa Laczka, ktorý pracuje na oddelení intenzívnej starostlivosti v Nemocnici Dunajská Streda, odkazuje na to, aby si ľudia konečne uvedomili, s čím to my vlastne bojujeme. Videoreportáž priniesol portál Parameter.sk.

Psychická vyčerpanosť

V reportáži opisuje beznádejnú situáciu. „Každý deň má čaká niečo nepredvídateľné, neustále stretávame nových pacientov v kritickom stave. Obávam sa, že nebudeme čoskoro vedieť každému pacientovi zabezpečiť rovnakú zdravotnú starostlivosť,“ povedal na úvod.

Lekár vzápätí nastupuje na zmenu, pričom hovorí, že im zostalo len jediné tzv. bezcovidové interné oddelenie. Aj napriek tomu im kapacity nepostačujú. Odkazuje na zdravotné sestry, ktoré sú v súčasnosti nenahraditeľné v starostlivosti o chorých.

„Maximálna starostlivosť o pacienta si vyžaduje prítomnosť aspoň jednej sestričky. Nie je všetko len o technike.“ Zdravotná sestra zúfalo dodáva, že sú na pokraji síl, najmä čo sa týka personálnych kapacít. „Sme psychicky včerpané.“

Skutočná realita

Lekár prichádza k pacientovi. Ukazuje, že aj po prekonaní infekčného ochorenia môže život pokračovať. Pacienta začiatkom januára napojili na invazívne dýchacie prístroje. Zakročili našťastie včas a pacient prežil. „Mnoho z nich sa nechce dať napojiť a prosia nás, aby sme to nerobili. Tvrdohlavo za tým stoja. Väčšinou sa to skončí fatálnymi následkami, smrťou.“ Dodáva, že treba bojovať a nikdy sa nevzdávať.

Balázs Laczkó vraví, že aj keď sú zdravotníci zaočkovaní, musia si vždy dávať veľký pozor. Ukazuje na pacientov a hovorí, že títo nemali žiadne závažné ochorenia, práve naopak, boli vitálni. Dnes sú napojení na mechanickú pľúcnu ventiláciu. Niektorí už nádej však nemajú.

Zábery na zúfalých pacientov sú nepríjemným nahliadnutím do skutočnej reality. Nehybní ľudia napojení na prístroje sú odrazom toho, že situácia je vážna. Mnoho pacientov nad 60 rokov sa im často nepodarí zachrániť.

Pozerajú na smrť

Lekár prichádza za svojou kolegyňou, ktorá len nedávno pomáhala druhým, teraz pomoc potrebuje ona. „Pred týždňom nám zomrela mama kolegu. Je to hrozné.“

Ďalšia zdravotníčka z dunajskostredskej nemocnice dodáva, že je potrebné, aby ľudia videli realitu. Mnohí tomu neveria. „Stretávame sa často s tým, že koronavírus nič nie je. Hovorím im, aby sa prišli pozrieť do nemocnice. Ako tu trpia úbohí ľudia.“

Všetci sa zhodujú na tom, že vidieť umierajúcich pacientov, a to každý deň, je vyčerpávajúce. Človek sa s tým nedokáže zmieriť. „Nie je to tom, že prídeme domov a zatvoríme dvere a zabudneme. Zostáva to v človeku. Spomínam si na prvú pacientku, ktorá tu na COVID-19 zomrela. Pamätám si jej meno, jej manžela. S tým musíme žiť. V týchto podmienkach sa nedá viesť bežný život. Nie každý to zvládne.“

O dva dni neskôr

Lekár Balázs Laczkó sa vracia do nemocnice o 48 hodín neskôr. „Z tých pacientov, ktorých sme videli pred dvoma dňami, traja zomreli. Jedna z nich bola kolegyňa, ktorú som musel napojiť na ventiláciu ešte v ten večer. Chcel by som povedať, aby nám ľudia pomáhali, lebo aj my sme len ľudia.“

Na záver spomína, ako musel napojiť na ventiláciu aj manželku bývalého kolegu. „Zvieralo mi srdce, keď som mu to musel povedať. Na konci hovoru skoro plakal a povedal mi, aby som sa o ňu postaral. Boli spolu 40 rokov. Mlčky som si sadol do svojej kancelárie. Predstavil som si, čo by som robil ja. Vydržte pár týždňov, alebo mesiac. Nechceme rozhodovať o tom, ktorého pacienta zachrániť na úkor druhého.“