Transparency pre Startitup: Prechod na zelenú ekonomiku nie je len príležitosť, ale aj riziko

Autorka komentáru Kristína Kroková pôsobí v Transparency International Slovensko.

Európska únia, vrátane Slovenska, si v rámci boja proti klimatickým zmenám stanovila v posledných rokoch ambiciózne ciele pri prechode na zelenú ekonomiku. Prostredníctvom medzinárodnej dohody „Green deal“ si dala za cieľ do roku 2050 stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Znamená to, že sa krajiny pri výrobe energie postupne odklonia od využívania fosílnych palív a zabezpečia si ju zelenšími zdrojmi. 

Zníženie množstva uhlíka v atmosfére a zmierňovania klimatických zmien sa prirodzene stáva aktuálnou témou politických diskusií a programov aj na Slovensku. Takmer tri štvrtiny (73 %) Slovákov si podľa Eurobarometra myslia, že peniaze z plánu obnovy hospodárstva by mali byť investované hlavne do zelenej ekonomiky a takmer dve tretiny obyvateľstva (88 %) súhlasí, že vláda a Európska únia by si mali stanovovať ambiciózne ciele na zvýšenie množstva využívanej energie z obnoviteľných zdrojov. 

Okrem významných environmentálnych dopadov sú spomínané ciele často vykresľované aj ako veľké podnety pre ekonomiku. To naozaj platí, stačí sa pozrieť, aké sumy má na tieto účely k dispozícii Slovensko z európskych zdrojov. 

Napĺňanie spomínaných cieľov však v sebe nesie aj nástrahy. Rôzne dotačné schémy totiž prinášajú aj veľké korupčné riziká a snahy o preferovanie individuálnych záujmov pred tými spoločenskými. Zneužívanie zdrojov na zelenú ekonomiku je pritom odsúdeniahodné nielen z pohľadu boja proti korupcii, ale tiež z pohľadu závažnosti situácie, keďže s časom klesá aj šanca problematiku devastovania planéty efektívne vyriešiť.

Slovenská stopa

Svetová pobočka Transparency International v súčasnosti eviduje 59 svetových káuz týkajúcich sa korupcie v oblasti klímy a dekarbonizácie v 41 štátoch, vrátane Slovenska a jeho emisnej kauzy. Prípad predaja emisných kvót hlboko pod trhovú cenu firme Interblue z roku 2008 je dobre známy a dosiaľ riadne nevyšetrený.

Slovensko preliatím peňazí cez garážovú firmu prišlo o zhruba 66 miliónov eur a vyšetrovanie bolo v septembri 2013 zastavené a odôvodnené tým, že skutok sa síce stal, ale nepovažuje sa za trestný čin. 

Štrnásť rokov od vypuknutia kauzy sa vlani vyšetrovanie opäť otvorilo, boli v ňom obvinené tri osoby. Vedenie ministerstva životného prostredia a NAKA deklarujú pripravenosť spolupracovať, aby vyšetrovanie kauzy dotiahli tentokrát do úspešného konca.

S problémami sa potýkajú aj ďalšie krajiny regiónu. Nedávno bol napríklad medializovaný prípad ohýbania trhových mechanizmov v Maďarsku, týkajúci sa veľkej oceliarskej firmy Dunaferr.

Firma od roku 2019 neplatí za vyprodukované emisie, no napriek tomu je podporovaná zo štátneho, čo v konečnom dôsledku deformuje európsky trh a dáva firme konkurenčnú výhodu. Maďarsko sa tak snaží zmierniť negatívne sociálne a ekonomické dôsledky plynúce zo zastavenia prevádzky oceliarne, čo však spôsobuje značný odklon od úsilia o zníženie emisií oxidu uhličitého v rámci zmiernenia dopadov klimatickej krízy. 

Odkiaľ tečú peniaze? 

V súčasnosti putujú na Slovensko peniaze určené práve na prechod od klasickej k zelenej energii najmä prostredníctvom štyroch kanálov. Cez ne má byť na Slovensku investovaných spolu zhruba 10 miliárd eur. Pri takej veľkej sume a možných netransparentných procesoch prerozdeľovania peňazí existuje aj možnosť ich spreneverenia. Projekty na dekarbonizáciu a zelenú ekonomiku sú rovnako náchylné na zneužitie ako iné veľké verejné investície. 

Prvým fondom cieliacim naplnenie Zelenej dohody Slovenska je Fond pre spravodlivú transformáciu, prostredníctvom ktorého je Únia pripravená investovať v období rokov 2021 až 2027 17,5 miliardy eur do všetkých členských krajín.

Prechodom na zelenú ekonomiku totiž prirodzene utrpí aktuálna uhlíková ekonomika a ľudia v nej zamestnaní. Fond má podporiť územia, ktoré sú týmto prechodom najviac postihnuté a teda zmierniť negatívne dôsledky pre zamestnanosť. Na Slovensko tak do troch oblastí – Hornonitransky región, Košický a Banskobystrický kraj pritečie spolu 460 miliónov eur. 

Ďalším fondom podporujúcim dekarbonizáciu hospodárstva je Modernizačný fond vytvorený Európskou investičnou bankou, ktorého objem tvoria výnosy z predaja emisných kvót. Momentálny odhad výšky fondu, vzhľadom na pohyblivosť cien, sa pohybuje na úrovni 2,6 miliárd eur. Fondom podporené projekty prinesú úspory uhlíkovej energie v priemyselnej výrobe a zabezpečia plynulý prechod na environmentálne spôsoby výroby energie. 

Sulík junior dostal ban na Twitteri: Dôvod môže tkvieť vo fotke s „údom“

Tretím zdrojom je Plán obnovy, ktorý sa zameriava na 5 oblastí verejných politík. Práve investície do zelenej ekonomiky tvoria jeho najväčšiu časť, a to 2,17 miliárd eur, čo je 37 % z jeho celkovej výšky. Konkrétne do dekarbonizácie priemyslu, ktorá je jedným z 18 komponentov plánu, má štát investovať 350 miliónov eur. 

V neposlednom rade k zmierňovaniu vplyvu klimatickej krízy prispievajú aj európske štrukturálne fondy. V súčasnosti sa Slovensko nachádza v programovom období čerpania 2021 až 2027. Operačný program LIFE je kľúčovým nástrojom na národnej aj regionálnej úrovni na naplnenie európskych cieľov.

Napriek tomu, že investície podporené z eurofondov výrazne napomáhajú k ich dosahovaniu, administratívna náročnosť ostáva vysoká, na čo môžu naraziť aj inak prospešné projekty. V tejto oblasti je stále priestor na zefektívňovanie čerpania eurofondov, pri zachovaní transparentnosti procesu.  

Korupčné riziká 

Opísané fondy predstavujú hlavný nástroj umožňujúci naplnenie európskych dohôd o uhlíkovej neutralite. Konkrétne ide o cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 55 % a dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Všetky fondy už sú v niektorej zo začiatočných fáz, čo znamená, že výzvy sa prijímajú, vyhodnocujú a schvaľujú či odmietajú. 

V tomto štádiu je náročné spätne overovať kvalitu nastavenia prerozdeľovacieho procesu, o to viac je potrebné venovať pozornosť aj kontrole využitia peňazí v jednotlivých projektoch a regiónoch. Aby schvaľovanie projektov nezáviselo na známostiach a „dobrých vzťahoch“, ale na ich skutočnej kvalite. Chabá kvalita projektov totiž môže zmariť základný zámer fondov, a teda zníženie celkových emisií.  

Prechod európskych peňazí do krajiny ich využitia tvorí niekoľko fáz. V momente ich prílevu do krajiny však už o ich použití rozhoduje daná krajina, ktorej úlohou je nastaviť procesy prerozdeľovania peňazí efektívne a transparentne. 

Slovenský policajt sa stal absolútnym hrdinom. Mimo služby bol svedkom ťažkej nehody, nezaváhal ani sekundu

Ako príklad neefektívneho nastavenia procesov možno uviesť práve prebiehajúci program v rámci Plánu obnovy – „Obnov dom“ (výstavba úsporných budov, či obnova starých). Cieľom Slovenska bolo poskytnúť peniaze v rámci 30 miliónového balíka 4-tisíc rodinným domom, čo sa však z dôvodu klesajúceho záujmu o podporu aj vzhľadom na administratívnu náročnosť a nefungujúce procesy nepodarilo naplniť. Koncom januára 2023 registrovala Slovenská agentúra životného prostredia len 2 200 žiadostí. 

Ešte problematickejšia situácia, než je samotná byrokracia, môže nastať, ak sa do procesu zapoja lobistické skupiny. Firmy ťažkého priemyslu produkujúce emisie sa môžu usilovať vplývať na prerozdeľovanie peňazí a tým si udržiavať vplyv na trhu na úkor posilňovania hráčov ponúkajúcich zelené riešenia. 

Hľadanie balansu 

Slovensko má pred sebou náročnú úlohu. Ako jedna z najpriemyselnejších krajín EÚ sa musí snažiť udržať a rozvíjať ekonomickú silu a zároveň prispievať k zmierneniu klimatickej krízy. Štát potrebuje jednoznačne dekarbonizovať veľké firmy produkujúce najviac emisií, ako napríklad U.S. Steel Košice, ktoré však zároveň značne prispievajú k HDP a celkovej zamestnanosti.

Firma si teda môže byť do značnej miery istá, že štát bude ochotný investovať do jej dekarbonizácie. Otázkou však zostáva, do akej miery by mali byť prioritou investície do podnikov, ktoré by si prostredníctvom svojich ziskov vedeli dekarbonizáciu z veľkej miery zafinancovať aj samy. A či sa tieto peniaze nedajú lepšie využiť na pomoc zeleným projektom, ktoré bez nich nedokážu byť realizované. 

V neposlednom rade je potrebné tiež vhodne nastaviť legislatívny proces. Ak sa totiž zákon týka hospodárskych a sociálnych záujmov, čo pri zelených témach platí, povinným pripomienkovateľom je len Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, kde môže vznikať zrejmý konflikt záujmov. Do procesu je tiež potrebné väčšmi zapojiť odborníkov na danú problematiku. 

Postupom času bude veľmi pravdepodobne množstvo a objem investícií do zelenej ekonomiky ďalej narastať. Stále existuje priestor vytvoriť transparentný a zároveň efektívny proces ich čerpania. Veľkou výzvou to bude aj pre novú vládu, ktorá vzíde zo septembrových predčasných volieb. Korupčným správaním v tejto oblasti totiž neprichádzame len o milióny eur, ale zároveň sa nebezpečne približujeme k limitom našej planéty. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.