Transparency pre Startitup: Systém „Našich ľudí“ by mal skončiť aj v zdravotníctve

Autorka komentáru Dominika Iršová pôsobí v Transparency International Slovensko.

10 958. Presne toľko dní, a teda 30 rokov, trvalo zrejme najdlhšie riaditeľovanie v zdravotníctve na Slovensku. Rekordérom bol Pavel Chrenko, ktorý viedol liečebňu v Štiavničke a z funkcie odišiel až na konci roku 2021.

Naopak, najkratšie sa vo funkcii ohrial jeden z riaditeľov trenčianskej nemocnice, ktorý v roku 2014 skončil už po ôsmich dňoch. V oboch prípadoch ide o extrémy, ako ale obvykle vyzerá obsadzovanie kľúčových manažérskych pozícií v zdravotníctve? A mení sa to s vládami?

Práve na to sme sa v Transparency International pozreli v spolupráci s Dušanom Zacharom z Inštitútu INEKO v najnovšej štúdii, v ktorej sme analyzovali 162 výberových konaní za posledných 6,5 roka. Porovnávali sme tak obdobia za vlád Smeru vedených Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim a kabinetov Igora Matoviča a Eduarda Hegera z OĽANO. Základnými zisteniami sú pričasté personálne zmeny, nízka súťaživosť aj pretrvávajúce politické nominácie.

Ako často sa súťaží?

Výberové konania usporadúvali obe vlády približne dvakrát za mesiac. K takýmto častým pokusom o zmenu však prichádza najmä preto, že riaditelia môžu zastávať funkciu maximálne päť rokov. Po ich uplynutí je nevyhnutné vyhlásiť nové výberové konanie, do ktorého sa môžu opäť prihlásiť.

V konečnom dôsledku to teda nemusí znamenať, že s každým výberovým konaním príde k výmene. Za vyšším počtom „výberiek“ môžu byť ale aj procesné zmeny. Napríklad po uplynulých parlamentných voľbách zrušila nová vláda trojčlenné rady riaditeľov zavedené ešte ministrom Tomášom Druckerom a obnovila samostatné riaditeľské posty, ktoré musela následne zaplniť. Ak by k tomuto kroku nepristúpili, mohli byť zmeny vo vedúcich pozíciách za Matovičovej a Hegerovej vlády o niečo zriedkavejšie.

Ide naozaj o súťaž?

V jednom aspekte si však vlády vedené OĽANO výrazne polepšili oproti predchodkyniam, a to v počte uchádzačov. Kým za posledných vlád Smeru súťažili kandidáti sami so sebou až v polovici výberových konaní, po nástupe novej vlády, bojovali o riaditeľské kreslo priemerne aspoň dvaja kandidáti. Aj v posledných mesiacoch však prebehlo niekoľko výberových konaní s jediným uchádzačom, ktoré by lepšie skóre aktuálnej vlády pravdepodobne mierne zhoršili.

zdroj: Archív TIS Slovensko

Výberové konania s jedným, ale ani dvomi kandidátmi nie sú zrovna žiarivým príkladom zdravej súťaže. Za nízkym záujmom je viacero dôvodov, medzi najviditeľnejšie však nepochybne patria aj politické vplyvy a výhody prameniace z už zastávanej funkcie.

zdroj: Archív TIS Slovensko

V analýze sme zistili, že až v 89 % výberových konaní za uplynulých 6,5 roka boli úspešní úradujúci alebo dočasní riaditelia poverení samotným ministrom.

Takíto kandidáti majú okrem ministrovej priazne výhodu aj v tom, že dôverne poznajú fungovanie nemocnice. Nepomáha ani fakt, že výberovú komisiu zväčša tvoria zamestnanci ministerstva. Kandidáti „z vonka“ tak môžu mať podozrenie o dopredu rozhodnutom procese, ktorého sa preto ani nezúčastnia.  

zdroj: Archív TIS Slovensko

Zmiernením politického vplyvu by pravdepodobne stúpla súťaživosť aj kvalita víťazných kandidátov. Dosiahnuť by sa to dalo napríklad posilnením výberových komisií aj o ďalších odborníkov z oblasti zdravotníctva či ľudských zdrojov, ale napríklad aj odstránením funkcie dočasne povereného riaditeľa.

Teplé miestečka?

Politické tlaky sa prejavujú aj na častých výmenách manažérov štátnych zdravotníckych zariadení. Prípad 30-ročného šéfovania z úvodu článku je naozaj raritou. V priemere sa riaditelia vo funkcii neohrejú ani 2,5 roka. Pre porovnanie, ich kolegovia zo súkromných nemocníc si udržia riaditeľský post v priemere až štyri roky. Nie je teda prekvapením, že potenciálni riaditelia uprednostnia miesto v súkromnej nemocnici, kde okrem lepšieho platového ohodnotenia získajú aj väčšiu stabilitu.

Do úvahy pritom treba vziať, že „životnosť“ riaditeľov nepochybne vplýva aj na kvalitu vedenia nemocnice. Riaditelia štátnych nemocníc, ktorí sa s každou zmenou vlády či ministra obávajú o svoj post, môžu mať menšiu motiváciu púšťať sa do dlhodobých rozvojových projektov a „provokovať“ štrukturálnymi zmenami.

Kríva aj transparentnosť

K nízkemu záujmu a podozreniam z politických nominácií prispievajú aj zle nastavené a zastarané procesy vo výberových konaniach. Od nástupu novej vlády sme síce zaznamenali snahy o zvýšenie transparentnosti, v praxi však úspešné neboli. Dobre to ilustruje napríklad výberové konanie na pozíciu riaditeľa Národného centra pre zdravotnícke informácie, ktorého činnosť začali mnohí Slováci intenzívnejšie registrovať cez pandémiu Covid-19.

Do toho sa síce v roku 2021 prihlásilo až deväť uchádzačov, väčšina však pohorela na nešťastne nastavených kritériách a teste z angličtiny ešte predtým, ako vôbec dostali šancu prezentovať svoje odborné znalosti. Víťazný uchádzač sa napokon na pozícii dlho neudržal a od tohto januára riadi NCZI krízová rada.

Značne obmedzené nástroje verejnej kontroly komplikuje aj nie práve optimálna smernica o ochrane osobných údajov. Z našich zistení vyplýva, že vyše 5 % kandidátov požiadalo dokonca o utajenie ich mena v zápisnici. Tak každý piaty zas neudelil súhlas so zverejnením ich projektu rozvoja organizácie. Vzhľadom na to, že ide o funkcie platené z verejných zdrojov, občania by mali mať právo vedieť, kto a akým spôsobom chce viesť štátnu nemocnicu, ktorú ako pacienti navštevujeme.

Nejde o banalitu

Spôsob výberu riaditeľov verejných zdravotníckych zariadení a organizácií nie je technikáliou. Od jeho kvality a dôveryhodnosti závisí aj počet a úroveň uchádzačov, a teda aj lepší výber. Riaditelia môžu pritom výrazne ovplyvniť kvalitu poskytovaných služieb či hospodárenie organizácie. Ak chceme, aby naše nemocnice viedli skúsení, kvalifikovaní a motivovaní manažéri, mali by sme sa už raz a navždy zbaviť pozostatkov systému „Našich ľudí“.

Existuje viacero spôsobov ako proces obsadzovania dôležitých zdravotníckych funkcii skvalitniť. Začať treba nepochybne s obmedzením politických vplyvov, dôsledným zverejňovaním informácií či streamovaním priebehu výberového konania. Prijatie takýchto krokov by viedlo aj k zníženiu mrhania verejných zdrojov na neúspešné výberové konania a v konečnom dôsledku aj k efektívnejšiemu hospodáreniu celého rezortu.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.