Transparency: Nerovné šance a netransparentné financovanie. Aj to nám ukázali prvé spojené voľby

Autor komentáru Ján Ivančík pôsobí v Transparency International Slovensko.

Prvé spojené miestne a regionálne voľby sa konali už pred vyše mesiacom. To je čas, za ktorý mnohým voličom už vyfučali z hlavy a volebný súboj prekryli aktuálnejšie témy.

Hoci v Transparency sme kampane podrobne monitorovali na špeciálnom portáli, koľko reálne stáli a aké výdavky kandidáti vynaložili, sa však v plnom rozsahu dozvedáme až teraz, dávno po rozhodovaní voličov. Práve mesiac po voľbách je totiž termín na predloženie záverečných správ.

Nejde pritom o banalitu, čo najlepšie ilustruje súboj o post primátora hlavného mesta. Z transparentných účtov jednotlivých kandidátov a politických strán dlho vyplývalo, že najnákladnejšiu kampaň o post bratislavského primátora vedie Rudolf Kusý, ktorého podporovala koalícia piatich strán.

Vallo mal nákladnejšiu kampaň ako Kusý

Zo záverečnej správy novej regionálnej strany Matúša Valla Team Bratislava sa ukázalo, že kampaň úradujúceho primátora dosiahla celkovo 361-tisíc eur.

Vallov tím už počas kampane avizoval, že výdavky na transparentnom účte strany možno stotožňovať s kampaňou primátora. Do sumy vedenej na transparentnom účte zarátali aj časť nákladov spred oficiálnej kampane.

Ďalší kandidáti strany, ako Kusého nástupca na poste starostu bratislavského Nového Mesta Matúš Čupka, mali vlastné transparentné účty. Kampaň Kusého, ktorý medzitým musí čeliť aj obvineniu z prijímania úplatku, stála podľa dostupných údajov 292-tisíc eur.  

Nedostatky zákona

Spojené voľby nám ukázali aj ďalšie nedostatky súčasného stavu. Zostaňme pri bratislavskom príklade. Zákon totiž hovorí, že výdavkové maximum pre kampaň v hlavnom meste je 250-tisíc eur na kandidáta. Ako teda mohol Vallo minúť vyše 360-tisíc a Kusý vyše 290-tisíc a neporušiť zákon? Jednoducho.

Obaja boli kandidátmi s podporou politických strán. Tie majú vyššie limity, a tak každý nestraník vstupuje do politického ringu v neférovej pozícii. Táto disproporcia sa ešte výraznejšie prejaví, ak ide o kandidátov lokálnych strán bez potreby financovať kampaň na celom Slovensku, alebo o kandidátov s finančnou podporu viacerých strán. 

Problémy transparentnosti

Nemenej zásadným problémom je nedostatok transparentnosti použitých financií, ktoré kandidáti vo veľkých mestách neraz skrývajú vo veľkých platbách mediálnym agentúram.

O reálnom využití zdrojov na vedenie kampane tak verejnosť nevie prakticky nič. Týka sa to napríklad aj staronových županov Eriky Jurinovej a Jozefa Viskupiča, ktorým celé kampane hradilo OĽANO cez stranícky účet a práve cez veľké platby agentúram.

Koľko vlastne ich kampane stáli a z čoho pozostávali, tak nevieme dodnes, ani po predložení záverečných správ.  

O darcoch vieme málo

Navyše, ako málo vieme aj o samotných darcoch, nám názorne predviedol Rudolf Kusý. Na jeho kampaň prispelo desiatkami tisíc KDH, ktorého predseda po voľbách v Denníku N priznal, že ide sčasti o peniaze súkromných darcov a cez účet KDH iba pretiekli. 

Volebný zákon preto potrebuje pred ďalšími voľbami značné úpravy. V prvom rade je jasné, že volebné limity sú pre veľké mestá, najmä Bratislavu, primalé. Ich zvýšenie na primeranú úroveň môže zastaviť špekulácie a prevody financií cez politické strany.

Taktiež je nevyhnutné zrovnoprávniť straníckych a nestraníckych kandidátov, aby sa na všetkých vzťahovali rovnaké pravidlá. Zamyslieť sa je potrebné aj nad poctivou identifikáciou reálnych donorov.

Nedávno skončené voľby nás presvedčili o tom, že nestačí, ak verejnosť uvidí, ako peniaze pritiekli na účet kandidáta z politickej strany. Je potrebné dosledovať ich skutočného pôvodcu. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.