Trápi každého tretieho Slováka. Skrytý jav privádza ľudí do šialenstva bez toho, aby o tom vedeli

Všimol si si niekedy, ako ťa vie vytočiť, keď niekto vedľa teba neustále podupkáva nohou? Alebo ťa dokáže rozhodiť, keď niekto opakovane poklepkáva perom po stole? Nie si sám – tento stres z pozorovania cudzieho nepokoja je neuveriteľne rozšíreným psychologickým javom.

Dokonca až jedného z troch ľudí ovplyvňuje tento fenomén, ktorý odborníci nazývajú misokinézia – v preklade „nenávisť voči pohybom“.

Prekvapivo, hoci ide o taký bežný jav, vedci sa mu začali venovať až v posledných rokoch. Misokinézia bola pôvodne spozorovaná v súvislosti s príbuzným stavom zvaným misofónia, poruchou, pri ktorej ľudí dráždia určité opakujúce sa zvuky. No kým misofónia sa týka zvukových podnetov, misokinézia sa zameriava najmä na vizuálne podnety.

Informuje o tom web ScienceAlert a štúdie uverejnené na portáloch Journals a Nature.

Všimol si si niekedy, ako ťa dokáže rozptýliť, keď sa niekto vedľa teba neustále mrví? Ako ťa to vie rozčúliť alebo dokonca priviesť na pokraj šialenstva? Nie si v tom sám. Tento jav má dokonca svoj odborný názov a týka sa oveľa väčšieho počtu ľudí, než by si možno predpokladal.

Fenomén s komplikovaným názvom

Podľa výskumu sú stresové pocity, ktoré v nás vyvoláva pohľad na mrviacich sa ľudí, neuveriteľne rozšíreným psychologickým javom. Postihuje dokonca každého tretieho človeka. Odborníci tento fenomén nazývajú misokinézia – čo v preklade znamená „nenávisť k pohybom“.

Až donedávna vedci tento zvláštny jav takmer neskúmali. Spomínali ho len v súvislosti s príbuzným stavom – misofóniou. Misofónia je porucha, pri ktorej ľudí dráždia určité opakujúce sa zvuky.

Misokinézia je v niečom podobná, ale spúšťače sú skôr vizuálne než zvukové, ako vysvetľujú výskumníci. „Misokinéziu definujeme ako silnú negatívnu emocionálnu reakciu na pohľad na drobné a opakované pohyby iných ľudí, napríklad keď niekto bezmyšlienkovite pohybuje rukou alebo nohou,“ vysvetlil tím výskumníkov vedený psychológom Sumeetom Jaswalom. Jaswal v roku 2021 pôsobil na Univerzite Britskej Kolumbie (UBC) v Kanade. „Prekvapivo však chýba vedecký výskum tejto témy.“

Prvý hĺbkový výskum problému

Jaswal a jeho kolegovia preto uskutočnili to, čo nazvali „prvým hĺbkovým vedeckým skúmaním“ misokinézie. Výsledky naznačujú, že zvýšená citlivosť na mrvenie sa je niečo, s čím sa musí vyrovnávať veľké množstvo ľudí.

V sérii experimentov zahŕňajúcich viac ako 4 100 účastníkov výskumníci merali výskyt misokinézie. Skúmali skupinu vysokoškolských študentov a ľudí z bežnej populácie. Hodnotili vplyvy, ktoré na nich mal tento jav. Skúmali, prečo by sa takéto pocity mohli prejavovať.

„Zistili sme, že približne tretina ľudí sama uvádza určitý stupeň citlivosti na misokinéziu,“ vysvetlili výskumníci. „Reagujú tak na opakujúce sa mrvivé správanie iných ľudí v každodennom živote. Tieto výsledky podporujú záver, že citlivosť na misokinéziu nie je jav obmedzený len na klinické populácie. Je to základná a doteraz nedostatočne uznaná sociálna výzva. Zdieľa ju mnoho ľudí v širšej, všeobecnej populácii.“

Sociálne dôsledky tohto javu

Podľa analýzy sa misokinézia niekedy vyskytuje súčasne so zvukovou citlivosťou misofónie. Nie je to však pravidlom. Tento fenomén sa zdá byť výrazne individuálny. Niektorí ľudia uvádzajú len nízku citlivosť na podnety spojené s mrvením. Iní sa cítia byť výrazne ovplyvnení.

„Prežívajú negatívne emócie a reakcie ako hnev, úzkosť alebo frustráciu,“ vysvetlil psychológ z UBC Todd Handy. „Zažívajú znížený pôžitok v spoločenských situáciách, pracovnom a vzdelávacom prostredí. Niektorí dokonca vyhľadávajú menej spoločenských aktivít kvôli tomuto stavu.“

Handy začal skúmať misokinéziu po osobnej skúsenosti. Jeho partnerka mu povedala, že sa mrví. Priznala, že pociťuje stres, keď sa mrví on alebo ktokoľvek iný.

„Ako vizuálneho kognitívneho neurobiológa ma to veľmi zaujalo,“ povedal Handy. „Chcel som zistiť, čo sa deje v mozgu.“

Prečo považujeme cudzie neustále pohyby za také otravné

V štúdii výskumníci uskutočnili testy s jasným cieľom. Chceli zistiť, či by misokinézia mohla prameniť zo zvýšenej citlivosti vizuálno-pozornostných mechanizmov. Skúmali neschopnosť zablokovať rušivé udalosti vyskytujúce sa na okraji zorného poľa.

Výsledky založené na prvotných experimentoch zostali nejednoznačné. Výskumníci nenašli žiadne presvedčivé dôkazy. Nič nepotvrdilo, že by reflexívne vizuálno-pozornostné mechanizmy výrazne prispievali k citlivosti na misokinéziu.

Nevieme presne, z čoho by misokinézia mohla na kognitívnej úrovni prameniť. Výskumníci však majú niekoľko hypotetických stôp pre budúci výskum. „Jedna možnosť, ktorú chceme preskúmať, súvisí so ,zrkadlovými neurónmi‘,“ povedal Jaswal.

„Tieto neuróny sa aktivujú, keď sa pohybujeme. Aktivujú sa aj vtedy, keď vidíme, ako sa hýbu ostatní. Napríklad, keď vidíš, ako sa niekto zraní, môžeš tiež ucuknúť. Deje sa to preto, lebo ich bolesť sa zrkadlí v tvojom vlastnom mozgu.“ 

Z toho vyplýva zaujímavá teória. Ľudia náchylní na misokinéziu by mohli podvedome empatizovať s psychológiou mrviacich sa ľudí. Žiaľ, nie dobrým spôsobom.

„Ľudia sa často mrvia z úzkosti alebo nervozity,“ vysvetlil Jaswal. „Jednotlivci trpiaci misokinéziou tak môžu pri pohľade na mrviaceho sa človeka sami začať pociťovať úzkosť alebo nervozitu. Zrkadlia jeho vnútorný stav.“

Či je to skutočne to, čo sa pri misokinézii deje, ukáže až ďalší výskum tohto fenoménu. Následná štúdia priniesla zaujímavé zistenia. Jaswal ju uskutočnil v roku 2024 na 21 dobrovoľníkoch. Zistil, že tento stav môže súvisieť skôr s problémami s odpútaním sa od podnetu než s počiatočným rozptýlením.

Nie si v tom sám

Jedno je isté. Z výsledkov jasne vyplýva, že tento nezvyčajný fenomén je oveľa bežnejší, než sme si mysleli.

„Tým, ktorí trpia misokinéziou, odkazujeme: nie ste v tom sami,“ povedal Handy. 

To, čo možno vnímaš ako svoju osobnú zvláštnosť alebo precitlivenosť, predstavuje v skutočnosti rozšírený psychologický jav. Ak ťa teda vytáča, keď niekto neustále poklepkáva nohou alebo sa hrá s perom, vedz, že nie si jediný. Možno práve to vedomie, že nejde o nič nezvyčajné, ti pomôže lepšie sa s touto citlivosťou vyrovnať.

Nabudúce, keď ťa začne niekto svojím mrvením vyvádzať z miery, spomeň si na tento fakt. Ide o rozpoznaný psychologický fenomén. Ovplyvňuje množstvo ľudí na celom svete. Možno ti práve toto poznanie pomôže vnímať situáciu s väčším porozumením a pokojom.

Výskum misokinézie nám pripomína komplexnosť našich mozgov. Reagujeme na zdanlivo bezvýznamné podnety prekvapivo silno. Pokračujúce vedecké bádanie nám určite prinesie ešte mnoho fascinujúcich poznatkov. Dozvieme sa viac o fungovaní ľudskej mysle a o našich reakciách na svet okolo nás.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti