Trauma mení fungovanie pamäti a mozgu. 88 % vojakov má po 2 rokoch iné spomienky na vojnu

Trauma môže mať hlboký a dlhotrvajúci vplyv na ľudskú psychiku a fungovanie mozgu. Jedným z najvýraznejších dôsledkov traumatických zážitkov sú poruchy pamäti. V tomto článku sa zameriame na to, ako traumatické skúsenosti ovplyvňujú našu schopnosť zapamätať si a vybaviť si spomienky.

Informujú o tom  zdroje Harbor Mental Health a vedecká štúdia Memory Distortion for Traumatic Events: The Role of Mental Imagery od autorov Deryn Strangeovej a Melanie K. T. Takarangiovej. 

Rola mentálnych predstáv pri skreslení spomienok na traumu

Jedným z dôležitých faktorov, ktoré môžu prispievať k skresleniam pamäti na traumu, je mentálna obrazotvornosť. Výskumy ukazujú, že po traumatickej skúsenosti môže zámerné spomínanie (úsilné vybavovanie) a nezámerné spomínanie (vtieravé mentálne predstavy) vnášať nové detaily, ktoré sa časom začlenia do spomienok človeka na danú udalosť.

Veríme, že pochopenie úlohy, ktorú tieto faktory zohrávajú pri skresľovaní spomienok ľudí na traumatické zážitky, je teoreticky aj prakticky dôležité, najmä vzhľadom na ich potenciálnu úlohu pri ovplyvňovaní zotavenia ľudí.

Trauma a jej vplyv na pamäť

Traumatické zážitky môžu mať hlboký vplyv na funkciu pamäti. Často vedú k strate pamäti ako obrannému mechanizmu. Ingrid Waichlerová, LCSW, a Maria Simbrová, MD, z Choosing Therapy zdôrazňujú negatívny vplyv traumy a stresu na mozog. Môže to viesť k zhoršeniu pamäti. Toto zhoršenie môže vyplývať z fyzickej alebo emocionálnej traumy.

Strata pamäti slúži ako spôsob, akým mozog spracováva a zvláda zážitok. Našťastie, terapia a iné možnosti liečby ponúkajú spôsoby, ako obnoviť stratené spomienky spojené s traumou.

Casa Palmera, program liečby duševného zdravia v Del Mar v Kalifornii, zdôrazňuje výzvy súvisiace so stratou pamäti. Najmä keď ju spúšťajú traumatické udalosti. Výskum poukazuje na súvislosť medzi emocionálnou, psychologickou alebo fyzickou traumou a poruchami pamäti.

Hoci niektoré straty pamäti môžu byť dočasné a pomáhajú vyrovnať sa s traumou, závažné poškodenie mozgu alebo stresujúca psychologická trauma môžu viesť k trvalej strate pamäti. Pochopenie vplyvu traumy na pamäť môže nasmerovať ľudí k vhodným liečbam. Pomôže im riešiť problémy s pamäťou súvisiace s traumou a uľahčiť hojenie.

Dr. Gabor Maté is a renowned expert in trauma and addiction.

He specializes in neurology, psychiatry, and psychology

Author of bestseller „The Body Keeps the Score“

His insights are radical and sometimes controversial, will make you rethink everything you know about trauma. pic.twitter.com/3UZ3PQ4PM7

— Shayan Sen (@DrShayanSen) June 5, 2024

Neurologické účinky traumy na pamäť

Trauma môže rôznymi spôsobmi ovplyvniť funkčnosť a štruktúru mozgu. Potlačené spomienky často vyplývajú z učenia závislého od stavu. V ňom sa spomienky tvoria za špecifických emocionálnych alebo fyzických podmienok. Po traumatickej udalosti môžu tieto spomienky zostať neprístupné. Zostávajú také, kým sa jednotlivec znovu nestretne s traumou.

V podstate môže strata pamäti pôsobiť ako obranný mechanizmus. Chráni ľudí pred vybavovaním si a opätovným prežívaním traumatických zážitkov.

Medzi kľúčové oblasti mozgu spojené s pamäťou patria hypotalamus, ktorý reguluje hlad, smäd a zohráva úlohu pri pamäti a emóciách, amygdala, ktorá riadi stresové reakcie, emócie a niektoré aspekty regulácie pamäti, a hipokampus, ktorý podporuje učenie, tvorbu spomienok a priestorové vnímanie.

Posttraumatická stresová porucha (PTSD) a strata pamäti

PTSD je psychiatrický stav, ktorý sa môže objaviť po zažití alebo sledovaní traumatickej udalosti. Ľudia s PTSD sa môžu stretnúť s disociatívnou amnéziou. Vedie k strate pamäti súvisiacej s ich traumou. Disociatívna amnézia sa vyskytuje nezávisle od poranenia mozgu alebo kognitívneho poklesu. Zvyčajne ju spúšťajú silné stresory, ako sú nehody, vojny, zneužívanie alebo prírodné katastrofy.

Odborníci z Medzinárodnej spoločnosti pre štúdium traumatického stresu zdôrazňujú zložitý vzťah medzi traumou v detstve a pamäťou. Ľudia môžu zabudnúť na traumatické udalosti napriek tomu, že uznávajú ich výskyt. Prípadne môžu zažiť náhle vyvolanie traumatických spomienok (obnovené spomienky) alebo si vytvoriť falošné spomienky ovplyvnené vonkajšími faktormi.

Priama fyzická trauma alebo zdravotné problémy, ako sú mozgové príhody, môžu priamo ovplyvniť funkciu pamäti. Najmä ak ovplyvňujú oblasti mozgu, ktoré sú rozhodujúce pre spracovanie pamäti. Traumatické poranenia mozgu (TBI) môžu viesť k poklesu krátkodobej pamäti. Môžu spôsobiť problémy s pamätaním si úloh alebo stratu pamäti, pokiaľ ide o incident zranenia.

Psychologická a emocionálna trauma môže spustiť stratu pamäti ako ochranný mechanizmus. Chráni pred opätovným prežívaním bolestivých emócií spojených s traumou. Chronické vystavenie traumatickým situáciám, ako je zneužívanie alebo domáce násilie, môže viesť k potlačeniu emocionálnej pamäti ako stratégie prežitia.

/Brain Changes

Trauma has a profound impact on brain function:

• Loss of Self
• Poor Memory
• Hyper-vigilance
• Impulse Control

Are all a result of structural brain changes due to trauma pic.twitter.com/WilIpp2HOL

— Brian Maierhofer (@IamProHuman) October 17, 2024

Stimulovanie spomienok a mechanizmy zvládania

Niektoré činnosti, ako sú čítanie, diskutovanie o podobných témach ako minulá trauma alebo pozeranie na takéto témy, môžu stimulovať vybavovanie spomienok.

Mechanizmy zvládania, ako sú techniky všímavosti, hry na posilnenie pamäti a zdravé návyky spánku, môžu pomôcť pri zvládaní straty pamäti vyvolanej traumou. Pretrvávajúce príznaky, ako sú emocionálna nestabilita, vtieravé myšlienky, ťažkosti s koncentráciou a užívanie návykových látok, si vyžadujú odbornú podporu.

Terapeutické intervencie, ako sú terapia zameraná na traumu (TFT), desenzibilizácia a spracovanie pomocou očných pohybov (EMDR), kognitívna procesná terapia (CPT), kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) a dialektická behaviorálna terapia (DBT), môžu pomôcť jednotlivcom spracovať traumu a zlepšiť funkciu pamäti.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti