Trauma z útoku na Kapitol nespája, po roku sú Američania ešte viac rozdelení. Možno už niet návratu (KOMENTÁR)

Šiesty január 2021 sa navždy do histórie USA zapíše ako deň útoku na Kapitol. Kongres ale nebol jediná vec, na ktorú sfanatizovaný dav, pozostávajúci z podporovateľov Donalda Trumpa, útočil, v skutočnosti išlo o útok na demokraciu a integritu volieb.

Výsledok? Piati mŕtvi, medzi nimi aj policajt Brian Sicknick. Ďalší dvaja príslušníci kapitolskej polície spáchali samovraždu týždne po osudnom dni. Odsúdených bolo 170 útočníkov, najvyšší trest, ktorý bol udelený, bolo 5 rokov basy.

Ďalšie stovky previnilcov ešte len na svoj trest čakajú. Množstvo útočníkov sa doteraz nepodarilo vypátrať, rovnako ako teroristu, ktorý rozmiestnil rúrkové bomby k Národnému demokratickému výboru a k Národnému republikánskemu výboru.

zdroj: SITA/AP, Andrew Harnik. Členovia Kongresu sú evakuovaní zo Snemovne reprezentantov

Po roku sa ale ukazuje, že kým útok na Kapitol jedni vnímajú ako akt terorizmu, ďalší ho vnímajú ako výhru a niečo, na čo môžu byť pyšní. Trauma z útoku na Kapitol Američanov nespája ako podobné tragédie v minulosti, napríklad teroristické útoky z 11. septembra, naopak, národ je ešte rozdelenejší.

Demokracia je ohrozená, pravda relatívna, konšpiračné teórie prevládajú a výstraha pred domácim terorizmom naďalej trvá. Donald Trump si namiesto odsúdenia vlastnou stranou ešte viac posilnil svoju pozíciu v nej.

„Čelíme historickej kríze. V stávke je naozaj osud krajiny,“ uviedol pre NBC News novinár Joseph Ellis, autor kníh o občianskej vojne vo Spojených štátoch.

Z pravdy je vďaka Trumpovi relatívny pojem 

Nebudeme si klamať, polarizácia v Spojených štátoch bola dávno pred Donaldom Trumpom. Bývalý prezident ju ale výrazne zhoršil a za pomoci pravicových médií, ako je Fox News, spravil z pravdy relatívny pojem. Dnes si každý môže vybrať, čomu chce veriť, nehľadiac na fakty.

Fanúšikovia Trumpa tak uverili mnohým konšpiračným teóriám, ktoré by z úst serióznych politikov nikdy nevyšli. Začalo to rodným listom Baracka Obamu, ktorý sa podľa Trumpa nenarodil na území Spojených štátov.

A došlo to až do takého štádia, že milióny ľudí uverili klamstvám o ukradnutých voľbách. Samotní útočníci z Kapitolu tvrdia, že uverili prezidentovi a jeho rečiam, uvádza agentúra AP.

zdroj: TASR/AP, Manuel Balce Ceneta

„Uvedomil som si, že nás, teda Trumpových priaznivcov, klamali tí, ktorí v tom čase mali veľkú moc, teda vtedajší úradujúci prezident (Trump), ako aj tí, ktorí konali v jeho mene,“ uviedol Robert Palmer z Largo na Floride.

„Stále chrlili falošný príbeh o ukradnutých voľbách a o tom, ako bolo ‚našou povinnosťou’ postaviť sa tyranii. Vôbec som si neuvedomil, že to oni sú tí tyrani, ktorí sa zúfalo snažia udržať si moc za každú cenu, dokonca aj vytvorením chaosu, o ktorom vedeli, že s takouto rétorikou nastane,“ dodal Palmer, ktorému súd naparil viac ako päť rokov väzenia za útok na policajtov hasiacim prístrojom.

Harrisová vybuchla pri otázke, kto je naozaj prezident. Je frustrovaná, republikánov trápi jej nákup hrncov v EÚ

Naratív ukradnutých volieb naďalej prevláda u voličov republikánov 

Aj keď množstvo útočníkov oľutovalo svoje činy, naratív ukradnutých volieb prevláda medzi voličmi republikánov doteraz. Tri štvrtiny republikánov sa vyjadrili, že Donald Trump mal pravdu a vo voľbách v roku 2020 sa objavili prípady sfalšovaných hlasovacích lístkov, ktoré zmenili celkový výsledok, uvádza NPR.

Len 33 % republikánov sa vyjadrilo, že výsledkom prezidentských volieb v roku 2024 budú veriť nezávisle na tom, kto vyhrá.

Ďalší prieskum ukázal, že jeden z troch Američanov si myslí, že násilie proti vláde sa dá ospravedlniť. Najčastejšie tento názor prevláda medzi nezávislými (41 %) a republikánmi (40 %). Len 23 % demokratov si myslí to isté. Iný prieskum dokonca ukázal, že len 1 zo 6 republikánov si myslí, že útok na Kapitol bol veľmi násilný.

zdroj: SITA/AP, /J. Scott Applewhite

Redaktor NBC News Jonathan Allen si myslí, že mnohí voliči stratili vieru v demokratické inštitúcie alebo ju dokonca nikdy nemali, preto bolo pre Trumpa také ľahké nahlodať ich pochybnosťami.

„Trump to kŕmil žilou nedôvery od chvíle, keď sa v roku 2015 stal kandidátom na prezidenta, a potom označil svoju porážku v roku 2020 za dôkaz, že americký politický systém je skorumpovaný,“ uvádza senior redaktor so zameraním na politiku.

Republikáni, ktorí spočiatku vyzerali byť v šoku z útoku, sa Trumpa nezriekli a teraz skôr pôsobia ako banda jeho posluhovačov. Senátor Ted Cruz z Texasu, ktorý napadol hlasovanie zboru voliteľov, uviedol, že je „hrdý na to, že vedie úsilie o obranu integrity voličov.“ Uvádza to agentúra AP.

Volebné reštrikcie v USA pozoruje celý svet 

Ďalší republikánski politici priamo prijali rétoriku o ukradnutých voľbách. Iní sa snažia, aby k podobnému výsledku ako pri voľbách v roku 2020 už viac nedošlo. Výrazne obmedzili volebné práva a prijali volebné zákony, ktoré napríklad prepisujú volebné okrsky, a tak nahrávajú do kariet republikánom. 

Neziskové organizácie upozorňujú, že ide o ohrozenie demokracie. Pozorne to pozorujú aj v zahraničí, viceprezidentka Kamala Harrisová v nedávnom rozhovore pre CBS News uviedla, že pri rozlúčkovej návšteve Bieleho domu sa jej na otázku volebných reštrikcií pýtala priamo Angela Merkelová.

„Ľudia na celom svete sledujú, čo robíme ako Amerika, pretože sme sa vydávali za vzor účinnosti – schopnosti demokracie koexistovať s ekonomickou silou a mocou,“ uviedla Harrisová.

zdroj: SITA/AP, John Minchillo

Úpadok najvplyvnejšej demokracie na svete, ktorá sa často považuje za vzor, by mohol mať domino efekt a viesť k úpadku svetovej demokracie. 

Republikáni sa navyše vysporiadali s kritikmi Donalda Trumpa. Niektorí zákonodarcovia, ktorí hlasovali za jeho impeachment a priamo ho kritizovali, ako Adam Kinzinger z Illinois, oznámili, že nebudú kandidovať v ďalších voľbách.

S najvplyvnejšou kritičkou Liz Cheneyovou z Wyomingu si tiež poradili, zbavili ju funkcií a dokonca odhlasovali rezolúciu, vďaka ktorej ju viac nepovažujú za republikánku.

Polarizácia, z ktorej niet návratu 

Snahy republikánov, ktorí sa čoraz viac posúvajú doprava, až to hraničí s extrémnou pravicou, nielenže ohrozujú demokraciu, ale ešte viac prehlbujú polarizáciu národa.

Podľa zistení teoretického modelu, ktoré boli zverejnené v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, pandémia, ktorá nedokázala zjednotiť krajinu, napriek politickým rozdielom, je signálom, že Spojené štáty môžu byť v stave, odkiaľ niet návratu.

Pandémia mohla ešte viac urýchliť polarizáciu, pričom ľudí uväznila vo svojich sociálnych bublinách, kde sa stretávali len s názormi, s ktorými súhlasili a naopak, prichádzali o kontakt s ľuďmi, ktorí ich názory nezdieľali, čo len posilnilo mentalitu oni verzus my.

zdroj: SITA/AP, J. Scott Applewhite

„Vidíme tento veľmi znepokojujúci vzorec, v ktorom šok (pandémia či útok na Kapitol) spočiatku ľudí trochu zblíži… ale ak je polarizácia príliš extrémna, nakoniec sú účinky spoločného osudu zaplavené existujúcimi rozdeleniami a ľudia sa rozdelia aj v otázke šoku,“ povedal vedec Boleslaw Szymanski, profesor informatiky a riaditeľ armádneho výskumného laboratória Network Science and Technology Center na Rensselaer Polytechnic Institute.

„Ak dosiahneme tento bod, nemôžeme sa zjednotiť ani tvárou v tvár vojne, klimatickým zmenám, pandémiám alebo iným výzvam na prežitie našej spoločnosti.“