Trend eutanázie naberá na obrátkach. Bežnou praxou lekárov v „krajine snov“ je ponuka na ukončenie života

Predstav si, že sedíš v ordinácii a lekár ti okrem možností liečby „mimochodom“ spomenie aj možnosť ukončiť život. Presne to sa stalo Kanadskej pacientke s rakovinou prsníka, ktorej túto alternatívu ponúkli hneď dvakrát počas jej boja s chorobou. Desivé? Možno áno, ale v Kanade sa z toho pomaly stáva bežnou praxou.

Nové čísla, ktoré práve zverejnila kanadská vláda, naznačujú, že trend dobrovoľných odchodov zo života naberá na obrátkach spôsobom, ktorý prekvapil aj samotných tvorcov zákona.

Informuje o tom portál BBC. 

Za zatvorenými dverami ordinácií

V roku 2023 si v Kanade zvolilo asistovanú smrť neuveriteľných 15 300 ľudí. To nie je len číslo – je to 15 300 individuálnych príbehov, rodín a osudov. Predstav si celé menšie mesto, ktoré sa rozhodlo odísť týmto spôsobom. Každá dvadsiata smrť v krajine je teraz výsledkom vedomého rozhodnutia. Aj keď sa tempo nárastu spomalilo na „len“ 16% oproti divokým 31% z minulých rokov, stále ide o čísla, ktoré nenechávajú nikoho chladným.

Kto vlastne žiada o eutanáziu? Príbeh je oveľa komplexnejší, než by sa mohlo zdať. Typický žiadateľ má 77 rokov a často bojuje s rakovinou v terminálnom štádiu. To znie logicky, však? Ale čo tých zvyšných 4% prípadov? To sú ľudia s chronickými chorobami, ktorí by mohli žiť ešte roky alebo desaťročia. Práve ich príbehy vyvolávajú najviac otázok a etických dilem.

Francúzsky hovoriaca provincia Quebec sa stala nečakaným epicentrom tohto trendu. Predstav si, že v oblasti, kde žije len pätina Kanaďanov, sa odohráva viac než tretina všetkých eutanázií v krajine. Je to také výrazné, že aj samotná quebecká vláda spustila rozsiahle vyšetrovanie. Čo robí túto provinciu takou výnimočnou? Je to kultúrny rozdiel, iný prístup k smrti, alebo niečo hlbšie?

Vianočné trhy v Prešove: Originálne názvy maškŕt a nápojov

GALÉRIA+ 17

Nepríjemná pravda o rasovej nerovnosti

Dáta odhaľujú ešte jeden znepokojujúci trend. Hoci belosi tvoria len 70% kanadskej populácie, predstavujú drvivých 96% všetkých prípadov eutanázie. Východní Aziati, ktorí tvoria takmer 6% populácie, predstavujú len 1,8% prípadov. Tieto čísla nastoľujú nepríjemné otázky o dostupnosti zdravotnej starostlivosti a informácií pre rôzne etnické skupiny.

Za každým percentom sa skrýva ľudský osud. Vezmi si prípad päťdesiatničky s extrémnou chemickou citlivosťou. Nemohla nájsť bývanie, ktoré by vyhovovalo jej zdravotnému stavu. Namiesto toho, aby jej systém pomohol nájsť riešenie, ponúkol jej možnosť ukončiť život. Je toto naozaj to najlepšie, čo dokáže moderná spoločnosť ponúknuť svojim najzraniteľnejším členom?

Budúcnosť, ktorá desí

Kanada sa chystá spraviť ďalší kontroverzný krok – do roku 2027 plánuje rozšíriť možnosť eutanázie aj na ľudí s duševnými chorobami. Predstav si, že by depresia mohla byť dôvodom na schválenie asistovanej smrti. Práve táto perspektíva vyvoláva najhlasnejšie protesty. Kresťanský think-tank Cardus už označil súčasné tempo nárastu za „alarmujúce“ a kanadský program za jeden z najrýchlejšie rastúcich na svete.

Svet pozoruje s obavami

Zatiaľ čo Británia zvažuje vlastný zákon o eutanázii, mnohí poslanci používajú Kanadu ako odstrašujúci príklad krajiny, kde sa veci vymkli kontrole. Health Canada síce bráni svoj systém poukazovaním na „prísne kritériá“, ale je to dosť? Nestal sa z výnimočného riešenia pre extrémne prípady bežný nástroj zdravotného systému?

A možno najdôležitejšia otázka: Kde sa to celé skončí? Už teraz Kanadu predbehlo len Holandsko s 5% podielom eutanázií na celkovom počte úmrtí. Kam až môžu tieto čísla narásť?

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti