Trestné oznámenie na Bádateľa má zmysel, ak má vyhrať rozum. Slovenský internet zaplavujú klamstvá

Začiatok školského roka a s tým súvisiace nariadenie nosiť rúška v triedach naštartovalo ďalšiu vlnu hoaxov. Nevôľa niektorých ľudí vyústila do šírenia nepravdivých informácií o zdravotných rizikách spojených so zakrývaním horných dýchacích ciest.

Trpezlivosť už došla aj Ministerstvu zdravotníctva SR – podalo trestné oznámenie na web Bádateľ.net, ktorý šíri nezmysly z oblasti zdravia. „V čase, kedy nám rastie počet nových prípadov nakazených koronavírusom, táto stránka straší ľudí klamlivými správami o nosení rúška, ktoré opakovane vyvracajú naši odborníci a lekári. V uplynulých dňoch dokonca otvorene navádza ľudí, aby obchádzali a nedodržiavali opatrenia,“ uvádza ministerstvo.

Jednou „overenou radou“, ktorá obletela sociálne siete, je nenosiť rúško a vyhovoriť sa na zdravotnú výnimku. Podľa autorky statusu ju nemusíte dokazovať, čo však polícia nepotvrdila. Ďalším z najnovších hoaxov je to, že rúška spôsobujú závažné kožné problémy a vdychovanie vydýchnutého vzduchu je nebezpečné kvôli vysokej koncentrácii CO2.

„Nosenie rúšok môže byť nepríjemné, ale určite nevedie k nedostatku kyslíku alebo k otrave oxidom uhličitým. Rúška sú priedušné a molekuly kyslíka alebo oxidu uhličitého cez ne prenikajú, pretože sú tisícnásobne menšie ako vírusové čiastočky, ktoré majú rúška zachytávať,“ objasňuje ministerstvo zdravotníctva.

Ďalší internetom kolujúci nezmysel tvrdí, že kvôli rúškam sa nám na tvárach množí roztoč. „Pracujem v odbore dermatovenerológia takmer 40 rokov a konštatujem, že som v tomto roku nezaznamenal zvýšený výskyt ochorení, pri ktorých sa uvádza, že sú častejšie nálezy pomnoženia kožných roztočov,“  konštatoval podľa ministerstva zdravotníctva Vladimír Flimer, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva na dermatovenerológiu.

Slováci veria z rôznych dôvodov

Fenoménu fake news, tak ako aj koronavírusu, čelí spoločnosť globálne. Nástrahy úmyselne nepravdivých informácií neminuli ani Slovensko. Konšpiračným webom sa darí klamať ľudí, nezmyslom zväčša uveria z rôznych dôvodov. Na niektoré z nich poukázali prieskumy verejnej mienky.

Nenaletieť fake news v post-faktuálnej ére nemusí byť také jednoduché, ako sa ti možno na prvý pohľad zdá. Sofistikované lži dokážu oklamať aj vzdelaného človeka. Najčastejším dôvodom, prečo ľudia vyhľadávajú alternatívne weby, je ich nedôvera v mainstreamové médiá. Ukázal to prieskum Medzinárodného republikánskeho inštitútu.

Takmer 40 percent Slovákov a Sloveniek si myslí, že médiá sa snažia byť profesionálne a objektívne, no ich svetonázor im zabraňuje reflektovať neskreslený obraz udalosti. 24 percent opýtaných tvrdí, že hlavné médiá pred faktickým a správnym reportovaním udalostí uprednostňujú podávanie informácií v prospech záujmov niekoho iného. Ústrednou postavou mnohých fake news je napríklad finančník George Soros či Bill Gates.

V súvislosti s koronavírusom svet obletela napríklad falošná správa o tom, že za pandémiou stojí Bill Gates. Jeho tajným sprisahaneckým plánom je podľa konšpirátorov implantovať do ľudí mikročipy s lokalizátorom polohy, zrejme cez očkovaciu látku. Antivaxeri si tiež zmysleli, že budú šíriť výrok, ktorý Bill Gates nikdy nepovedal, a to že vakcína proti ochoreniu Covid-19 môže zabiť takmer milión ľudí.

Ďalším z dôvodov, prečo Slováci a Slovenky čítajú alternatívne médiá, ktoré sú často zdrojom nepravdivých informácií, je snaha získať viac uhlov pohľadu na diskutovanú tému. Podľa prieskumu si 28 percent opýtaných myslí, že hlavné médiá neinformujú o všetkých udalostiach a celkový obraz im poskytnú iné médiá.

Ďalej je to prostá zábava. Niektoré hoaxy môžu byť predsa len pre zdravo zmýšľajúcich ľudí vtipné. Prieskum však taktiež ukázal, že 12 percent Slovákov a Sloveniek nemá žiadnu dôveru v tradičné médiá, pretože sú podľa nich ich správy skreslené a odmietajú potvrdiť pravdu. Tvrdia, že pravdu reflektujú len alternatívne zdroje informácií. To už vtipné nie je.

Výskumníkov zaujímalo aj to, čo si ľudia čítajúci alternatívne médiá myslia o ich financovaní. Mali reagovať na výrok „niektorí ľudia tvrdia, že alternatívne mediálny obsahy sú financované utajenými zdrojmi blízkymi Rusku a ruskej vláde, a ich úsilím je zavádzať ľudí“. 38 percent respondentov nezaujímalo to, či ich financujú Rusi – hlavné pre nich bolo, že hovoria pravdu. Rovnaké množstvo ľudí si myslelo, že je to proti-ruská konšpiračná teória.

Fake news ohrozujú demokraciu

Časť prieskumu verejnej mienky Štandardný Eurobarometer 92 z roku 2019 zisťovala, či Slováci a Slovenky vnímajú fake news ako hrozbu pre demokraciu. Až 78 percent opýtaných s tým súhlasí, 9 percent si myslí presný opak a 13 percent respondentov nevedelo odpovedať.

Súčasná situácia dokazuje, že fake news nie sú hrozbou len pre demokraciu, ale predstavujú nebezpečenstvo aj pre zdravie ľudí, ktorí im uveria. Príkladom môžu byť životy tých, ktorí umreli po vypití dezinfekcie.