„Tretia svetová,“ vyhrážajú sa Rusi. Ukrajinci majú v rukách mocnú zbraň, Biden vyfúkol Trumpovi triumf

Ukrajinci žiadali administratívu amerického prezidenta Joea Bidena o poskytnutie zbraní s dlhým doletom prakticky od začiatku vojny. Biden však donedávna odmietal, aby americké rakety s dlhým doletom útočili na ciele v Rusku. Dôvodom odmietania boli obavy z eskalácie, ktoré mal hlavne Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Teraz však podľa novinárov z viacerých renomovaných denníkov, ako je Washington Post, Bidenova administratíva Ukrajincom použitie zbraní dlhého doletu, ako je taktická balistická raketa ATACMS, povolila. Dopomôcť k tomu mal fakt, že Severná Kórea vyslala Rusom na pomoc okolo 10-tisíc vojakov, ktorí sa zapojili do ruskej ofenzívy v Kurskej oblasti.

Otázne je však geografické územie, na ktorom Ukrajinci môžu tieto zbrane použiť. Pôvodné správy ho nešpecifikovali, takže sa predpokladalo, že Kyjev bude obmedzený len doletom. Portál Axios však tvrdí, že povolenie sa má vzťahovať na Kurskú oblasť.

Podľa toho, či bude použitie zbraní geograficky obmedzené, sa bude líšiť aj účinok týchto zbraní. Pre Ukrajincov by bolo ideálne, keby geografické obmedzenie neexistovalo. V tom prípade by získali mocnú zbraň, ktorá by dokázala vyrovnať pomer na bojisku.

„Ak sú správy o zmene politiky pravdivé, potom by to mohlo byť pre Ukrajinu operačným prínosom a umožnilo by jej to lepšie sa brániť a držať si územie, ktoré v súčasnosti okupujú v Kursku, a pomohlo by to kompenzovať výhody, ktoré má Rusko zo zamestnávania severokórejských síl v tejto špecifickej časti frontu,“ vysvetlil pre Washington Post expert na ruskú a ukrajinskú armádu Michael Kofman, ktorý pôsobí v think tanku Carnegieho nadácie za medzinárodný mier.

Účinnosť závisí od počtu a geografie 

Ukrajinci by tak získali schopnosť, zjednodušene povedané, likvidovať nie samotné šípy, ale samotných lukostrelcov. Kyjevské sily by dokázali zničiť napríklad vojenské letiská a lietadlá ešte predtým, ako by vypustili rakety či tzv. hlúpe bomby.

Úspech tejto taktiky však závisí od počtu rakiet, ktorými bude Ukrajina disponovať.

„Neexistuje na to iný liek ako zostrelenie týchto lietadiel a zničenie letísk. Toto americké povolenie konečne obnoví určitú rovnováhu. Avšak všetko závisí od počtu rakiet. Nejde o odpálenie 10 rakiet. Cieľom je použiť 200, 300, 500 takýchto rakiet. Inak sa situácia na fronte nezmení. Malo sa to stať najmenej pred rokom,“ uviedol pre Onet.pl plukovník Andrzej Derlatka, ktorý pôsobil ako šéf poľskej zahraničnej služby.

Svet unikol Putinovej jadrovej katastrofe. Riziko bolo také veľké, že premiérka Británie študovala počasie

Ďalšími možnými cieľmi sú sklady munície, pohonných hmôt, veliteľstvá, tréningové centrá či kritická infraštruktúra.

Taktické balistické rakety ATACMS majú dolet 300 kilometrov. Okrem toho dostali Ukrajinci povolenie aj na použitie britsko-francúzskej strely s plochou dráhou letu Storm Shadow, známej aj ako SCALP. Táto strela má ešte väčší dolet – 550 kilometrov. Obe zbrane, ATACMS i Storm Shadow, sú veľmi presné a ťažko zničiteľné.

Ak však budú Ukrajinci obmedzení na používanie len v Kurskej oblasti, Rusi z toho budú ťažiť a vytvoria si útočisko v iných oblastiach.

„ISW naďalej hodnotí, že ruské sily budú mať prospech z akéhokoľvek čiastočného útočiska, ak budú západné štáty naďalej obmedzovať schopnosť Ukrajiny brániť sa, a že USA by mali Ukrajine dovoliť zasiahnuť všetky legitímne vojenské ciele v operačnom a hlbokom tyle Ruska v dosahu zbraní, ktoré USA poskytli, nielen tie v Kurskej oblasti,“ hodnotia analytici z think tanku Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Rusi hovoria o tretej svetovej 

Bidenovo rozhodnutie zrejme súvisí aj s výsledkom volieb a obmedzeným časom, ktorý má na zaistenie čo najlepšej pozície Ukrajiny. Minister zahraničia Antony Blinken sa vyjadril, že do výmeny administratívy chcú Ukrajine darovať čo najviac prostriedkov.

Súčasný prezident tiež mohol svojmu nástupcovi Donaldovi Trumpovi zobrať z rúk triumf. Práve budúci prezident mohol využívať toto povolenie ako donucovací prostriedok, aby za rokovací stôl zasadli aj Rusi. 

Rusi reagovali na Bidenove kroky typickým spôsobom – rečami o tretej svetovej vojne. Poslankyňa ruskej Štátnej dumy Marija Butinová v pondelok vyhlásila, že administratíva prezidenta Joea Bidena riskuje tretiu svetovú vojnu.

„Ľudia z Bidenovej administratívy sa snažia vyhrotiť situáciu na maximum, pokým sú ešte pri moci a v úrade,“ povedala Butinová agentúre Reuters. „Veľmi dúfam, že (novozvolený prezident Donald) Trump zruší toto rozhodnutie, ak bolo naozaj prijaté, pretože vážne riskujú začiatok tretej svetovej vojny, čo nie je v záujme nikoho,“ zdôraznila.

Jej varovanie prichádza po tom, ako Vladimir Putin v septembri navrhol zmeny jadrovej doktríny. Teraz môže Rusko zaútočiť aj na krajinu, ktorá sama jadrové zbrane nevlastní, no je podporovaná partnermi, ktorí jadrové zbrane majú.

Samotná Ukrajina jadrové zbrane nevlastní, no jej spojenci USA, Veľká Británia či Francúzsko jadrové zbrane v inventári majú. Podľa odborníkov však ide len o zastrašovanie. Domnievajú sa, že keby Putin chcel jadrové zbrane použiť, už by to dávno urobil.