Tropické dni v Chorvátsku sú v ohrození: Počasie s dovolenkármi poriadne zamáva
- Ak cestuješ do Chorvátska, počítaj s chladnejším počasím
- V krajine hlásia polooblačno a možné búrky
- Chorvátsko bojuje s klimatickými zmenami
- Ak cestuješ do Chorvátska, počítaj s chladnejším počasím
- V krajine hlásia polooblačno a možné búrky
- Chorvátsko bojuje s klimatickými zmenami
Leto v Chorvátsku sa oficiálne začalo a dorazilo aj s tradične vysokými teplotami, ktoré turistov doslova ťahajú za osviežením sa v Jadranskom mori. To sa však už čoskoro môže zmeniť. Počasie v najbližších dňoch nebude pre dovolenkárov zrovna najpríjemnejšie.
Chorvátsky Index podotýka, že jún zatiaľ priniesol normálne až daždivé podmienky, no z niektorých meteorologických staníc ako Bilogora, Križevci, Ogulin či obľúbený Split hlásili veľmi daždivé počasie. Navyše, v oblastiach Pazin a Puntijarka boli zrážky na tamojšie pomery až „extrémne“.
Podľa portálu N1 sa teraz k daždivému počasiu pridá aj chladný front. Studený atlantický vzduch sa presúva cez Írsko a Veľkú Britániu nad Európu a nad Chorvátsko dorazí ako oslabený studený front už v najbližších dňoch.
Pondelok (26. 6.) a utorok (27. 6.) boli, respektíve sú ešte slnečné. Zrážky na Jadrane zoslabli a teplota miestami dosahuje 32 stupňov.
No počas zvyšku týždňa bude vo vnútrozemí polooblačno. V strede týždňa Chorváti predpovedajú zhoršené počasie s miernym poklesom teploty, búrkami a prehánkami. Teploty klesnú na maximálne 30 stupňov Celzia, teplota mora sa bude pohybovať od 22 do 25 stupňov.
V utorok a v stredu hlásia zvýšenú oblačnosť na severe a vo štvrtok v strede a na juhu krajiny. Celý týždeň hrozia krátkodobé búrky a zosilnený vietor.
Zvyšok leta
Nemalo by však trvať dlho a Chorvátsko sa opäť stane miestom dokonalého letného odpočinku.
Podľa dostupných sezónnych predpovedí Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) by teploty v júli a auguste dokonca presiahnuť dlhodobý priemer.
V niektorých častiach Chorvátska sa však v júli zvýši pravdepodobnosť zrážok. Následne v auguste by malo pršať ešte menej než zvyčajne. Nadpriemerné horúčavy budú pravdepodobne pokračovať aj v septembri, kedy taktiež zrejme nepadne toľko zrážok ako obvykle.
Zmeny klímy
Podľa prognóz chorvátskeho štátneho hydrometeorologického ústavu nadchádzajúci týždeň prinesie zmiešané počasie, ktoré môže ovplyvniť všetko od poľnohospodárstva až po turizmus.
V súčasnosti sme vo svete svedkami významných zmien v podnebí. Ako uviedla predsedníčka Riaditeľstva pre klimatické aktivity ministerstva hospodárstva Dunja Mazzocco Drvarová, tohtoročná jar v krajine pri Jadrane sa z hľadiska teplotných priemerov neodchýlila veľmi výrazne, no predsa. Bola tiež extrémne daždivá, takže to ľudia vnímali ako chladnejšie počasie.
V júni prišla horúčava pomerne neskoro, v Záhrebe až 19. júna. Za posledných 30 rokov sa to stalo len 3-krát. Počasie bolo svieže, cituje ju portál Slobodna Dalmacija.
Drvarová v komentári ďalej varuje, že chladnejšie obdobia sa predĺžili do júna a tie teplejšie takmer do decembra.
„Zaznamenali sme predĺženie teplej časti roka a bude to pokračovať, ak niečo neurobíme. Očakávame, že o 20 či 30 rokov bude leto trvať ešte dlhšie. Podľa niektorých prognóz sa teplá časť roka predĺži o tridsať dní na súši a o sedemdesiat dní na mori,“ píše predsedníčka.
Podotýka, že vo veci môže pomôcť ktokoľvek. Nikdy podľa nej nie je neskoro. Situáciu je možné uľahčiť a vrátiť sa k vhodnejším podmienkam.
Plán Bruselu
Drvarová sa vyjadrila aj k zelenému plánu Európskej únie, ktorý sa týka klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050. Uviedla, že stratégie a zákony sú už v procese prijímania aj v Chorvátsku, kde by sa mohli implementovať veľmi rýchlo.
„Chorvátsko nemusí znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent, ale približne len o 45 percent. Avšak aj to je pre nás veľmi ambiciózne. Doteraz sme boli na dobrej ceste, no momentálne nám to okolnosti neustále sťažujú. Od roku 1990 sme emisie znížili približne o 24 percent. Čaká nás toho ešte veľa a situácia je nepríjemná,“ uzavrela s tým, že poľnohospodárstvo je zaostávajúci sektor, o ktorý by sa malo starať oveľa intenzívnejšie.
Zdroje: Index, N1, štátny hydrometeorologický ústav, Slobodna Dalmacija