Trump môže za dve desiatky krabíc tajných dokumentov skončiť vo väzení na 33 rokov
- Exprezident Donald Trump je podozrivý z prechovávania tajných dokumentov
- Z jeho domu bolo odnesených 20 krabíc dôkazov
- Teoreticky mu hrozí až 33 rokov
- Exprezident Donald Trump je podozrivý z prechovávania tajných dokumentov
- Z jeho domu bolo odnesených 20 krabíc dôkazov
- Teoreticky mu hrozí až 33 rokov
Minulotýždňová razia amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) v sídle bývalého prezidenta Donalda Trumpa na Floride súvisela okrem iného s podozreniami z porušenia zákona o špionáži, konkrétne nezákonného uchovávania tajných vojenských dokumentov, uvádza sa v piatok zverejnenom súdnom príkaze.
Hľadali tajné dokumenty
Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP. Zatykač a súvisiace materiály, odpečatené floridským sudcom, ukázali, že agenti si so sebou odniesli značné množstvo dokumentov označených ako „prísne tajné“. Tie mali byť dostupné len „v špeciálnych vládnych zariadeniach“, uvádza sa v odpečatenom sedemstranovom spise federálneho súdu.
Spis obsahoval zoznam vecí odnesených z Trumpovho sídla Mar-A-Lago na Floride, vrátane informácií o „prezidentovi Francúzska“, ako aj súdny príkaz na prehliadku sídla v Palm Beach.
Ministerstvo spravodlivosti v piatok požiadalo súd, aby príkaz vo verejnom záujme zverejnil a vylúčil tak námietky Trumpa, ktorý zvažuje opätovnú kandidatúru v prezidentských voľbách v roku 2024.
Trump vyhlásil, že nebude blokovať zverejnenie súdneho príkazu, raziu však označil za politicky motivovanú. On i jeho právnici mali v skutočnosti kópiu príkazu na prehliadku aj s potvrdením o zozname majetku zabaveného agentmi FBI u seba už niekoľko dní, obsah teda mohli zverejniť už sami aj skôr.
Denník The Wall Street Journal uviedol, že medzi 20 škatuľami s predmetmi, ktoré odniesli agenti FBI, boli zväzky fotografií, ako aj rukou napísaný príkaz na udelenie milosti spojencovi bývalého prezidenta Rogerovi Stoneovi.
Národná bezpečnosť
Exprezident v priebehu tohto týždňa vyslovil obavy, že FBI tam mohla podstrčiť nejaké dôkazy, keďže sám nebol v čase razie doma a nemohli byť pri nej prítomní ani jeho právnici.
Americké médiá už skôr v piatok špekulovali, že FBI mohla počas domovej prehliadky u Trumpa na Floride hľadať okrem iného tajné dokumenty týkajúce sa jadrových zbraní.
Americkí prezidenti musia podľa zákona odovzdať všetku svoju písomnú komunikáciu a dokumenty Národnému archívu.
Ten vo februári oznámil, že z Trumpovho luxusného sídla Mar-a-Lago získal 15 škatúľ s dokumentmi týkajúcimi sa okrem iného aj utajovaných skutočností národnej bezpečnosti, ktoré mal Trump odovzdať ešte pri odchode z úradu. Americké orgány činné v trestnom konaní doteraz nikdy nestíhali bývalého prezidenta za podobný skutok.
Prezident USA však môže kedykoľvek odtajniť akékoľvek dokumenty – a tým bude zrejme argumentovať aj Trump, uviedla televízia NBC. The Atlantic však pripomína, že odtajnenie sa netýka jadrových tajomstiev.
Sedieť by mohol vyše 30 rokov
Ak by sa podozrenia FBI skutočne potvrdili a Trumpa by sa podarilo obviniť zo všetkých troch prezentovaných porušení zákona, výška jeho trestu by mohla dosiahnuť až 33 rokov, píše Insider.
Spomínané porušenie zákona o špionáži by samo o sebe mohlo bývalého prezidenta USA dostať za mreže až na 10 rokov.
V hre sú však ďalšie dve obvinenia, a to obvinenie zo snahy schovať či zničiť úradné záznamy a taktiež obvinenie zo snahy pozmeniť či falzifikovať úradné dokumenty. Za tieto trestné činy by mohlo byť Trumpovi udelené odňatie slobody na, v tomto poradí, 3 a 20 rokov.
Odborníci však podľa Insideru varujú, že razia v sídle bývalého prezidenta ešte nemusí znamenať, že sa ho FBI snaží dostať pred súd. Bývalý americký prokurátor Daniel Richman tvrdí, že zámienkou mohla pokojne byť len snaha o navrátenie tajných dokumentov, ktoré mohol mať údajne Donald Trump v držaní, na ich právoplatné miesto.
Výška trestu by bola taktiež predmetom debaty aj v prípade, že by sa jurisdikcii podarilo kontroverzného prezidenta obviniť zo všetkých troch avizovaných zločinov. V takejto situácii by musel súd vziať do úvahy najmä závažnosť predložených dôkazov.
Zdroje: TASR, Insider, The Atlantic