Trump pripisuje izraelskú dohodu svojmu víťazstvu. „Je to vtip?“ reaguje Biden. Rivalita zatienila prímerie v Gaze

Nastávajúci prezident Spojených štátov Donald Trump a dosluhujúci prezident Joe Biden stáli proti sebe v dvoch prezidentských voľbách, hoci Biden z druhého boja o prezidentskú stoličku odstúpil.

Zdá sa však, že ich rivalita nekončí ani pár dní pred Trumpovou inauguráciou. Obaja sa totiž bijú do hrude, že za dôležitým historickým míľnikom konfliktu na Blízkom východe je ich úsilie. 

Predtým, ako prezident Biden vôbec oznámil dohodu o prímerí medzi Izraelom a H*masom v Pásme Gazy a prepustenie rukojemníkov, jeho snahu o získanie veľkého víťazstva v zahraničnej politike v posledných dňoch jeho administratívy zatienil jeho politický rival Donald Trump.

V tieni Trumpa

Trump, ktorý bude na budúci týždeň inaugurovaný ako 47. americký prezident, predbehol Bidena na sociálnej sieti Truth Social. Stalo sa tak niekoľko hodín predtým, ako Biden oficiálne potvrdil dohodu.

„Táto dohoda o prímerí sa mohla stať iba v dôsledku nášho historického víťazstva v novembri, pretože signalizovalo celému svetu, že moja administratíva bude hľadať mier a rokovať o dohodách na zaistenie bezpečnosti všetkých Američanov a našich spojencov,“ napísal Trump, neváhajúc si uplatniť zásluhy.

Dodal, že jeho nastupujúci vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach o prímerí katarskej Dauhe, bude pokračovať v „úzkej spolupráci s Izraelom a našimi spojencami, aby sa zabezpečilo, že sa Gaza už nikdy nestane bezpečným útočiskom pre teroristov“, informuje AP.

zdroj: TASR/AP Photo/Susan Walsh

Ťahali za jeden povraz

Keď sa reportér Fox News neskôr po oficiálnom vyhlásení pýtal Bidena, kto si v učebnici dejepisu pripíše body za prímerie, on alebo Trump, odpovedal: „To je vtip?“

Na druhej strane vo svojom prejave v Bielom dome Biden povedal, že jeho diplomatické úsilie „nikdy neprestalo“, ale priznal, že jeho administratíva spolupracovala s Trumpovým tímom na zabezpečení toho, aby USA ťahali za jeden povraz pri budovaní prímeria.

Biden ďalej hovoril, že dohodu „vypracoval a prerokoval môj tím“, a zdalo sa, že má zmätok ohľadom toho, kto je zodpovedný za prelom v dohode, píše Al Jazeera. 

Biden tiež uviedol, že jeho administratíva dohodla dohodu, ale Trumpov tím bude čoskoro poverený, aby zabezpečil jej implementáciu.

Prímerie v Gaze je potvrdené: Izrael a militanti dosiahli dohodu o zastavení bojov a výmene rukojemníkov

Odborníci sa zhodujú, že zásluhy nesú obaja prezidenti

Jonathan Panikoff, riaditeľ Scowcroftovej bezpečnostnej iniciatívy pre Blízky východ pri Atlantickom rade, v rozhovore pre AP povedal, že Biden si zaslúži pochvalu za to, že pokračoval v presadzovaní rokovaní napriek opakovaným zlyhaniam. Ale uznanie si podľa neho zaslúžia aj Trumpove hrozby H*masu a jeho snahy prostredníctvom Witkoffa „prehovoriť“ Netanjahua.

Biden totiž po neúspešných rokovaniach, neustále pokračoval vo svojej snahe. Trump zas pohrozil, že ak sa dohoda neuzavrie do jeho inaugurácie – do piatich dní bude „platiť peklo“.

„Iróniou je, že v čase, keď vidíme väčšiu príslušnosť k stranám, dokonca aj v oblasti zahraničnej politiky, dohoda predstavuje, o koľko mocnejšia a vplyvnejšia môže byť zahraničná politika USA, keď je dvojstranná,“ povedal.

„Odchádzajúca aj nastupujúca administratíva si zaslúžia uznanie za túto dohodu. Bola by však oveľa menej pravdepodobná, ak by na to netlačili obaja.“

Trump chce prevziať kontrolu nad kľúčovou obchodnou cestou. Ovplyvní globálny obchod

Witkoffovu rolu netreba preceňovať

Alam Saleh, odborník na Blízky východ z Austrálskej národnej univerzity, si zas myslí, že je pravdepodobné, že Witkoff zohral významnú úlohu pri prelomení a tiež, že jeho vplyv sa môže byť vnímaná prehnane.

„Ak bol schopný využiť špecifické vzťahy alebo priniesť nové nápady na stôl, nie je vylúčené, že Netanjahu mohol byť ovplyvnený jeho pozíciou alebo dynamikou stretnutia,“ povedal Saleh pre Al-Džazíru. „Je určite možné, že tento príbeh je čiastočne pravdivý, ale môže byť tiež prehnaný, pokiaľ ide o jeho význam,“ dodal Saleh.

História sa opakuje

Zatenienie Bidena a jeho úlohy v prímerí v Gaze pripomína situáciu, keď dosluhujúci prezident Jimmy Carter spolupracoval s nastupujúcou administratívou Ronalda Reagana, aby zabezpečil prepustenie 52 Američanov, ktorí boli zadržiavaní na americkom veľvyslanectve v Iráne. Kríza bola veľkou témou posledného roku Carterovho úradovania a prispela k jeho nízkemu súhlasu verejnosti pred drvivou porážkou vo voľbách.

Po 444 dňoch strávených na veľvyslanectve boli Američania odvezení z Iránu len chvíľu po tom, ako Reagan zložil prísahu ako prezident, čím nová administratíva získala významné politické víťazstvo.

PREHĽAD: Úmrtia známych osobností, ktoré v roku 2024 otriasli Slovenskom. Pripomeňme si ich

Prímerie je stále krehké

Prímerie by malo oficiálne začať v nedeľu 19. januára. No už necelý deň po tom, čo americký prezident Joe Biden a katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání potvrdili, že Izrael a H*mas súhlasili s dohodou o prímerí v Pásme Gazy, sa objavujú otázniky. 

Izraelský bezpečnostný kabinet vo štvrtok odložil plánované zasadnutie, na ktorom mal schváliť dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov s H*masom v Pásme Gazy. Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinila H*mas, že sa pokúša presadiť „ústupky na poslednú chvíľu“ v niektorých bodoch. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP, AP a denníka The Guardian.

zdroj: SITA/AP, Menahem Kahana

„H*mas nedodržal časti dohody dosiahnutej sprostredkovateľmi a Izraelom v snahe vynútiť si ústupky na poslednú chvíľu,“ uviedla kancelária premiéra Netanjahua. Podľa vyhlásenia úradu premiéra to vytvorilo „krízu na poslednú chvíľu“.

„Izraelský kabinet sa nezíde, kým sprostredkovatelia neoznámia Izraelu, že H*mas prijal všetky prvky dohody,“ dodala kancelária premiéra, informuje spravodajský portál The Times of Israel.

Predstaviteľ H*masu sa podľa stanice Sky News ohradil voči tvrdeniam Netanjahua a uviedol, že palestínska militantná skupina sa zaviazala dodržať dohodu o prímerí.

Tri fázy

Dohoda by mala byť realizovaná v troch fázach. V prvej, šesť týždňov trvajúcej fáze sa uskutoční prvá výmena väzňov. H*mas prepustí 33 rukojemníkov vrátane žien, detí a civilistov starších ako 50 rokov, ktorých militanti zajali počas útoku vedeného H*masom na južný Izrael 7. októbra 2023.

Izrael výmenou za to v prvej fáze prepustí viac ako 1 000 palestínskych väzňov vrátane tých, ktorí si odpykávajú doživotné tresty.

Izrael zároveň stiahne svoje sily z obývaných centier Gazy do oblastí vzdialených maximálne 700 metrov od hranice pásma s Izraelom. Výnimkou pravdepodobne bude necarismký koridor, militarizovaný pás územia prechádzajúci stredom palestínskej enklávy. Z filadelfského koridoru pozdĺž hranice Egypta a Pásma Gazy by sa mali izraelské jednotky stiahnuť postupne. S ich úplným odchodom sa počíta v 50. deň prímeria.

Izrael taktiež v prvej fáze umožní prísun humanitárnej pomoci, návrat utečencov a otvorí sa aj hraničný priechod v meste Rafah na hraniciach s Egyptom.

Najmenej detailov je známych o tretej fáze

Rokovania o detailoch druhej fázy sa podľa AP začnú 16 dní po začiatku prímeria. Podľa zdrojov americkej agentúry však môžu rozhovory o druhej fáze trvať dlhšie ako dohodnutých šesť týždňov. V takom prípade bude podľa amerického prezidenta Joea Bidena prímerie aj naďalej platné. Izrael sa však odmietol písomne zaviazať, že bojové operácie čiastočne neobnoví.

V druhej, rovnako dlhej fáze sa zatiaľ počíta s prepustením zvyšných izraelských rukojemníkov, väčšinou vojakov, výmenou za prepustenie ďalších palestínskych väzňov. Izrael by taktiež mal začať s úplným stiahnutím z Pásma Gazy.

Najmenej detailov je známych o tretej fáze. Podľa AP by počas nej malo dôjsť k odovzdaniu tiel zosnulých izraelských rukojemníkov výmenou za telá padlých palestínskych ozbrojencov. Začať by sa malo aj s implementáciou päťročného plánu na obnovu zničenej Gazy. Počíta sa aj s otvorením hraničných priechodov medzi Izraelom a Pásmom Gazy.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie