Zelenskyj pristúpil na mierové rokovania s Ruskom, tvrdí Vance. Trump stopol vojenskú pomoc Ukrajine

Americký prezident Donald Trump v pondelok nariadil dočasne pozastaviť poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine. Pomoc bude obnovená po tom, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Trumpa presvedčí, že má skutočný záujem na mierových rokovaniach s Ruskom. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters odvolávajúcich sa na nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu.

„Prezident dal jasne najavo, že chce mier. Potrebujeme, aby sa k tomuto cieľu zaviazali aj naši partneri. Zastavujeme a prehodnocujeme našu pomoc, aby sme sa uistili, že to prispeje k riešeniu,“ uviedol predstaviteľ v krátkom vyhlásení.

Pozastavenie vojenskej pomoci 

Rozhodnutie Trumpovej administratívy sa podľa denníka Wall Street Journal (WSJ) týka financovania nových dodávok zbraní na Ukrajinu. Zvažuje sa aj zmrazenie dodávok zo zásob ministerstva obrany USA, čo by podľa WSJ ohrozilo schopnosť Kyjeva brániť sa útokom ruských inváznych síl.

„Toto nie je trvalé ukončenie pomoci, je to prestávka,“ citovala televízia Fox News predstaviteľa Trumpovej administratívy.

Agentúra Bloomberg uviedla, že pozastavené bude dodanie všetkej americkej vojenskej techniky, ktorá sa momentálne nenachádza na Ukrajine, vrátane zbraní prepravovaných letecky a loďami alebo čakajúcich v tranzitných oblastiach v Poľsku. Trump touto úlohou poveril ministra obrany Petea Hegsetha.

Toto oznámenie prišlo niekoľko hodín po tom, čo Trump novinárom v Bielom dome povedal, že o pozastavení vojenskej pomoci Ukrajine ešte nehovoril, pričom dodal, že Zelenskyj by si „mal viac vážiť“ podporu Washingtonu.

Trump a Zelenskyj sa v piatok stretli v Bielom dome, kde mali podľa očakávaní podpísať dohodu o nerastných surovinách. Schôdzka sa však skončila predčasne po ich slovnej roztržke. Trump i jeho viceprezident J. D. Vance vytýkali Zelenskému, že nie je dosť vďačný za už poskytnutú pomoc pre Ukrajinu, nemá záujem o mierové rokovania s Ruskom a zahráva sa s treťou svetovou vojnou.

Trumpova administratíva pred týmto rozkolom zrejme predložila Zelenskému dohodu o nerastoch, ktorá však neobsahovala bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, čo ukrajinský prezident spomenul pred novinármi.

Zelenskyj v nedeľu po summite lídrov západných krajín v Londýne vyjadril presvedčenie, že vzťah s USA ostane zachovaný, avšak ďalšie rokovania by sa mali konať za zatvorenými dverami.

Najviac pomoci od Spojených štátov

Zo všetkých západných spojencov Ukrajiny jej od začiatku vojny vo februári 2022 najviac pomohli práve Spojené štáty. Podľa prepočtov nemeckého Kielského inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) dosiahla celková doterajšia americká podpora pre Ukrajinu hodnotu 114,2 miliardy dolárov (109 miliárd eur).

Za Trumpovho predchodcu Joea Bidena boli Spojené štáty najvýznamnejším podporovateľom Ukrajiny a najväčším dodávateľom zbraní. Bidenova administratíva poskytla Kyjevu vojenskú pomoc vo výške 65,9 miliardy dolárov (vyše 62 miliárd eur), ako aj ďalšie formy podpory – ekonomickú či humanitárnu, pomoc pri výcviku ukrajinských pilotov bojových lietadiel alebo mu poskytovala spravodajské informácie. Zatiaľ nie je jasné, či aj túto pomoc ovplyvní zmena kurzu Trumpovej administratívy.

Od 20. januára, keď Trump začal svoje druhé funkčné obdobie, Biely dom neschválil žiadne nové balíky vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Odhaduje sa, že s dodávkami zbraní, ktoré inicioval ešte Biden, by ukrajinská armáda mohla pokračovať v bojoch v rovnakej intenzite približne ďalších šesť mesiacov.

Ukrajina dostáva veľkú podporu aj od niekoľkých ďalších západných krajín. Podľa agentúry DPA je však otázne, či dokáže kompenzovať absenciu masívnej pomoci od USA. Americké dodávky sú nenahraditeľné najmä pokiaľ ide o rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot.

Ich výpadok by mohol rýchlo vytvoriť zraniteľné miesta v protivzdušnej obrane, ktoré by ruská armáda mohla využiť na zintenzívnenie svojich útokov balistickými raketami a riadenými strelami. Kolabujúci energetický systém Ukrajiny, dôležité zbrojovky alebo iné strategicky dôležité ciele by tak boli ešte menej chránené.

Prezident Zelenskyj bude ochotný hovoriť o mieri 

Ukrajinský prezident „napokon“ pristúpi na mierové rokovania s Ruskom, povedal v pondelok americký viceprezident J.D. Vance v reakcii na minulotýždňový spor Volodymyra Zelenského so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Vance v rozhovore pre televíziu Fox News vyhlásil, že ukrajinský prezident počas piatkového stretnutia s Trumpom v Oválnej pracovni prejavil „nedostatok rešpektu“ a „ukázal jasnú neochotu zapojiť sa do mierového procesu“, o ktorý sa Trump usiluje.

„Myslím si, že Zelenskyj na to ešte nebol pripravený, a úprimne povedané, nie je pripravený ani teraz,“ tvrdil Vance. „Zároveň si však myslím, že napokon bude. Musí,“ zdôraznil viceprezident.

Rozhovor vznikol skôr, ako Biely dom oznámil pozastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. Trumpova administratíva chce týmto spôsobom Kyjev prinútiť, aby pristúpil na mierové rokovania s Ruskom, píše AFP.

Podľa Vancea zostávajú dvere Bieleho domu otvorené, „pokiaľ je Zelenskyj ochotný vážne rokovať o mieri“. „Nemôžete prísť do Oválnej pracovne alebo kamkoľvek inam a odmietnuť čo i len diskutovať o detailoch mierovej dohody,“ zdôraznil Vance s tým, že Kyjev aj Kremeľ budú musieť urobiť ústupky.

„Keď sa tento postoj zmení… a keď budú ochotní hovoriť o mieri, myslím, že prezident Trump bude prvý, kto zdvihne telefón,“ vyhlásil. Viceprezident USA pripomenul, že je podľa neho dôležité, aby si Zelenskyj i ruský prezident Vladimir Putin spoločne sadli za rovnaký rokovací stôl. Vance vyzval aj európske štáty podporujúce Kyjev k „racionálnemu“ prístupu, pretože „vojna nemôže trvať večne“.

Tusk: Naše informácie potvrdzujú, že pomoc USA už prestala prúdiť na Ukrajinu

Poľský premiér Donald Tusk informoval, že správy z poľských logistických uzlov na východnej hranici, cez ktoré prúdi pomoc na Ukrajinu, potvrdzujú americké vyjadrenia o pozastavení podpory. Povedal to pred utorkovým zasadnutím vlády, informuje varšavský spravodajca TASR.

Premiér súčasný stav prirovnal k turbulenciám a prítomných vyzval, aby si zapli pomyselné pásy. Situáciu označil za výnimočnú a členov vlády požiadal, aby odložili neplodné politické diskusie a spory a pracovali vo vyššom tempe.

Oznámil tiež, že vláda pripravuje návrh zákona, ktorý pomôže uľahčiť financovanie obranyschopnosti. „Musíme radikálne urýchliť aktivity týkajúce sa konkrétnych princípov prípravy a realizácie investícií pre potreby obrany štátu,“ povedal. Oznámil, že ministerstvo financií pracuje na presune 30 miliárd zlotých (vyše 7 mld. eur) z Plánu obnovy na obranné výdavky.

Tusk označil za strategickú úlohu Poľska spájať dve potreby, ktoré sa môžu v súčasnosti zdať náročne spojiteľné. „Ide o maximálne zintenzívnenie aktivít v Európe smerujúcich k posilneniu vlastných obranných kapacít a zároveň, napriek všetkým okolnostiam, dbanie o transatlantické vzťahy a spoluprácu s naším najdôležitejším spojencom – USA,“ povedal. Dodal, že napriek náročným okolnostiam sa na poľských strategických princípoch nič nemení.

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta