Trump v oválnej pracovni chválil Putina: „Nechcem tvrdiť, že je to anjel, ale poviem vám jedno…“

V pondelok sa viacerí európski lídri ostro vyjadrili voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi za pokračujúce útoky na Ukrajinu a za podkopávanie mierového úsilia. Napriek tomu však Biely dom prezentuje značne odlišný pohľad – a na čele tejto rétoriky stojí bývalý prezident Donald Trump, píše britský denník The Guardian.

Po boku prezidenta Salvádoru Nayiba Bukeleho Trump zaútočil nie na Kremeľ, ale na ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského. „Chybou bolo, že sa vojna vôbec začala. Keby bol Biden kompetentn a keby bol Zelenskyj kompetentný – a nie som si tým istý, mali sme s týmto chlapíkom dosť drsný rozhovor,“ vyhlásil. V súvislosti s nevyváženým pomerom síl dodal: „Nepúšťate sa do vojny s niekým, kto je 20-krát väčší, a potom dúfate, že vám niekto dodá rakety.“

Za to k Putinovi sa Trump postavil s prekvapivou zhovievavosťou: „Nechcem tvrdiť, že je to anjel, ale poviem vám jedno – za moje štyri roky to ani nebolo otázkou. Povedal som mu, že to neurobí. A neurobil.“ Záver? Trump kladie zodpovednosť na všetkých: „Biden to mohol zastaviť, Zelenskyj to mohol zastaviť a Putin to nikdy nemal začať. Všetci sú vinní.“

Vyjednávač z Moskvy

Ešte viac otáznikov však vyvolali slová Trumpovho osobného vyslanca Steva Witkoffa, ktorý len nedávno absolvoval päťhodinové rokovanie v Moskve. Pre televíziu Fox News uviedol, že „sa črtá dohoda s Putinom“, ktorú označil za „konečne presvedčivú“.

„Na konci sme sa dostali k tomu, čo vlastne Putin chce – trvalý mier,“ povedal. No súčasne priznal, že za návrhom mieru sa skrývajú širšie geopolitické požiadavky: „Ide o takzvaných päť území, ale je toho oveľa viac: bezpečnostné protokoly, žiadne NATO, žiadny článok 5 NATO, je tam množstvo detailov.“

Znepokojujúco pôsobili aj jeho ekonomické komentáre: „Verím, že je tu možnosť pretvoriť rusko-americké vzťahy prostredníctvom veľmi presvedčivých obchodných príležitostí, ktoré by mohli priniesť stabilitu aj do regiónu.“

Trump has fully turned on Zelenskyy: „He’s always looking to purchase missiles. Listen, when you start a war, you gotta know you can win a war. You don’t start a war against somebody that’s 20 times your size and then hope that people give you some missiles.“ pic.twitter.com/1hBWeyu2hg

— Aaron Rupar (@atrupar) April 14, 2025

Viceprezident Vance: „Európa musí dospieť“

Paralelne s tým sa viceprezident USA JD Vance vyjadril v rozhovore pre UnHerd, kde predstavil svoj kritický postoj k transatlantickým vzťahom. „Nie je dobré, aby bola Európa trvalým bezpečnostným vazalom Spojených štátov,“ vyhlásil s tým, že „miluje Európu“, hoci jeho slová v Mníchove či na ceste do Grónska vyvolali kontroverzie.

Znovu zaútočil na Zelenského, tentoraz za jeho „absurdné tvrdenia“, že administratíva Donalda Trumpa stojí na strane Ruska. Tie označil za „neproduktívne“. Zároveň skritizoval aj európskych lídrov za ignorovanie vôle voličov v otázkach migrácie: „Európske populácie opakovane volajú po rozumnejšej migračnej politike a lídri im stále ponúkajú presný opak toho, čo si vybrali vo voľbách.“

Nový kurz alebo len staré obchodovanie?

Vance apeloval na silnejšiu Európu, schopnú vlastnej obrany, pričom pozitívne vyzdvihol len Veľkú Britániu, Francúzsko a Poľsko. „Nechcem, aby Európania len slepo robili to, čo im povedia Američania. Nie je to v ich záujme, ani v našom,“ uzavrel.

Tento súbor vyjadrení vrcholných amerických predstaviteľov naznačuje, že Washington nie je jednotný vo svojej zahraničnopolitickej línii. Kým Trumpova línia koketuje s „reálpolitikou“ (zo slova realpolitik – zahraničná politika založená na mocenskom kalkule a národných záujmoch, pozn. red.) a snahou o „obchod s mierom“, Vance upozorňuje na potrebu, aby sa Európa konečne osamostatnila. Medzi týmito pólmi balansuje osud Ukrajiny – a možno aj ďalšieho smerovania Západu.

Čítajte viac z kategórie: Donald Trump