Trump žiada Rusko, aby „sa pohlo“. Za kulisami mierových výziev sa hrá geopolitická hra o suroviny

Donald Trump sa opäť raz postavil do pozície muža, ktorý chce ukončiť vojnu. V statuse na platforme Truth Social označil konflikt na Ukrajine za „nezmyselný“ a vyzval Rusko, aby sa „pohlo“.

No zatiaľ čo bývalý prezident USA volá po mieri, jeho vyslanci ticho rokujú s Kyjevom o niečom celkom inom – o výsadnom prístupe Spojených štátov k ukrajinským nerastným surovinám. A to všetko pri atmosfére napätia a bez ponuky bezpečnostných záruk pre napadnutú krajinu.

Výzva na mier, stretnutie s Putinom a návrh na rozdelenie Ukrajiny

Trumpovo ostré vyhlásenie prišlo krátko pred neformálnym stretnutím jeho emisára Steva Witkoffa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Petrohrade, informuje The Guardian.

Podľa ruských agentúr rozhovor trval štyri a pol hodiny. Kremeľ bol však skúpy na slovo – potvrdil len, že sa stretnutie týkalo „rôznych aspektov urovnania na Ukrajine“. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vopred avizoval, že žiadne prelomové dohody z neho nečaká.

Paralelne s tým Keith Kellogg, Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu, naznačil v rozhovore pre britský denník The Times možné riešenie konfliktu cez vytvorenie zón pod kontrolou britských a francúzskych vojsk.

Tieto by sa mali rozprestierať západne od rieky Dneper, pričom východ krajiny by zostal ako demilitarizovaná zóna pozdĺž aktuálnych línií. Ide o návrh, ktorý fakticky zmrazí konflikt, ale neukončí okupáciu územia.

Trump sa teda snaží vystupovať ako mierotvorca. No popri tom prebieha za zatvorenými dverami ďalší proces, ktorý Ukrajincom nastavuje tvrdé podmienky – a je vedený v čisto obchodnom duchu.

Nerasty výmenou za pomoc? USA a Ukrajina rokujú v napätej atmosfére

V čase, keď sa v médiách objavili správy o Trumpovej mierovej rétorike, sa vo Washingtone stretli americkí a ukrajinskí vyjednávači.

Predmetom rokovania bola dohoda, ktorá by Spojeným štátom zabezpečila výsadný prístup k ukrajinským ložiskám nerastných surovín. Podľa agentúry Reuters však rokovania prebiehajú v „antagonistickej“ atmosfére a vyhliadky na dohodu sú momentálne mizivé.

Zdroje oboznámené s obsahom rokovaní uviedli, že nový návrh americkej administratívy je podstatne rozsiahlejší než ten pôvodný. Zahŕňa nielen prístup k strategickým surovinám, ale aj vytvorenie spoločného investičného fondu, do ktorého by Kyjev odvádzal všetky príjmy z ťažby štátnych aj súkromných spoločností. Pritom by však nedostal od Washingtonu to, o čo najviac žiada – bezpečnostné garancie proti ďalšej ruskej agresii.

V Rusku prebieha veľké znárodňovanie. Majetky oligarchov končia v rukách Putinových spojencov

Ešte väčšie napätie vyvolala požiadavka, aby kontrolu nad plynovodom ruského Gazpromu na ukrajinskom území prevzala americká vládna finančná agentúra DFC. Ukrajinská strana si preto najala renomovanú právnickú kanceláriu Hogan Lovells ako externého poradcu.

Modernizácia ako prísľub, ale bez istôt

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na vyjednávania zdôraznil, že dohoda by mala byť výhodná pre obe strany a zároveň by mala prispieť k modernizácii krajiny.

Inými slovami: výmenou za prístup k nerastom očakáva Kyjev investície, ktoré by krajine pomohli postaviť sa na nohy po devastujúcich rokoch vojny.

V tejto súvislosti je dôležité aj plánované stretnutie ukrajinskej delegácie na čele s premiérom Denisom Šmyhalom a ministrom financií Serhijom Marčenkom s predstaviteľmi Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktoré sa uskutoční 25. apríla vo Washingtone. Aj tam sa bude hovoriť o tom, ako presmerovať investície a podporu do konkrétnych projektov obnovy.

Za kulisami mierovej rétoriky: Geopolitika a suroviny

Donald Trump sa snaží vystupovať ako politik, ktorý môže ukončiť vojnu na Ukrajine. No jeho praktické kroky – cez emisárov aj vyjednávania – naznačujú, že ide skôr o geopolitickú hru a ekonomickú diplomaciu, než o snahu skutočne zabezpečiť mier. Ak by sa navrhované podmienky naplnili, Ukrajina by síce získala investície, no zároveň by prišla o časť suverenity nad svojimi zdrojmi.

Zároveň by tým Trump poslal jasný signál – že americká pomoc nebude „zadarmo“ a že si za ňu Washington vyžiada konkrétne ekonomické kompenzácie. Bez záruk bezpečnosti, ktoré sú pre Kyjev existenčné, však takáto dohoda môže z pohľadu Ukrajiny pôsobiť ako výmena v štýle 19. storočia: ochrana výmenou za prístup k bohatstvu.

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta