Trump zvažuje stiahnuť 10-tisíc vojakov z Európy. Putin sa môže tešiť, varujú analytici

Vysokopostavení predstavitelia amerického ministerstva obrany sa zaoberajú návrhom na stiahnutie až 10 000 vojakov z východnej Európy, napísal dnes spravodajský server NBC News s odvolaním sa na šesť nemenovaných amerických a európskych informovaných činiteľov.

V tejto súvislosti spomenuli obavy, že by takýto krok mohol povzbudiť ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorého vojská pokračujú vo vojnovom ťažení na Ukrajine.

Vojaci, ktorých stiahnutie z Európy sa zvažuje, sú medzi 20 000 príslušníkmi amerických ozbrojených síl, ktorých vyslala administratíva amerického prezidenta Joea Bidena v roku 2022 na posilnenie obrany krajín susediacich s Ukrajinou. O konkrétnych počtoch sa stále rokuje, ale podľa návrhu by mohlo ísť až o polovicu vojakov vyslaných Bidenom.

Skoršie informácie

Už pred časom sme ťa informovali, že bývalý veliteľ americkej armády v Európe Ben Hodges v rozhovore pre švajčiarske noviny Blick tvrdil, že Trumpove vyjadrenia o stiahnutí amerických vojakov z Európy sú reálne a ich realizácia by mohla nastať veľmi skoro. Už teraz sú americké jednotky v Európe financované z viacerých dočasných zdrojov, ktoré postupne končia. Bez ich predĺženia by mohlo dôjsť k odchodu desaťtisícov vojakov.

Hodges v rozhovore upozorňoval, že financovanie amerických jednotiek v Európe stojí na viacerých pilieroch – bežnom rozpočte, špeciálnych fondoch pre Ukrajinu a European Deterrence Initiative (EDI). Ak sa tieto fondy neobnovia, podľa neho hrozí, že dôjde k masívnemu znižovaniu americkej prítomnosti – najprv o 10 000, neskôr až o 30 000 ďalších vojakov. To by znamenalo najväčší ústup americkej vojenskej moci z Európy od konca studenej vojny.

Redukcia síl by mohla byť súčasťou Trumpovho plánu

Interné rokovania o znížení počtu amerických síl v Poľsku a Rumunsku prichádzajú na pozadí snáh amerického prezidenta Donalda Trumpa presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina pristúpiť na prímerie.

Šesť amerických a európskych predstaviteľov, ktorí si želali zostať v anonymite, opísalo množstvo podrobností návrhu, o ktorých NBC News doteraz neinformovala. Ak Pentagón návrh prijme, posilní to obavy, že Spojené štáty opúšťajú svojich dlhoročných spojencov v Európe, ktorí považujú Rusko za rastúcu hrozbu, uviedli európski predstavitelia.

Rusko by podľa Setha Jonesa z Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS) vyhodnotilo zníženie počtu príslušníkov amerických síl v Európe ako oslabenie stratégie odstrašenia a „posilnilo by to jeho snahu zasahovať do európskeho diania rôznymi spôsobmi“.

Exminister Sklenár: NATO by prežilo aj bez USA. Spoliehať sa, že strčíme hlavu do piesku a Rusi nás obídu, nefunguje

Európa sa musí viac spoliehať na seba

Trumpova administratíva dala jasne najavo, že chce, aby jej európski spojenci prevzali väčšiu zodpovednosť za svoju obranu a umožnili tak Spojeným štátom zamerať svoje vojenské zdroje na Čínu a ďalšie priority.

Pri svojej prvej zahraničnej ceste vo funkcii amerického ministra obrany Pete Hegseth vo februárovom prejave v Bruseli povedal, že „tvrdá strategická realita bráni Spojeným štátom, aby sa primárne sústredili na bezpečnosť Európy“. Namiesto toho sa USA zamerajú na zabezpečenie svojej južnej hranice s Mexikom a na Čínu.

Elbridge Colby, ktorého by mal Senát čoskoro schváliť do funkcie hlavného politického poradcu Pentagónu a tretieho najvyššie postaveného predstaviteľa rezortu, sa vyslovil proti vyčleneniu ďalších prostriedkov na pomoc Ukrajine a vyzval na zníženie počtu amerických vojakov v Európe v prospech zamerania sa na hrozby zo strany Číny.

Musíme sa pripraviť, USA nemusia byť vždy pri nás, hovorí Sklenár

Donald Trump a jeho postoj k NATO nútia Európu uvažovať o vlastnej obrane. „Pozícia Donalda Trumpa je jednoznačne jedným z faktorov, ktoré vplývajú na to, že Európa sa musí veľmi rýchlo emancipovať v obrane,“ povedal v nedávnom rozhovore pre Startitup Martin Sklenár, bývalý minister obrany za úradníckej vlády Ľudovíta Ódora a analytik Globsecu.

Podľa neho by NATO prežilo aj bez Spojených štátov, no bolo by nutné upraviť jeho fungovanie. „Schopnosti a kapacity NATO sú spoločný majetok krajín, ktoré by ich mohli využívať aj bez USA,“ vysvetľuje Sklenár. Vojenská infraštruktúra, výcvik a štandardy by zostali zachované a armády by si rozumeli.

Sklenár však upozorňuje na to, že Európa sa nachádza v mieri, zatiaľ čo Rusko vedie vojnu a mobilizuje. „Keď si Európa mentálne uvedomí, že je vo vojne, dokáže mobilizovať obrovské zdroje.“

Trumpove slová podľa neho môžu povzbudiť Moskvu. „V ruskej kalkulácii sa zmenšuje americký faktor a otvára sa okno príležitostí. To je nebezpečenstvo, s ktorým sa potrebujeme vysporiadať,“ dodal.

Kritika republikánskeho senátora

Republikánsky senátor Roger Wicker, ktorý predsedá senátnemu výboru pre ozbrojené sily, tento prístup kritizoval. „Niektorí sa domnievajú, že nastal čas drasticky obmedziť našu vojenskú prítomnosť v Európe,“ poznamenal.

„Som znepokojený týmito hlboko zavádzajúcimi a nebezpečnými názormi niektorých úradníkov ministerstva obrany,“ povedal bez toho, aby vymenoval konkrétne osoby. „Pracujú na tom, aby presadili ústup USA z Európy, a často tak robia bez koordinácie s ministrom obrany,“ dodal.

Hovorca Pentagónu na žiadosť NBC News o komentár neodpovedal a k veci sa nevyjadrila ani armáda.

Hovorca Národnej bezpečnostnej rady Bieleho domu Brian Hughes NBC News oznámil, že Trump „neustále preskúmava nasadenie a priority, aby sa ubezpečil, že Amerika zostáva na prvom mieste“.

V Európe je podľa NBC News nasadených približne 80 000 amerických vojakov. Po začatí ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 zákonodarcovia z radov demokratov aj republikánov podporili posilnenie prítomnosti amerických síl na východnom krídle NATO s tým, že to predstavuje dôležitý signál pre Putina, že USA sú odhodlané brániť svojich spojencov v Aliancii.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie