Trumpov „agresívny štart“: Vyše 100 exekutívnych nariadení a radikálne zmeny. Na čo všetko sa americký prezident chystá? (ANALÝZA)

Novozvolený prezident Donald Trump pripravuje od prvého dňa v novom Bielom dome viac ako 100 exekutívnych nariadení, ktoré sa rovnajú šokujúcej kampani v oblasti bezpečnosti hraníc, deportácií a množstva ďalších politických priorít.

Ako už bolo naznačené, Donald Trump, zvolený prezident USA, plánuje mimoriadne agresívny štart do svojho druhého volebného obdobia (resp. návrat do Bieleho domu). Už v minulosti, pri svojom prvom zvolení, Trump v prvý deň v úrade podpísal viaceré exekutívne nariadenia.

Tentoraz má byť však toto číslo ešte vyššie. Pripravuje sa balík vyše 100 exekutívnych nariadení a radikálnych zmien, ktoré majú pokryť celé spektrum politík – od imigračných otázok a bezpečnosti hraníc cez energetiku, obchodné clá, až po kultúrno-spoločenské témy typu školské rodové pravidlá či vakcinačné nariadenia.

Z politického hľadiska je táto situácia nesmierne zaujímavá. Noví prezidenti zvyčajne využívajú prvý deň (či prvých pár dní) na to, aby jasne deklarovali zmenu kurzu oproti predchádzajúcej administratíve.

Podpisy exekutívnych nariadení totiž umožňujú obísť dlhé legislatívne konania v Kongrese, a tak demonštrovať rýchlu akciu. V Trumpovom prípade však hovoríme o doslova masívnom „exekutívnom útoku“, ktorý je v modernej histórii USA pomerne nevídaný.

• Čo Donald Trump môže urobiť okamžite prostredníctvom exekutívnych nariadení?
• Čo bez podpory Kongresu urobiť nemôže?
• Čo konkrétne podľa uniknutých a oznámených informácií plánuje uskutočniť?

Exekutívne nariadenia a ich dosah

V Spojených štátoch sa exekutívne nariadenia (Executive Orders) stali obľúbeným nástrojom prezidentov už desaťročia. Ide o písomné pokyny, ktoré prezident vydáva federálnym agentúram a iným zložkám výkonnej moci.

zdroj: TASR/AP

Majú síce silu zákona, avšak môžu byť zrušené buď nasledujúcim prezidentom, alebo vyhlásené za protiústavné federálnymi súdmi. Jedným z kľúčových prvkov exekutívnych nariadení je, že na rozdiel od legislatívnych návrhov, ktoré musia prejsť Kongresom, ich prezident môže podpísať prakticky okamžite.

Zároveň však platí, že exekutívne príkazy nemôžu meniť Ústavu, nemôžu dlhodobo financovať masívne projekty bez súhlasu Kongresu a nemôžu obísť základné zákony, ktoré sú v dikcii oboch komôr Kongresu.

V praxi teda existuje hranica: prezident môže rýchlo posilniť alebo uvoľniť určité nariadenia či normy, avšak ak je cieľom zmeniť celý právny rámec, musel by do procesu zapojiť zákonodarnú moc.

Čo môže Trump urobiť hneď v prvý deň?

Zrušiť exekutívne nariadenia svojho predchodcu

Každý prezident má právomoc okamžite stiahnuť alebo zvrátiť exekutívne rozhodnutia vydané predchádzajúcou administratívou.

Keďže Trump dlhodobo kritizoval Joea Bidena za napríklad klimatické opatrenia, za spustenie nových federálnych pravidiel pre vakcinačné mandáty a za regulácie v oblasti energetiky či ťažby ropy, je vysoko pravdepodobné, že ich okamžite zastaví, resp. zruší. Už počas kampane sa vyjadroval, že klimatické regulácie považuje za brzdu amerického priemyslu.

Upraviť imigračné opatrenia

Trump môže okamžite nariadiť intenzívnejšiu kontrolu na hraniciach s Mexikom, vrátiť politiku „Remain in Mexico“ (vyžadujúcu, aby žiadatelia o azyl čakali na spracovanie žiadosti mimo územia USA) či zriadiť detenčné centrá na hraniciach, kde budú migranti zadržaní pred deportáciou, píše BBC.

Môže taktiež zamerať deportácie predovšetkým na nelegálnych migrantov s kriminálnou minulosťou alebo na tých, ktorých súd už nariadil vyhostiť, avšak dosiaľ nebol vykonaný príkaz na deportáciu.

Zaviesť zmeny v obchodných clách

Aj keď obchodné clá si neraz vyžadujú konzultácie s Kongresom (ktorý má ústavné právo regulovať obchod), prezident v prípade národnej bezpečnosti alebo záujmu zahraničnej politiky disponuje značnou voľnosťou.

Trump už počas prvej administratívy zaviedol clá na oceľ či hliník na základe bezpečnostných argumentov. Môže teda podpísať exekutívne príkazy rozširujúce alebo zvyšujúce clá na tovary z Číny, Mexika či Kanady.

Poskytovať milosti a amnestie

Prezident USA má ústavou dané právo udeľovať milosti (pardons). Trump avizoval, že sa chystá udeliť milosti osobám odsúdeným za útok na Kapitol z 6. januára 2021, pokiaľ podľa jeho slov nepáchali „násilné zločiny“, informuje CNN.

Aj keď pôjde zrejme o vysoko kontroverzné rozhodnutie, ide o ústavné právo, ktoré prezident smie uplatniť aj bez súhlasu Kongresu.

Zastaviť či spomaliť niektoré regulačné procesy

Prezident môže exekutívnym príkazom pozastaviť či znovu prehodnotiť už začaté regulačné konania. Napríklad všetky tzv. „Bidenove“ nariadenia a odporúčania ministerstvám v súvislosti s klimatickými normami či vakcinačnými príkazmi môžu byť promptne pozastavené, kým ich tím Donalda Trumpa neprehodnotí.

Čo nemôže Trump urobiť „jedným ťahom pera“?

Zmeniť Ústavu, napríklad zrušiť „birthright citizenship“

Trump dlhodobo vyhlasuje, že právny nárok na americké občianstvo pre osoby narodené na území USA (tzv. 14. dodatok Ústavy) považuje za „ridiculous“ a chcel by ho zrušiť. Takúto zmenu však nemožno presadiť iba exekutívnym nariadením. Ústava vyžaduje ratifikáciu ústavného dodatku Kongresom a štátmi, čo je dlhý a zložitý proces.

Masívne rozpočtové výdavky bez schválenia Kongresu

Prezident môže nariaďovať presuny v rámci existujúcich rozpočtov federálnych agentúr, no ak by chcel spustiť projekty s miliardovými či biliónovými nákladmi (napr. masívne dokončenie múru či odkúpenie územia), potrebuje na to zákon o financovaní od Kongresu.

Unikli tajné plány mierovej dohody na Blízkom východe: Trump sa sústreďuje na Nobelovu cenu za mier

Vyhlásiť vojnu alebo dlhodobé vojenské akcie

Hoci prezident ako vrchný veliteľ môže nariadiť krátkodobé vojenské operácie (využijúc Rezolúciu o Vojnových Silách), vyhlásenie vojny je ústavnou právomocou Kongresu. V modernom kontexte to zvyčajne funguje tak, že prezident síce na krátky čas spustí operáciu, no pre dlhodobý konflikt a rozsiahle vojenské financovanie potrebuje odobrenie zákonodarcov.

Presadiť trvalú legislatívu v citlivých témach

Napríklad obmedzenia týkajúce sa interrupcií, školských rozpočtov, dlhotrvajúcich sociálnych programov – tu by exekutívny príkaz narazil na potrebu legislatívnej úpravy, prípadne by narazil na súdne spory.

Čo plánuje Trump urobiť a aké sú hlavné priority?

Imigračná a hraničná politika

Trumpov kľúčový bod – a možno aj hlavné lákadlo pre jeho politickú základňu – je okamžité sprísnenie imigračnej politiky. To zahŕňa:

Obchod a ekonomika

Trump je presvedčeným zástancom ochranárskych taríf, tzv. politiky protekcionizmu. Podľa jeho vlastných vyjadrení z kampane:

V súvislosti s energetikou sa očakáva, že Trump:

Kultúrno-spoločenské otázky

Trump taktiež signalizuje návrat k hodnotám tradičnej konzervatívnej politiky:

Prečo to Trump robí a aké môžu byť dôsledky?

Trumpov zámer vydať takéto množstvo exekutívnych príkazov hneď v prvý deň vo funkcii vychádza z presvedčenia, že práve rýchle a dôrazné kroky posilnia jeho vzťah s voličskou základňou.

Jej jadro tvoria ľudia očakávajúci nekompromisný prístup k migrácii, odmietnutie „ľavicových kultúrnych reforiem“ a dôslednú podporu tradičného priemyslu. Ak Donald Trump už v úvode prezidentského obdobia predvedie rozhodnosť a začne plniť z kampane sľubované zmeny, môže medzi svojimi stúpencami vzbudiť silné nadšenie a ukázať, že nejde len o rétoriku, ale o skutočné činy.

Ďalším dôvodom je, že Trump takto obíde zdĺhavé procesy v Kongrese, čím sa vyhne možným kompromisom, ktoré by oslabili jeho návrhy. Využitím exekutívnych príkazov dáva jasne najavo, že sa chce vyhnúť dlhým dohadovaniam a časovo náročným procedúram. Vie dobre, že strácať prvotný „wow-efekt“ by mohlo viesť k rozriedeniu politického kapitálu, ktorý práve v prvých dňoch býva najsilnejší.

Takýto prístup však nepochybne prináša riziko početných súdnych sporov. Z minulosti poznáme situácie, keď jeho exekutívne nariadenia narážali na rozhodnutia federálnych súdov, ktoré ich dočasne alebo trvalo zablokovali (napríklad známy „travel ban“).

V americkom federálnom systéme majú generálni prokurátori niektorých štátov – najmä tých, kde vládnu demokrati – dosť silný inštitút na to, aby žalovali federálnu vládu a pokúsili sa zastaviť alebo zmraziť exekutívne akty (tzv. injunction).

Budúcnosť „radikálneho“ projektu

Trumpova „exekutívna smršť“ môže priniesť rýchle zmeny, no otázne je, či prežijú dlhodobo. Nadmerné obchádzanie Kongresu môže vyvolať obvinenia z autoritárskych tendencií a ak opatrenia zvýšia ceny či krízu na hraniciach, verejná mienka sa môže otočiť proti nemu.

Navyše, Najvyšší súd môže sporné kroky zablokovať a otestovať tak hranice prezidentskej moci. Trump preto musí balansovať medzi rýchlosťou zmien a udržateľnosťou.

Jeho politickí spojenci v Kongrese síce jeho kroky podporujú, no niektorí republikáni môžu mať obavy z dlhodobých následkov. Napokon, každé rozhodnutie bude skúšané demokratickými inštitúciami, americkou verejnosťou i ekonomickými ukazovateľmi.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie