Trumpov spolukandidát prezradil podrobnosti, ako „ukončia“ vojnu na Ukrajine. Kyjevu sa to nebude páčiť

Bývalý americký prezident a súčasný kandidát na kreslo v Oválnej pracovni za republikánov je známy svojimi názormi na vojnu na Ukrajine. Trump, ktorý sa prezentuje ako „kandidát mieru“, sa viackrát vyjadril, že by konflikt u našich východných susedov ukončil.

Tvrdí, že by tak učinil do 24 hodín a zvládol by to ešte ako zvolený prezident, ak voľby v novembri vyhrá. To prakticky znamená, že by mier na Ukrajine mal vyjednať do 20. januára 2025, keď prebehne inaugurácia.

Trump však nikdy neprezradil, ako by chcel mier vyrokovať. V minulosti naznačil, že by tak urobil znížením ceny ropy na 40 dolárov za barel.

„Ak vyhráme, verím, že môžem ukončiť túto vojnu ako zvolený prezident ešte predtým, ako sa oficiálne ujmem úradu. Môžem zastaviť túto vojnu, pretože je to hrozná, hrozná vojna. A na Ukrajine je zabitých oveľa viac ľudí, ako si uvedomujete,“ povedal republikánsky kandidát na podujatí Newyorského ekonomického klubu.

Bývalý prezident si zrejme myslí, že zníženie ceny ropy by ukončilo schopnosť ruského prezidenta Vladimira Putina financovať ruskú vojenskú mašinériu. Ako však chce znížiť cenu ropy o takmer polovicu (dnes sa cena ropy pohybuje na úrovni 72,162 dolára), neprezradil.

Patria k najlepšej technike NATO, na Ukrajine sú však „zbytočné“. Delostrelectvo trápi absurdný problém

Vance hovorí o demilitarizovanej zóne a neutralite Ukrajiny

Trumpov spolukandidát J. D. Vance prezradil podrobnosti Trumpovho „mierového plánu“. Podľa potenciálneho viceprezidenta môžu mierové riešenia zahŕňať „silne opevnenú“ demilitarizovanú zónu na hraniciach krajín, uvádza Newsweek.

„Myslím, že to vyzerá tak, že Trump si sadne a povie Rusom, Ukrajincom a Európanom: ,Musíte to vymyslieť. Ako vyzerá mierové urovnanie?‘ A ako to pravdepodobne vyzerá, je súčasná demarkačná línia medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá sa stáva demilitarizovanou zónou,“ vysvetlil v podcaste Shawn Ryan Show v epizóde zverejnenej v stredu.

J. D. Vance, ktorý v súčasnosti zastáva post senátora za štát Ohio, je známym odporcom vojenskej pomoci pre Ukrajinu a zástancom väčšieho izolacionizmu USA. Senátor nenaznačil, kde by sa mala demilitarizovaná zóna nachádzať, ale tvrdí, že by mala byť „silne opevnená, aby tam Rusi znova nevtrhli“.

zdroj: TASR/AP, Pamela Smith

Rusko v súčasnosti okupuje 20 % územia Ukrajiny a nášho východného suseda napadlo už druhýkrát.

O možnom riešení vojny na Ukrajine sa v minulosti rozhovorili aj ľudia z Trumpovho tímu. Podľa nich mierový plán prezidenta spočíva v nátlaku na ukrajinskú stranu, aby sa vzdala území, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko.

Bývalý prezident sa má tiež negatívne stavať k otázke vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO). Rusom by sľúbil, že sa nebude Aliancia rozširovať smerom na východ. Otázne je tak, aké bezpečnostné záruky by dostala Ukrajina.

V podobnom duchu sa vyjadril aj J. D. Vance: „Ukrajina si zachováva svoju nezávislú suverenitu, Rusko dostane od Ukrajiny záruku neutrality – nevstúpi do NATO, nevstúpi do niektorých z týchto spojeneckých inštitúcií. Takto bude dohoda nakoniec vyzerať.“ 

Harris sa pustila do Trumpa pre otázku Ukrajiny

Počas debaty prezidentských kandidátov odmietal Trump odpovedať na otázku, či si praje víťazstvo Ukrajiny. Namiesto toho odpovedal, že chce mier.

Jeho odpoveď okamžite kritizovala demokratická nominantka a súčasná viceprezidentka Kamala Harris. Viceprezidentka uviedla, že keby bol Trump v súčasnosti prezidentom, „Putin by sedel v Kyjeve s očami na zvyšku Európy“.

„Prečo nepovieš 800 000 poľským Američanom priamo tu v Pensylvánii, ako rýchlo by si sa vzdal kvôli priazni (Putina) a čo si myslíš, že je priateľstvo s tým, o ktorom je známe, že je diktátor, ktorý by ťa zjedol na obed,“ uviedla Harrisová.

Viceprezidentka prisľúbila pokračovanie súčasnej vojenskej podpory v prípade, ak bude zvolená.

Jej hovorkyňa sa neskôr vyjadrila, že Trump v skutočnosti nechce výhru Ukrajiny, pretože tajne nadržuje Putinovi, ktorý si brúsi zuby na Poľsko.

Vytiahnutie poľskej karty je zrejme spôsob, ako sa demokrati snažia získať hlasy poľských Američanov, ktorí tvoria v štátoch Hrdzavého pásu, ako je Pensylvánia, Michigan či Wisconsin, značné percento.

Všetky tieto štáty sú takzvanými kolísavými štátmi, teda štátmi, ktorých obyvateľstvo nie je väčšinovo ani demokratické, ani republikánske. Výhra v týchto štátoch býva väčšinou veľmi tesná a o víťazovi rozhoduje pár tisíc hlasov, pre kandidátov je preto dôležitý každý jeden hlas.