Trumpove škrty: Prezident USA chce zrušiť programy bojujúce proti detskej a nútenej práci
- Prezident USA chce okamžite ukončiť až 69 programov
- Tie bojujú proti detskej a nútenej práci a obchodovaniu s ľuďmi po celom svete

- Prezident USA chce okamžite ukončiť až 69 programov
- Tie bojujú proti detskej a nútenej práci a obchodovaniu s ľuďmi po celom svete
Americký prezident Donald Trump má v pláne okamžite ukončiť programy podporované USA, ktoré bojujú proti detskej práci, nútenej práci a inému zneužívaniu. Robia tak za podpory Ameriky v desiatkach krajín po celom svete. O tomto kontroverznom kroku informoval vo štvrtok 27. marca portál The Washington Post.
Očakáva sa, že škrtmi Trumpova administratíva ukončí až 69 programov, ktoré vyčlenili viac ako 500 miliónov dolárov na boj proti detskej práci, nútenej práci a obchodovaniu s ľuďmi a na presadzovanie pracovných noriem vo viac ako 40 krajinách. Uvádza to správa, ktorú má americké médium k dispozícii.
Vplyv na celý svet
Podľa získaných informácií spravodajského portálu dochádza k rušeniu významných finančných prostriedkov určených na boj proti zneužívaniu pracovnej sily v celom svete svete. Ministerstvo práce v USA totiž zastavuje financovanie v hodnote 500 miliónov dolárov (približne 463 miliónov eur). Túto sumu v Amerike pôvodne vyčlenili na programy zamerané proti detskej práci, nútenej práci a obchodovaniu s ľuďmi v desiatkach krajín.
Súčasná Trumpova administratíva plánuje bezodkladne zastaviť americké programy proti pracovnému zneužívaniu vo viac ako 40 krajinách. Podľa dokumentu, ktorý získal The Washington Post, John Clark, predstaviteľ ministerstva práce, vydal pokyn na ukončenie všetkých grantov z dôvodu nesúladu s prioritami agentúry.
Očakávajú, že tieto škrty postihnú 69 programov zameraných na presadzovanie pracovných štandardov v mnohých krajinách. Mnoho z týchto iniciatív zabezpečovalo dodržiavanie pracovných noriem v rámci medzinárodných obchodných dohôd.
„Američania nechcú, aby ich ťažko zarobené doláre na daniach financovali zahraničné dary, ktoré by Ameriku držali na poslednom mieste,“ uviedla v písomnom vyhlásení Courtney Parella, hovorkyňa ministerstva práce.
Vlna kritiky
Medzi zrušenými grantmi sú aj programy schválené Kongresom, ktoré poskytovali prostriedky neziskovým organizáciám bojujúcim proti zneužívaniu pracovnej sily v rôznych odvetviach po celom svete.
Obhajcovia programov poukazujú na to, že mnohé z nich boli vytvorené aj na zmiernenie príčin nelegálnej migrácie do USA, čo je paradoxne jednou z hlavných priorít súčasnej administratívy. Kritici rozhodnutia varujú pred jeho dôsledkami.
„Tieto škrty znamenajú, že (viac) detí bude nútených pracovať v extrémne nebezpečných podmienkach v tehliarskych peciach, v podmienkach podobných otrokom v centrách na spracovanie morských plodov a pri spracovaní palmového oleja a v nútenom online s*xuálnom zneužívaní,“ povedal federálny zamestnanec so znalosťou grantov, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, pretože sa obáva odvety.
Úrad pre medzinárodné pracovné záležitosti, založený po druhej svetovej vojne, dlhodobo vedie medzinárodné úsilie v boji proti pracovnému zneužívaniu. Odborníci zdôrazňujú, že jeho práca má priamy dopad aj na ochranu amerických pracovníkov.
„ILAB zohráva veľmi zásadnú úlohu v otázke práv pracovníkov v globálnej ekonomike,“ skonštatoval Mark Anner, dekan Rutgers School of Management and Labor Relations. „Je to aj o ochrane práv pracovníkov v USA. Ak sa produkty vyrábajú inde s využitím nútenej práce a detskej práce, ako s nimi majú americkí pracovníci súperiť?“
Problém je väčší, ako sa zdá
Dokument o ďalších škrtoch má k dispozícii aj Politico. Podľa dokumentácie, ktorú získali, súčasná administratíva zrušila vyše 5 300 grantov a zmlúv spravovaných Agentúrou USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) v celkovej hodnote prevyšujúcej 27 miliárd dolárov. Materiály zaslané zákonodarcom v pondelok 24. marca odhaľujú, že približne 900 programov v hodnote 8,3 miliardy dolárov predsa vláda zachová.
Tieto údaje odrážajú stav k 21. marcu, ako informoval predstaviteľ USAID kongresové výbory. V súčasnosti na pokračovaní „programov záchrannej a strategickej pomoci“ pracuje 869 zamestnancov USAID v spolupráci s ministerstvom zahraničia. Pre porovnanie, v januári mala agentúra viac ako 10 000 zamestnancov, než sa začala jej rozsiahla reštrukturalizácia.
Medzi významné zrušené projekty patria:
- 880 miliónov USD pre Gavi, Alianciu pre vakcíny, ktorá pomáha rozvojovým krajinám získavať očkovacie látky
- 262 miliónov USD pre program OSN proti HIV (UNAIDS)
- 57 miliónov USD na výskum tuberkulózy na Univerzite Johna Hopkinsa
- 6,5 milióna USD na zlepšenie liečby rezistentnej tuberkulózy
Niektorí problém nevidia
Administratíva sa rozhodla zachovať niektoré programy potravinovej pomoci v krajinách ako Zimbabwe a Tanzánia, ako aj projekty boja proti detskej podvýžive v Jemene. Na pokračovaní sa dohodli aj pri viacerých programoch zameraných na HIV, vrátane 458-miliónového projektu na obstarávanie a distribúciu testovacích súprav.
„Zachované programy USAID podporujú kľúčové národné záujmy Spojených štátov,“ uviedlo ministerstvo zahraničia vo vyhlásení. USAID naďalej podporuje medzirezortnú reakciu USA na epidémiu eboly v Ugande, poskytuje život zachraňujúcu starostlivosť a liečbu HIV, zabezpečuje núdzovú pomoc v konfliktných zónach a podporuje kľúčových amerických strategických partnerov.
Spojené štáty sú najväčším svetovým darcom v oblasti zdravotníckej a humanitárnej pomoci. Odborníci na globálne zdravie varujú, že tieto škrty, ktoré majú za cieľ zosúladiť zahraničnú pomoc s politikou „Amerika na prvom mieste“, pravdepodobne spôsobia nárast ochorení a úmrtí na liečiteľné choroby po celom svete.
Väčšina republikánskych zákonodarcov však tieto obavy nezdieľa a poukazuje na potrebu zníženia amerického dlhu, ktorý dosahuje bilióny dolárov.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: The Washington Post, Politico