Tu vyrastá elita národa: Je vonku nový rebríček najlepších škôl na Slovensku
- Inštitút INEKO zverejnil rebríček najlepších základných a stredných škôl
- Najlepšia stredná škola sa nachádza v Poprade
- Inštitút INEKO zverejnil rebríček najlepších základných a stredných škôl
- Najlepšia stredná škola sa nachádza v Poprade
Na Slovensku je najlepšou základnou školou cirkevná Základná škola (ZŠ) sv. Cyrila a Metoda v mestskej časti Košice – Západ. Čo sa týka stredných škôl, tu boduje Súkromná stredná odborná škola Tatranská akadémia na Ulici 29. augusta v Poprade a v rámci gymnázií Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium na Teplickej ulici v Bratislave.
Vyplýva to z rebríčka Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). TASR o tom informoval jeho analytik Matej Tunega.
Najvýraznejší skokan
Druhou najlepšou ZŠ je Spojená škola Tilgnerova z bratislavskej Karlovej Vsi, nasleduje ZŠ Kollárova 2 zo Svätého Jura. Najvýraznejším skokanom sa medzi ZŠ stala škola na Tematínskej ulici v Novom Meste nad Váhom.
„Významné zlepšenie v sledovaných ukazovateľoch prinieslo tejto škole posun na 20. miesto, pričom ešte rok dozadu figurovala na 308. pozícii spomedzi približne 700 ZŠ,“ priblížil Tunega.
Ako druhá najlepšia škola v kategórii SOŠ sa umiestnila Obchodná akadémia Kukučínova v Trnave, nasleduje elektrotechnická priemyselná škola na Plzenskej v Prešove.
„Najvýraznejším pozitívnym skokanom v tejto kategórii škôl je bratislavská súkromná SOŠ HOST,“ doplnil analytik.
Druhú pozíciu najlepších gymnázií obhájilo v rebríčku INEKO košické Gymnázium na Poštovej ulici a na treťom mieste skončilo Gymnázium Jura Hronca z Novohradskej ulice v Bratislave.
„Za zmienku stojí posun gymnázia v Kráľovskom Chlmci, ktoré sa stalo celkovo najvýraznejším skokanom pri porovnaní hodnotenia za školské roky 2020/21, respektíve 2021/22,“ spresnil Tunega.
Celoplošné merania
Do rebríčkov boli podľa INEKO zaradené školy so vzorkou v priemere aspoň 20 žiakov, respektíve absolventov počas každého z uplynulých štyroch rokov.
„Hodnotenie škôl odráža dosiahnuté výsledky na dlhšom časovom horizonte, pričom v prípade ZŠ do hodnotenia vstupujú výsledky Testovania 9, Testovania 5 a mimoriadne výsledky žiakov v súťažiach oceňovaných ministerstvom školstva,“ poukázal Tunega.
Pri stredných odborných školách a gymnáziách nahrádzajú testovanie písomné maturity, hodnotí sa aj pomer miery nezamestnanosti absolventov školy k priemernej miere nezamestnanosti v okrese, kde škola sídli.
Tunega ocenil, že sa ministerstvo školstva vrátilo k realizovaniu Testovania 9 a písomnej časti maturít, aj k testovaniu piatakov.
„Celoplošné merania sú totižto dôležité nielen pre zabezpečenie spätnej väzby pre školy, zriaďovateľov a rodičov, ale sú tiež jedným z predpokladov na odstraňovanie informačnej nerovnosti a následný rast kvality vzdelávania,“ poznamenal. Ich pravidelnú realizáciu považuje za kľúčovú aj pre meranie tzv. pridanej hodnoty vo vzdelávaní.
Dištančné vzdelávanie
Na výsledkoch škôl sa podpísala aj pandémia, ktorá najviac ovplyvnila praktické zručnosti žiakov učebných odborov. Konštatuje to Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) na svojom webe s tým, že v školskom roku 2021/2022 sa po dvojročnej pauze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 uskutočnili tradičné záverečné skúšky.
Inšpekcia potvrdila znížený podiel praktického vyučovania na sledovaných školách počas dištančného vzdelávania, pričom žiaci v systéme duálneho vzdelávania boli ovplyvnení výraznejšie z dôvodu karanténnych opatrení vo firmách. Pracovné zručnosti a teoretické vedomosti žiakov pripravujúcich sa v systéme duálneho vzdelávania mali mierne nižšiu úroveň v oboch častiach záverečných skúšok v porovnaní so žiakmi mimo systému duálneho vzdelávania.
Podstatnou zmenou oproti minulosti bolo, že záverečná skúška sa od 1. januára 2022, keď nadobudla účinnosť novela školského zákona, člení na teoretickú a praktickú časť a žiaci učebných odborov už nemuseli absolvovať písomnú časť. Organizácia záverečných skúšok, zloženie skúšobných komisií, kompetencie a povinnosti predsedov skúšobných komisií, ako aj hodnotenie záverečných skúšok sa realizovalo bez relevantného platného právneho predpisu.
ŠŠI kontrolovala priebeh záverečných skúšok v 11 štátnych stredných odborných školách s vyučovacím jazykom slovenským v desiatich učebných odboroch. Celkový počet žiakov, ktorí úspešne ukončili 3. ročník a realizovali záverečnú skúšku, bol 117, z nich 50 sa pripravovalo v systéme duálneho vzdelávania u 21 zamestnávateľov.
„Dištančné vzdelávanie spôsobilo, že žiaci, ktorí sa pripravovali v systéme duálneho vzdelávania, a žiaci mimo neho nemali zabezpečené rovnaké podmienky na praktické vzdelávanie,“ uviedla ŠŠI.
Podľa zamestnávateľov aj riaditeľov škôl dištančné vzdelávanie negatívne vplývalo na získanie praktických zručností žiakov, bola znížená ich motivácia učiť sa a schopnosť pracovať v tíme.
Zdroj: TASR