Turecká „operácia“ proti Kurdom je len vrchol ľadovca, medzi národmi to vrie dlhé roky
- Svet sa v pondelok dozvedel o ďalšej „vojenskej operácii“
- Turecké jednotky vtrhli na sever Iraku, kde zakročili proti Kurdom
- Svet sa v pondelok dozvedel o ďalšej „vojenskej operácii“
- Turecké jednotky vtrhli na sever Iraku, kde zakročili proti Kurdom
Kurdi, indoeurópsky národ Blízkeho východu, sú príbuzní hlavne s Peržanmi (teda s dnešnými Iráncami), ktorých je takmer 40 miliónov. To je slušné číslo, rovnajúce sa počtu obyvateľov Poľska či viac, než má Slovensko, Česko, Maďarsko a Rakúsko dohromady.
No nemajú žiadny vlastný štát a často sa tak o nich hovorí ako o „najväčšom národe bez vlastnej krajiny“. Nie že by o ňu nemali záujem, práve naopak, len to by si museli iné štáty, vrátane Turecka, kde žije najviac Kurdov, nechať odtrhnúť kus svojho terajšieho územia. A to, samozrejme, Ankara nedovolí.
Okrem Turecka by sa pre vznik vysnívaného Kurdistanu musela zrieknuť časti svojho územia aj Sýria, Irak a dokonca Irán. Vyzeralo by to asi nasledovne:
Kurdi pritom svoje územie mali mať, teda aspoň to tak chvíľu vyzeralo.
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Startitup PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Kedy boli Kurdi blízko k vzniku vlastného štátu
- Medzi koho sa napokon ich územie rozdelilo
- Čo je PKK a ako ju vníma Západ
- Prečo sa teroristi z ISIS obávali kurdských žien
- Z čoho bolo vtedy obviňované Turecko
- Čím Ankara ospravedlňuje svoj súčasný vojenský zásah proti Kurdom v Iraku
- Koľko rokov trvá a koľko obetí si už vyžiadal tento konflikt
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom