Turecko chystá útok na Sýriu. Musíme to urobiť, hovorí Erdoğan

Kurdi sú indoeurópsky národ žijúci Blízkom východe, ktorý dlhodobo spôsobuje nepokoje medzi Tureckom a Sýriou. Nemajú vlastný štát a často sa o nich hovorí ako o „najväčšom národe bez vlastnej krajiny“. Sami po vlastnom území túžia, no pre vytvorenie štátu Kurdov by sa museli vzdať veľkej časti svojej rozlohy práve Turci. A to, samozrejme, Ankara nedovolí.

The Independent uvádza, že počas toho, ako celý svet upriamil svoju pozornosť na vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou, Turecko chystá ďalší rozsiahly vpád do severnej Sýrie. Ak sa tak naozaj stane, pôjde o piaty vojenský konflikt medzi týmito dvoma štátmi za posledných šesť rokov.

Rusi vyrabovali Černobyľ. V elektrárni sa správali príšerne, spomína sa jadrový terorizmus

Pozdĺž sýrskych hraníc už Turecko rozmiestnilo vojenské vybavenie. Delostrelecké granáty počas posledných dní otriasali pozíciami, ktoré držia sýrsko-kurdské ozbrojené sily. Vysokí predstavitelia a analytici blízki vláde v Ankare tvrdia, že nová operácia proti sýrskym kurdským skupinám sa pravdepodobne začne v najbližších týždňoch.

„Tak ako vždy, aj teraz hovorím, že proti nim zasiahneme náhle cez noc. Musíme to urobiť,“ uviedol turecký prezident Erdoğan.

USA varuje Turecko

TASR uvádza, že americký minister zahraničných vecí Antony Blinken Turkov pred spustením vojenskej ofenzívy v Sýrii varoval. Urobil tak po vyhláseniach prezidenta Erdoğana. 

„Máme obavy, že akákoľvek nová ofenzíva by podkopala regionálnu stabilitu a nepriateľom by poskytla príležitosti na využitie nestability,“ povedal Blinken na tlačovej konferencii, ktorej sa zúčastnil aj generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.

V roku 2019 boli medzi Tureckom a Sýriou stanovené línie prímeria a Blinken Turkov vyzýva, aby ich dodržiavali. 

Proti útoku na Sýriu sú aj Rusi

Postoj Moskvy k tureckému útoku na sever Sýrie má byť podobný ako ten americký. Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej Rusko dúfa, že k ofenzíve nedôjde.

„Dúfame, že Ankara sa zdrží krokov, ktoré by mohli viesť k nebezpečnému zhoršeniu už tak komplikovanej situácie v Sýrii,“ povedala Zacharovová. Dodala, že takýto krok by „bez súhlasu legitímnej vlády Sýrskej arabskej republiky bol priamym porušením suverenity a územnej celistvosti Sýrie.“  

Rusko však na druhej strane údajne „rozumie obavám Turecka z ohrozenia národnej bezpečnosti, ktoré prichádzajú z prihraničných oblastí“. Podľa Zacharovovej tento konflikt nevyrieši turecká ofenzíva, ale iba nasadenie sýrskych jednotiek do severnej oblasti.

V súvislosti s konfliktom medzi sýrskymi Kurdmi a Tureckom sa Ankara a Moskva dohodli na spolupráci. Ruská vojenská polícia a sýrska pohraničná stráž mali Kurdov vytlačiť do oblasti vzdialenej 30 kilometrov od tureckých hraníc. Podľa Erdoğana k tomu však nedošlo a Putina informoval o tom, že „problémové oblasti na severe Sýrie treba zabezpečiť“.

Konflikt od roku 2016

Od roku 2016 už Turci uskutočnili na sever Sýrie tri veľké vpády. Prevzali počas nich kontrolu nad oblasťami pri hraniciach týchto dvoch štátov. Ankara tvrdí, že je potrebné eliminovať hrozbu, ktorú pre tureckú štátnu bezpečnosť predstavujú milície sýrskych Kurdov.

Tieto vojenské oddiely poznáme pod názvom Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG). Ankara ich považuje za odvetvie kurdskej strany s názvom Strana kurdských pracujúcich. Turecko, USA a aj Európska únia túto skupinu zaradili na zoznam teroristických skupín.

Navyše, Turecko má v pláne nesúhlasiť so vstupom Fínska a Švédska do NATO, pokiaľ oba štáty neobmedzia svoje väzby na kurdské ľavicové strany. Tie totiž Ankara považuje za hrozbu. Oba škandinávske štáty sa pri tom usilujú o ukončenie svojej neutrality v súvislosti s narastajúcou hrozbou zo strany Ruska.