Turecko si poriadne zavarilo. Zarába si na „padáka“ z NATO

Členovia Severoatlantickej aliancie (NATO) čoskoro možno budú čeliť Sofiinej voľbe, varuje americký admirál vo výslužbe James Stavridis.

Zamotaná situácia, kde Turecko blokuje vstup Fínska a Švédska do NATO, môže vyústiť do úvah, v ktorých budú členovia Aliancie volať po ukončení členstva Turecka, varuje Stavridis.

Admirál, ktorý zastával vysoké posty v americkom námorníctve a taktiež v Aliancii, kde pôsobil ako vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe, varuje, že tým by NATO stratila dôležitého člena.

EÚ obviňuje USA: Chcete nám ukradnúť priemysel. Slovensko je obzvlášť zraniteľné, segmentu hrozí krach

Stavridis spomína, že keď sa stal veliteľom spojeneckých síl, napriek protestom navštívil najskôr Ankaru. Urobil tak, aby sa Turecku poďakoval za ich pôsobenie v NATO.

„Turci už roky poskytovali vojakov, lietadlá a lode pre každú misiu NATO – Afganistan, udržiavanie mieru na Balkáne, boj proti pirátom, kybernetickú bezpečnosť a tak ďalej. Pod mojím velením poskytli bojové schopnosti zásahu v Líbyi v roku 2011, čomu sa iní hlavní spojenci rozhodli vyhnúť. Vždy, keď som o niečo požiadal, postavili sa k tomu a doručili to,“ vysvetlili admirál v analýze pre agentúru Bloomberg.

Skutočnou hrozbou je Rusko, varuje admirál a apeluje na Turecko

Stavridis vyzýva všetky tri krajiny, aby naďalej viedli rozhovory a prekonali spoločné rozdiely. Pretože skutočnou hrozbou, čo ohrozuje Alianciu, je Rusko. Admirál sa obáva, že Kremeľ môže vytiahnuť kartu utláčania rusky hovoriacich obyvateľov aj v Estónsku, kde tvoria početnú menšinu. Admirál pripomína, že Rusko sa taktiež stále vyhráža jadrovými zbraňami.

Ukrajina má šancu brutálne potupiť Putina. Rusi sa snažia prestaviť svoje sily, tvrdí generál

„To podnietilo dva skvelé neutrálne národy, aby požiadali o členstvo v NATO. Oba bojovali proti Rusku po dlhé storočia. Oba zostali (aspoň technicky) na vedľajšej koľaji počas studenej vojny, keď brutálna sovietska diktatúra ohrozila slobodný svet. To, že sa teraz rozhodli, aby upustili od svojej neutrality, ukazuje, ako vážne berú zásah Putina do globálneho poriadku,“ vysvetlil admirál.

Stavridis pripomína, že Švédsko má silnú a technicky vyspelú armádu a je tiež výrobcom lietadiel Gripen. Fíni sa zas majú dobre vycvičenú armádu.

„V určitom okamihu sa niektorí členovia NATO začnú pýtať: Ak je to voľba medzi Švédskom/Fínskom a Tureckom, možno by sme sa mali pozrieť na naše možnosti,“ predpovedá admirál.

Skúsený námorník ale varuje, že Turecko je pre NATO dôležité, pretože ide o druhú najväčšiu armádu v Aliancii a má dôležité zariadenia vrátane leteckej základne Incirl. Dôležitá je aj svojou polohou, keďže sa všeobecne považuje za bránu k Blízkemu východu.

„NATO potrebuje Turecko, aby bolo naďalej aktívnym a pozitívnym členom. Musí tiež pridať Fínsko a Švédsko. Nikto si nechce vybrať medzi nimi. Je na (Recep Tayyip) Erdoganovi, aby zabezpečil, že sa to nestane,“ varuje admirál.

Turci odložili ďalšie kolo rokovaní na neurčito 

Turecké médiá tvrdia, že Erdogan odložil na neurčito nové kolo rokovaní so Švédskom a Fínskom o schválení ich vstupu do NATO.

Tieto rokovania sa mali konať vo februári, uviedli turecké diplomatické zdroje, uvádza TASR na základe správy od agentúry AFP.

Rozhodnutie Ankary prišlo deň po tom, čo prezident Recep Tayyip Erdogan varoval Švédsko, aby neočakávalo, že Turecko podporí jeho žiadosť o vstup do NATO.

AFP konštatuje, že Erdoganove výroky, rovnako ako rozhodnutie o odložení rokovaní so Štokholmom a Helsinkami, znižujú šance oboch severských krajín, aby sa do NATO dostali ešte pred májovými parlamentnými a prezidentskými voľbami v Turecku.

Obe krajiny potrebujú súhlas všetkých 30 členských krajín vrátane Turecka. Ich žiadosti o vstup neschválilo ani Maďarsko – tamojší premiér Viktor Orbán však prisľúbil, že parlament ich odsúhlasí na budúci mesiac.

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v utorok po prvý raz naznačil, že jeho krajina bude možno zvažovať aj členstvo v NATO bez Švédska, a to z dôvodu diplomatických problémov medzi Ankarou a Štokholmom.

Na predchádzajúcich kolách trojstranných rozhovorov sa zúčastnili predstavitelia ministerstiev zahraničných vecí. Boli zamerané na konkrétne turecké požiadavky, medzi ktoré patrí vydanie desiatok podozrivých osôb prevažne kurdského pôvodu do Turecka.

Erdogan v pondelok kritizoval víkendové protiislamské a prokurdské protesty v Štokholme. Odsúdil predovšetkým pálenie Koránu počas demonštrácie zorganizovanej protiislamským politikom Rasmusom Paludanom a označil to za urážku moslimov. Erdogan kritizoval švédske úrady, že takúto demonštráciu povolili napriek ostrým námietkam Turecka.