Turecko zaútočí v Sýrii. Šéf NATO chápe turecké obavy z terorizmu

Turecko chystá ďalší rozsiahly vpád do severnej Sýrie. Ak sa tak naozaj stane, pôjde o piaty vojenský konflikt medzi týmito dvoma štátmi za posledných šesť rokov. „Tak ako vždy, aj teraz hovorím, že proti nim zasiahneme náhle cez noc. Musíme to urobiť,“ uviedol turecký prezident Erdoğan.

Turci sa dlhodobo obávajú národu Kurdov žijúceho na ich území či na severe Sýrie. Kurdi totiž nemajú vlastné územie, no veľmi po ňom túžia. Problém je v tom, že pre vytvorenie takéhoto štátu by sa museli vzdať veľkej časti svojej rozlohy práve Turci. A to, samozrejme, Ankara nedovolí. 

Rusov už porážajú detské hračky. Chlapec pomohol zastaviť konvoj rútiaci sa na Kyjev

Medzi Tureckom a Sýriou tak vzniká ďalší konflikt, o ktorom sme písali aj v tomto článku. Turci však v súvislosti s ním majú problém so vstupom Švédska a Fínska do NATO. Oba škandinávske štáty majú väzby na kurdské ľavicové strany a to Ankare prekáža. Dokonca má v pláne nesúhlasiť s ich pripojením sa do Aliancie.

Šéf NATO chápe turecké obavy

VOA uvádza, že podľa slov generálneho tajomníka NATO sú turecké obavy z terorizmu legitímne. Jens Stoltenberg v rozhovore s fínskym prezidentom Niinistöm podotkol, že „žiadny iný spojenec NATO neutrpel viac teroristických útokov ako Turecko“ a poukázal na jeho strategickú geografickú polohu susediacou s Irakom a Sýriou.

„Sú to oprávnené obavy. Ide o terorizmus, ide o vývoz zbraní. Musíme sa zaoberať bezpečnostnými problémami všetkých spojencov, vrátane obáv Turecka z teroristickej skupiny PKK (Strana kurdských pracujúcich),“ vysvetľuje Stoltenberg.

Los Angeles Times informuje o tom, že podľa Stoltenberga je Turecko kľúčovým členom Severoatlantickej aliancie. Šéf NATO vysvetľuje, že keď jeden z takýchto štátov „vyvoláva obavy z terorizmu, potom si, samozrejme, musíme k tomu sadnúť a brať to vážne. A to je presne to, čo robíme“.

Ankara od Helsínk a Štokholmu požaduje, aby zrušili obmedzenia na vývoz zbraní do Turecka. Taktiež žiadajú vydanie členov určitých kurdských organizácií, ktoré sú orientované proti vláde tureckého prezidenta Erdoğana.

Spor medzi týmito troma štátmi sa Stoltenberg snaží vyriešiť už niekoľko týždňov, ale momentálne nie je jasné, či došlo k nejakému pokroku. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie v pondelok navštívi Švédsko, kde bude rokovať s tamojšou premiérkou Magdalenou Anderssonovou.

Pozadie sýrsko-tureckého konfliktu

Od roku 2016 už Turci uskutočnili na sever Sýrie tri veľké vpády. Prevzali počas nich kontrolu nad oblasťami pri hraniciach týchto dvoch štátov. Ankara tvrdí, že je potrebné eliminovať hrozbu, ktorú pre tureckú štátnu bezpečnosť predstavujú milície sýrskych Kurdov.

Tieto vojenské oddiely poznáme pod názvom Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG). Ankara ich považuje za odvetvie kurdskej strany s názvom Strana kurdských pracujúcich. Turecko, USA a aj Európska únia túto skupinu zaradili na zoznam teroristických skupín, uvádza TASR.

Z hrozby začiatku ďalšej ofenzívy zo strany Turecka majú však spojenci obavy. Americký minister zahraničných vecí Blinken pred útokom Turkov varoval. Vysvetlil že USA majú „obavy, že akákoľvek nová ofenzíva by podkopala regionálnu stabilitu a nepriateľom by poskytla príležitosti na využitie nestability“.

Z útoku nie je nadšený ani Kremeľ, ktorý momentálne vojensky úraduje na Ukrajine. Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej Rusko dúfa, že k ofenzíve nedôjde.

„Dúfame, že Ankara sa zdrží krokov, ktoré by mohli viesť k nebezpečnému zhoršeniu už tak komplikovanej situácie v Sýrii,“ povedala Zacharovová. Dodala, že takýto krok by „bez súhlasu legitímnej vlády Sýrskej arabskej republiky bol priamym porušením suverenity a územnej celistvosti Sýrie“.