Tvárou Ľavice je ťažký komunista, ktorý žiada vystúpenie z NATO. Merkelovej vládu môže nahradiť socialistická koalícia

V nedeľu 26. septembra sa budú konať voľby Spolkového snemu (Bundestagu), dlhoročná kancelárka Angela Merkelová po štyroch funkčných obdobiach už kandidovať nebude. Nemecko tak čaká nová éra politiky, ktorú nie každý víta s nadšením.

Krajinu straší prízrak možnej „socialistickej“ koalície, ktorá by spájala tri ľavicové strany, sociálnych demokratov (SPD), Zelených a stranu Ľavica. Takáto koalícia dostala prezývku: červení, červení a zelení.

Šéf OSN sa pustil do miliardárov Bezosa a Bransona: Kým vy lietate do vesmíru, milióny ľudí hladujú

V prieskumoch už nejaký čas vedú sociálni demokrati, ktorí, zdá sa, budú skladať koalíciu. Vracia sa k nim množstvo voličov, ktorí ich volili pred érou Merkelovej, ktorá kresťanských demokratov z CDU posúvala mierne doľava napriek protestom konzervatívnej časti sesterskej strany CSU.

V poslednom prieskume pre Bild by SPD volilo 25 percent voličov, konzervatívnu úniu CDU/CSU by volilo 22 percent voličov. Na treťom mieste sa za vládnymi stranami v prieskume umiestnili Zelení s 15 percentami. Nasledujú liberáli z FDP (12 percent), krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 11 percentami a strana Ľavica (6,5 percenta), uvádza TASR.

Pred koalíciou varovala Merkelová, Scholz ju nevylúčil 

Pred možnou ľavicovou koalíciou varovala aj samotná Merkelová, ktorá tvrdí, že to nie je to, čo krajina práve teraz potrebuje. Kandidát na kancelára kresťanských demokratov (CDU) Armin Laschet dokonca zašiel ešte ďalej a tvrdí, že takáto koalícia by bola ohrozujúca pre Nemecko, jeho ekonomiku, medzinárodné vzťahy a dokonca aj Európsku úniu.

„Ak by sa krajná ľavica zúčastnila nemeckej vlády, bolo by to pre európske projekty mimoriadne nebezpečné,“ cituje Laschetove slová bruselský portál Politico.  

zdroj: SITA/AP, Michael Sohn

Za krajnú ľavicu niektorí politici aj odborníci považujú stranu Ľavica. Kandidát na kancelára strany SPD Olaf Scholz sa netají tým, že by v povolebnej spolupráci preferoval stranu Zelených, spoločne by však tieto dve strany nemali väčšinu, preto potrebujú tretiu stranu. Tou by mohla byť strana Ľavice. Koalíciu SPD, Zelených a Ľavice, Scholz nevylúčil. Rovnako tak nevylúčila túto možno ani strana Zelených.

Všetky tri strany majú množstvo prienikov v otázkach sociálnej spravodlivosti. Názor Ľavice je však výrazne odlišný v množstve tém.

Vystúpenie z NATO, odchod vojsk USA, či odstránenie jadrových zbraní 

Výraznou tvárou Ľavice je politik Gregor Gysi, ktorý sa netají svojou marxistickou politickou orientáciou. Na politickej scéne je už vyše 30. rokov. V minulosti čelil obvineniam, že bol aktívny spolupracovník s tajnou službou východného Nemecka Stasi.

Najväčšou prekážkou možnej spolupráce s Ľavicou ale môže byť odmietavý postoj vedenia strany k Severoatlantickej aliancii (NATO). Strana požaduje vystúpenie Nemecka z NATO, odchod amerických vojsk z krajiny, taktiež odstránenie jadrových zbraní a nezapájanie nemeckých vojakov v misiách v zahraničí.

zdroj: SITA/AP, Markus Schreiber

„Ak SPD a Zelení absolútne chcú v Nemecku jadrové zbrane, nebude s nami žiadna koalícia,“ povedal Gysi pre Politico. Zároveň, ale dodal, že tieto ich požiadavky nemusia byť realizované hneď „zajtra“.

Analytici zo skupiny Eurasia, však dávajú 5 percent šancu pre vznik tejto koalície práve kvôli odlišným názorom na členstvo v NATO a fungovanie Európskej únie, ktorú síce Ľavica neodmieta, ale má výhrady v niektorých oblastiach jej fungovania, uvádza Reuters.

Najpravdepodobnejšia je semaforová koalícia 

To isté si myslí aj Manuel Müller z berlínskeho Inštitútu pre európsku politiku (IEP). Ten pre TASR prezradil, že oveľa pravdepodobnejšie vidí koalíciu SPD, Zelených a FDP známu ako semaforová koalícia. Napriek veľkým nezhodám v hospodárskej, daňovej a sociálnej politike sa trojica týchto strán striedavo javí byť schopná vládnuť. „Zelení, ako aj FDP majú veľký záujem byť súčasťou novej spolkovej vlády, a preto je možné očakávať istú ochotu robiť kompromisy,“ uviedol Müller.

zdroj: SITA/AP, Markus Schreiber, Michael Sohn. Na kombo snímke sú kandidáti na nemeckého kancelára. Sprava: Olaf Scholz z SPD, Anna-Lena Baerbock zo Zelených a Armin Laschet z CDU

Analytici z Eurasia dávajú tejto koalícii najväčšiu šancu na vznik, a to až 45 percent.

Müller ale nevylúčil, že výsledky volieb môžu i prekvapiť. „Po tom, čo boli prieskumy v Nemecku dlhú dobu skutočne ustálené, od začiatku roka 2021 sú veľmi nestabilné: za posledných šesť mesiacov figurovali dočasne na vrchnej priečke v prieskumoch tri rôzne strany (CDU/CSU, Zelení, SPD),“ vysvetľuje. Dodáva, že ešte v lete bola SPD, ktorá je teraz na prvom mieste, len treťou najsilnejšou stranou, uvádza TASR.

Vylúčená nie je ani budúcnosť Nemecka na čele s CDU 

Voľby v Nemecku by tak mohla nakoniec vyhrať aj konzervatívna únia CDU/CSU. V takom prípade, ale aj v prípade, že by skončila druhá, by mohla vzniknúť koalícia známa ako Jamajka, zahŕňajúca strany CDU, Zelených a FDP. Euroasia dáva 30 percentnú šancu na vznik tejto koalície.

Vylúčená nie je ani takzvaná Veľká koalícia dvoch najsilnejších strán SPD a CDU, ktorá už v minulosti vznikla. Müller ale tvrdí, že táto koalícia je málo pravdepodobná. „Hoci by podľa prieskumov mohla znova tesne vzniknúť veľká koalícia, obe strany sa chcú opäť skôr profilovať v protiklade k tej druhej,“ vysvetlil pre TASR. Doplnil, že vzájomná spolupráca obe strany v ponímaní verejnosti oslabila.

Analytici z Euroasia si myslia to isté, a Veľkej koalícii dávajú šancu na vznik len 10 %.