Tvoj mozog ťa klame. Vedecký experiment ukázal, že nemôžeme veriť ani sami sebe

Máš pocit, že si niektoré situácie pamätáš diametrálne odlišne ako sa naozaj stali? Asi každý z nás sa ocitol v situácii, kedy sa zamýšľal, či ho klame vlastný mozog. Vedci teraz prišli s odpoveďou. 

Aj keby sme naše spomienky mohli prirovnať ku kamere, uchovávajúcej každý moment v dokonalom detaile presne tak, ako sa to stalo, smutným faktom je, že naše spomienky sú skôr ako koláž, niekedy až nasilu poskladaná s občasne prikrášlenými momentami či dokonca priam výmyslami, píše Very Well Mind.

Ľudské vnímanie totiž nie je vôbec dokonalé. Niekedy vidí človek veci, ktoré tam nie sú, a unikajú mu zrejmé veci, ktoré má priamo pred očami. V mnohých prípadoch sa potom vytvárajú falošné spomienky, pretože informácie nie sú v prvom rade správne zakódované.

Mozog vie sám seba oklamať

Výskum naznačuje, že ľudský mozog si dokáže vytvárať falošné spomienky rýchlosťou blesku. V sérii štyroch experimentov vedených Amsterdamskou univerzitou vedci ukázali 534 ľuďom písmená západnej abecedy v skutočných a zrkadlových orientáciách, píšu vo svojej štúdii na PLOS ONE.

Po tom, čo sa niektorým účastníkom zobrazila interferenčná snímka s náhodnými písmenami navrhnutými na zakódovanie pôvodnej spomienky, boli všetci účastníci experimentu požiadaní, aby si spomenuli na cieľové písmeno z prvej snímky.

Pol sekundy po zhliadnutí prvej snímky si takmer 20 percent ľudí vytvorilo iluzórnu spomienku na cieľové písmeno, čo sa následne zvýšilo na 30 percent po 3 sekundách.

Objav, ktorý má potenciál zachrániť tisícky životov. Zlé spomienky by sa mohli dať vymazať ako v sci-fi filme

Ľudský mozog mení spomienky podľa toho, čo očakáva, že uvidí. Keďže ľudia zaradení do štúdie boli tak oboznámení so západnou abecedou, ich mozgy očakávali, že uvidia písmená v ich skutočnej orientácii. Keď sa písmená objavili zrkadlovo (Ɔ namiesto C), ľudia si s väčšou pravdepodobnosťou zapamätali pseudopísmeno ako skutočné písmeno, a to aj po uplynutí iba niekoľkých milisekúnd, vysvetľuje Science Alert.

„Zdá sa, že krátkodobá pamäť nie je vždy presnou reprezentáciou toho, čo sme práve vnímali,“ píšu vedci. „Namiesto toho je pamäť formovaná tým, čo sme očakávali, že uvidíme, už od vytvorenia prvej pamäťovej stopy.“

Pamäť je len ilúzia

Vedci ukázali, že ide skôr o falošné spomienky než o nesprávne odhady, keď sa účastníkov opýtali, nakoľko sú si istí svojimi spomienkami na škále jedna až štyri. Účastníci si s vysokou istotou stáli za tvrdením, že videli skutočný náprotivok pseudopísmena.

Ľudia s väčšou pravdepodobnosťou vymenili pseudopísmeno za skutočné písmeno ako naopak, čo naznačuje, že pamäťové ilúzie sú sprostredkované svetovými znalosťami o tom, ako veci zvyčajne vyzerajú.

Za 2 hodiny začne tvoj mozog „skratovať“. Vedci odhalili závažné vplyvy smogu na funkcie organizmu

Napríklad dospelých možno presvedčiť, aby si vybavili živú, ale falošnú spomienku na to, ako sa stratili v nákupnom centre alebo plakali ako dieťa.

V inej štúdii si ľudia vytvorili falošné, bohaté spomienky na páchanie trestných činov, ako je krádež alebo napadnutie, píše Sage Journals.

Predpokladá sa, že falošné dlhodobé spomienky sú poháňané „teóriou hmlistých stôp“, ktorá uvádza, že pamäť pozostáva z dvoch častí: doslovná časť, teda to, čo sa stalo v skutočnom živote, a základná časť, kde osoba interpretuje význam udalostí na základe ich významovej analýzy.