Tvrdý a nekompromisný Lavrov mal vždy jasné ciele: Dať dole Američanov a zabezpečiť Rusku slávu
- Nadaný študent skončil na prestížnom MGIMO
- Aj nepriatelia o ňom hovoria, že je mimoriadne tvrdý a asertívny
- Nenávidí Západ, a predovšetkým USA
- Je konzistentný aj v ukrajinskom konflikte
- Nadaný študent skončil na prestížnom MGIMO
- Aj nepriatelia o ňom hovoria, že je mimoriadne tvrdý a asertívny
- Nenávidí Západ, a predovšetkým USA
- Je konzistentný aj v ukrajinskom konflikte
Sergej Lavrov je ruským ministrom zahraničných vecí už takmer osemnásť rokov a patrí k najbližším spolupracovníkom prezidenta Vladimira Putina. Akú kariéru má za sebou tento 71-ročný diplomat, ktorý si svojimi tvrdými a nekompromisnými názormi a postojmi získal uznanie aj medzi jeho západnými nepriateľmi?
Miloval fyziku, ale namiesto nej študoval na elitnej sovietskej diplomatickej škole
Foreign Policy píše, že Lavrov sa narodil v roku 1950 v Moskve, pričom jeho otec bol Armén a matka Ruska. Bol nadaným študentom, pričom jeho najobľúbenejším predmetom bola fyzika, avšak napokon študoval medzinárodné vzťahy na prestížnom Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO), ktorý je aj v súčasnosti považovaný za jedinú vhodnú akademickú pôdu pre špičkových ruských diplomatov.
Daily Mail poukazuje na to, že počas štúdia bol oveľa menej vážnym človekom, keďže patril k jedným z najzapálenejších členov amatérskeho dramatického krúžku a účinkoval aj vo viacerých hrách organizovaných jeho alma mater. „Vždy to bol spoločenský človek, vždy veľmi priateľský,“ spomínal pre Foreign Policy ďalší absolvent MGIMO Andrei Kozyrev.
Hneď po skončení štúdia v roku 1972 začal pracovať na Ministerstve zahraničných vecí Ruska, pričom France 24 prízvukuje, že práve na MGIMO sa naučil sinhálsky, vďaka čomu bolo jeho prvé vyslanie na ruskú ambasádu na ostrov Srí Lanka.
Presadil sa v OSN
V roku 1981 bol vyslaný do hlavného sídla Organizácie spojených národov (OSN), teda New Yorku, kde pôsobil väčšinu svojej kariéry predtým, ako sa stal ruským ministrom zahraničných vecí a práve počas svojho 10-ročného pôsobenia v New Yorku sa Lavrov podstatným spôsobom zviditeľnil, ako informuje Foreign Policy.
V OSN bol Lavrov významnou postavou, ktorá často dominovala Bezpečnostnej rade svojimi ostrými poznámkami, drsným humorom a fyzicky impozantnou postavou. Bol známy ako veľmi tuhý fajčiar a taktiež si veľmi rád pochutil na škótskej.
V tejto súvislosti dokonale vystihuje jeho agresívnu a nepoddajnú povahu príhoda z roku 2003. Reuters spomína, že vtedajší generálny sekretár OSN Kofi Annan sa snažil zakázať fajčenie v rámci hlavného sídla OSN v New Yorku, avšak tvrdohlavý Lavrov pokračoval vo fajčení s vysvetlením, že „Annan túto budovu nevlastní“.
Aj samotný Annan, ako aj mnohí ďalší predstavitelia Západu, však priznal, že „sa postupne naučil ceniť si Lavrovovu múdrosť aj jeho dôvtip.“
Lavrov sa preslávil aj tým, že počas nekonečných debát si rád kreslil. V prvom rade sa však ukázal ako tvrdý a nekompromisný vyjednávač, čo sú charakteristiky, ktoré mu ostali aj pri ďalšom kariérnom pôsobisku.
Nekompromisný voči Západu, najmä USA
France 24 poznamenáva, že ruským ministrom zahraničných vecí sa stal v roku 2004 a je ním až dodnes, vďaka čomu je druhým najdlhšie slúžiacim ministrom tohto rezortu v dejinách Ruska, respektíve Sovietskeho zväzu. Andrei Gromyko bol podľa AP News ministrom zahraničných vecí neuveriteľných 28 rokov, a práve s ním má Lavrov spoločné viac ako len národnosť.
Inews pripomína, že Gromyko, ktorý bol ministrom počas Studenej vojny, bol známym svojím neústupčivým štýlom politiky, najmä pokiaľ išlo o požiadavky USA. Preto si vyslúžil prezývku Pán Nie (Mr. Nyet). Totožnú prezývku si z rovnakých dôvodov vyslúžil aj Lavrov.
Pri obhajovaní toho, čo považuje za záujmy Moskvy, si neberie servítku pred ústa a tento štýl je aj v súlade s podobne tvrdou rétorikou ruského prezidenta Putina. AP News informuje, že v roku 2008 Lavrov zareagoval na kritiku zo strany vtedajšieho britského ministra zahraničných vecí Davida Milibanda nasledujúcim spôsobom: „Kto ste vy do p…, že ma poúčate?“
Rovnako ako jeho šéf, aj Lavrov využil širokú verejnú nostalgiu po vplyve krajiny zo sovietskej éry. Vylial si hnev na Západe, keď vykreslil USA ako arogantných, namyslených, zradných a odhodlaných ovládnuť svet. Pohŕdavo odmieta západných spojencov ako bábky, ktoré poslušne sledujú líniu Washingtonu, aby zastrašili Rusko.
„V OSN mal vždy dva ciele, ktoré zostávali vždy rovnaké: využiť právo veta v prospech slávy Ruska a ‚dať dole’ Američanov vždy, keď sa to bude dať,“ povedal pre Foreign Policy bývalý americký vyslanec pre OSN John Negroponte, ktorý spolu s Lavrovom pôsobil v Bezpečnostnej rade.
Lavrov hrá tiež mimoriadne dôležitú úlohu v stále prebiehajúcej občianskej vojne v Sýrii. Foreign Policy poukazuje na to, že to je tak kvôli tomu, že takmer sám vzdoroval pokusom Západu vynútiť si nejakú jednotnú akciu na zastavenie tejto vojny.
Lavrovov boj za zablokovanie západnej intervencie v Sýrii, nie je o Sýrii, ale o Rusku. Pre Lavrova a Putina ide predovšetkým o to, aby Rusku bolo dovolené robiť si na svojej pôde všetko, čo chce, nevynímajúc brutálne zásahy proti demonštrantom, rozdrvenie vnútroštátnych rebélií, jednoducho čokoľvek.
Snaha o urovnanie vzťahov viedla k veľkému faux-pas
Radio Free Europe tvrdí, že vzájomné vzťahy medzi USA a Ruskom sa výrazne zhoršili najmä po roku 2008, keď vypukla rusko-gruzínska vojna ohľadom dvoch území Južného Osetska a Abcházska.
V roku 2009 sa s ruským šéfom diplomacie stretla jeho americká protivníčka Hillary Clintonová, ktorej cieľom bolo obnoviť vzájomné bilaterálne vzťahy. Aj preto doniesla Lavrovovi darček v podobe červeného tlačidla, pričom chcela, aby ho stlačili spolu, čo by znamenalo reštart vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou.
Celá snaha americkej diplomacie sa však skončila ako faux-pas, pretože na tlačidle bolo napísané ruské slovo peregruzka (preťaženie), avšak Clintonová tam chcela mať perezagruzka, čo naozaj znamená reštart.
Telegraph však pripomína, že počas vyjednávaní s USA sa Lavrov správal maximálne nevhodne. Politico zároveň zdôrazňuje, že bohvieakú mienku o ňom nemali ani ďalší poprední americkí diplomati. „Je to úplný kretén,“ komentoval Lavrova jeden z vrcholných predstaviteľov Bushovej administratívy.
„Je to hnusný zmrd. Jeho úlohou bolo nadávať, biť a obťažovať nás a ministra (Johna) Kerryho, aby sme pripustili ruský názor. Nešlo mu o to poraziť Ameriku; išlo o to, že Rusko nemôže vyhrať, ak musí robiť nejaké kompromisy,“ pridal sa predstaviteľ Obamovej administratívy.
Konzistentný aj pri Ukrajine
Aj v prípade aktuálne prebiehajúceho otvoreného konfliktu na európskej pôde je Lavrov verný svojej povesti neoblomnosti a tvrdého vyjednávača a diplomata, ktorý nemá problém nahlas povedať, čo si myslí.
AP News informuje, že približne pred mesiacom, kedy ešte vojna nebola realitou, sa po vyjednávaní s britskou ministerkou zahraničných vecí Liz Trussovou postavil pred novinárov a o ich stretnutí povedal, že „ich rozhovory boli ako konverzácia medzi hluchým a nemým“.
„Západ zjavne stratil sebakontrolu pri vybíjaní hnevu voči Rusku a zničil svoje vlastné pravidlá a inštitúcie vrátane rešpektovania súkromného vlastníctva. Je potrebné skoncovať s arogantnou západnou filozofiou sebanadradenosti, exkluzivity a absolútnej zhovievavosti,“ reagoval minulý týždeň na to, že členské štáty EÚ zakázali prelet ruských lietadiel nad ich územiami a Lavrov sa tak nevedel dostať na konferenciu v Ženeve.
V súvislosti so samotnou vojnou sa Lavrov vyjadril, že ak by došlo k tretej svetovej vojne, bola by nukleárna a deštruktívna. Podľa The Independent však dodal, že neverí, že sa tak stane.
Zdroje: Foreign Policy, France 24, Daily Mail, Reuters, AP News, Inews, Radio Free Europe, Telegraph, Politico, The Independent