Učiteľ informatiky: Slovenské školstvo si volí ľahšiu cestu – jedine chuť meniť veci k lepšiemu môže školy posunúť vpred

Prečítajte si rozhovor s dlhoročným učiteľom informatiky Petrom Kučerom. V rozhovore sa, okrem iného dozviete:

• Ako vznikol IT Fitness Test a myšlienka priniesť plošné testovanie digitálnych zručností do škôl?
• Aké sú aktuálne trendy v oblasti IT nástrojov, a akým spôsobom náš svet zmení umelá inteligencia?
• Prečo sú dnes digitálne zručnosti dôležité? A akým spôsobom sa vyvíjajú digitálne zručnosti žiakov na Slovensku za posledných desať rokov?
• V akom stave je dnes slovenský vzdelávací systém, a aké zmeny sú v ňom nevyhnutné?

Peter Kučera je absolventom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Viac ako dvadsať rokov vyučuje informatiku na gymnáziu, zameriava sa na programovanie a robotiku, študentov učí riešiť komplexné problémy a orientovať sa v širokých súvislostiach, nielen v oblasti informatiky. Skúša nové hybridné formy vzdelávania, pripravuje študentov na systém práce v postcovidovej dobe. Je autorom učebníc a metodík vzdelávania, pripravuje budúcich učiteľov FMFI UK, spolupracoval na tvorbe vzdelávacích programov a maturitných štandardov. Venuje sa aj vzdelávaniu učiteľov. Je expertom v oblasti tvorby testov a ich analýzy na národnej úrovni. Spolupracoval aj so spoločnosťou Eset na Príručke o digitálnej bezpečnosti pre učiteľov.

zdroj: archív Peter Kučera

Ak by ste mali v krátkosti vysvetliť – o čom je vlastne IT Fitness Test?

IT Fitness Test je najkomplexnejší spôsob testovania digitálnych zručností v strednej Európe. Je bezplatný a online dostupný v šiestich jazykoch. Rozšírený je okrem Slovenska aj v Česku, Poľsku, Maďarsku a na Ukrajine. Za uplynulých jedenásť rokov si prostredníctvom neho overilo úroveň svojich digitálnych zručností už viac ako 400-tisíc respondentov.

Na IT Fitness Teste spolupracujete už takmer desať rokov – prakticky ste stáli pri jeho zrode. Ako vznikla myšlienka priniesť plošné testovanie digitálnych zručností do slovenských škôl?

Na testovaní digitálnych zručností v rámci IT Fitness Testu aktívne spolupracujem od roku 2014. V tom čase už na Slovensku tri roky fungovalo testovanie pre žiakov stredných a vysokých škôl. Nakoľko IT Fitness Test každý rok riešilo čoraz viac respondentov, chceli sme ho sprístupniť aj mladším žiakom.

A tak vznikla verzia testu určená pre žiakov základných škôl – cieľom bolo zistiť, aká je úroveň digitálnych zručností žiakov končiacich ročníkov základných škôl. Mojou úlohou bolo prispôsobiť štruktúru testu pre mladších žiakov, a tiež zadefinovať súbor vedomostí a IT zručností, ktoré by mali mať absolventi základných škôl.

 V tom čase sa už vyučovanie informatiky na základných školách postupne rozbiehalo.  Práve IT Fitness Test v tom čase pre vyučovanie robil výraznú osvetu. Test učiteľom ukazoval, akým spôsobom by mali na svojich hodinách prepájať teóriu s praxou.

Osobne som veľmi rád, že som dostal príležitosť byť súčasťou IT Fitness Testu. Počas tých rokov som získal veľa cenných skúseností, ktoré (aj) ako učiteľ denne využívam v praxi, a to ako pri vzdelávaní žiakov, tak aj pri pomoci iným učiteľom.

V čom vidíte hlavné výhody takéhoto testovania?

Za jednu z kľúčových „výhod“ považujem to, že test je každoročne pripravovaný expertmi z praxe a zohľadňuje aktuálny celospoločenský pokrok, aktuálne trendy v oblasti. Je tiež bezplatne dostupný online, a to prakticky pre kohokoľvek. IT Fitness Test je v princípe zrkadlo pre spoločnosť v oblasti IT zručností.

Respondentovi dáva test dôležitú spätnú väzbu, ako je na tom v rôznych základných oblastiach IT. Vidí kde sú jeho silné stránky, no naopak aj to, v čom má ešte rezervy a kde by sa mohol zlepšiť. Svoje výsledky si zároveň môže porovnať aj s ostatnými testovanými, na základe čoho vidí, na akej úrovni sa jeho digitálne zručnosti, v porovnaní s bežnou populáciou, nachádzajú.

Samozrejmosťou je, že každý respondent získava vyplnením IT Fitness Testu certifikát, ktorý môže ďalej použiť na preukázanie svojich IT schopností, napríklad na škole či pracovnom pohovore u zamestnávateľa.

IT Fitness Test má veľký význam pre školy a učiteľov, ktorí sa do neho zapájajú pravidelne. Učiteľom poskytuje cenné informácie o tom, či ich žiaci spĺňajú aktuálne požiadavky a aké sú aktuálne trendy v oblasti IT, v čom sú silné stránky žiakov v ich triedach, a naopak, akým oblastiam sa na vyučovacích hodinách venovať podrobnejšie.

Dobrý učiteľ, pokiaľ má chuť a priestor, tak môže flexibilnejšie reagovať na požiadavky alebo trendy a nemusí čakať, kým sa zmenia vzdelávacie programy a štandardy, lebo to je veľmi nepružný proces.

Častokrát som sa stretol s tým, že učiteľom sa páčili rôzne nápady použité v úlohách a boli pre nich inšpiráciou na zaradenie podobných úloh do vyučovania, alebo aj na zmenu prístupu k vyučovaniu ako takému, čo je viac než pozitívny signál.

Testové otázky sú rozdelené do piatich skupín. Na základe čoho ste identifikovali potrebu testovať zručnosti žiakov práve v týchto konkrétnych oblastiach? Prípadne, plánujete testovanie rozširovať aj o nové kategórie, napríklad prácu s nástrojmi umelej inteligencie? 

Otázky v rámci IT Fitness Testu sú dnes rozdelené do oblastí Internet, Bezpečnosť a počítačové systémy, Kolaboratívne nástroje a sociálne siete, Kancelárske nástroje a Komplexné úlohy, pričom každá z nich obsahuje päť úloh. Dobrý test však nie je len zhlukom dobrých úloh, no dôležité je vymyslieť aj dobrú štruktúru.

Napríklad je lepšie, keď na začiatku testu sú ľahšie úlohy a zase, keď na konci testu nie sú tie najťažšie, lebo už môže byť riešiteľ unavený. Preto dnes nájdete na začiatku testu oblasť Internet a na konci testu Kolaboratívne nástroje a sociálne siete, čo sú oblasti, v ktorých bývajú najlepšie výsledky.

Aj keď sú oblasti testovania relatívne ustálené, stále je v nich priestor na zmeny, ktoré reflektujú aj zmeny a trendy v oblasti IT, ale aj v spoločnosti. Snažíme sa do úloh prinášať aktuálny kontext, čím žije spoločnosť, ale aj ako osvetu prinášať kontext zameraný na najnovšie technológie. Chceme, aby bol IT Fitness Test aktuálny a zaujímavý.

V minulosti sme takto predstavili v úlohách najnovšie roboty. Napríklad v minulom ročníku bola úloha, kde žiaci vyhľadávali video o umelej inteligencii ChatGPT a v ňom mali niečo zistiť. Síce úloha bola zameraná na testovanie iných zručností, ale zároveň pozornému respondentovi priniesla aktuálnu informáciu, možno mu dala podnet, aby sa niečím zaoberal a neskôr si o tom (ak sme prebudili jeho záujem) aj niečo pozrel. A to je tiež dôležitý prvok testovania.

Pri testovaní zručností, poznatkov a kompetencií je však potrebné byť opatrný, môžeme testovať len to, čo si myslíme, že by nejaká skoro podstatná časť populácie mohla vedieť. Napríklad v čase prechodu na online vyučovanie sme mali aj úlohy, ktoré testovali zručnosti a prácu s nástrojmi na online komunikáciu. Podobne to vidím aj s umelou inteligenciou.

Je to nová a veľmi módna téma, ale na to, aby sme vedeli s umelou inteligenciou pracovať, nám často postačujú IT zručnosti, ktoré už testujeme. Čo však bude výzvou a nad čím aj musíme rozmýšľať, je, ako umelá inteligencia zmení to, ktoré z tých zručností, čo považujeme dnes za dôležité, už čoskoro možno potrebovať nebudeme.

Taktiež sa pri niektorých úlohách musíme zamyslieť, či v teste skúšame zručnosť, ktorú sme skúšali doposiaľ, alebo už skúšame schopnosť pracovať s umelou inteligenciou.

Ak sa pozrieme na výsledky testovania za posledných desať rokov. Akým smerom sa posúvajú zručnosti slovenských žiakov?

Je veľmi náročné medziročne porovnávať výsledky IT Fitness Testu, nemôžeme si zobrať len čísla jedného a druhého ročníka a konštatovať globálne „zlepšenie“ alebo „zhoršenie“.

Na základe analýz jednotlivých úloh však vieme pozorovať určité trendy. Vidíme, že školy, ktoré sa do testovania zapájajú pravidelne, v digitálnych zručnostiach napredujú. V mnohých prípadoch si tieto školy  výsledky testovania interne vyhodnocujú a získané poznatky následne implementujú aj do vyučovania.

Dlhodobo vidíme, že slovenskí žiaci dosahujú najlepšie výsledky v kategórii Internet. Vyhľadávanie na internete je zručnosť, v ktorej mávajú respondenti zvyčajne veľmi dobré výsledky. Študenti si vedia v praxi online rýchlo nájsť cestovné spojenie a jeho parametre, vyhľadať si aplikáciu a zistiť o nej základné informácie alebo určiť miesto na mape podľa fotografie.

Úspešnosť vo vyhľadávaní sa znižuje, pokiaľ je v úlohe aj nejaké obmedzenie, alebo úloha obsahuje podrobnejšiu špecifikáciu hľadanej informácie.

Ak je informácia v nejakej zloženej štruktúre, z ktorej je potrebné vybrať len istú časť, úspešnosť respondentov klesá, ale ešte stále to zvládajú relatívne dobre. Najnáročnejšie sú pre žiakov úlohy, v ktorých je potrebné informáciu vyhľadať, a následne sa dopracovať k správnej odpovedi cez viacero krokov, prípadne overiť fakty a rozhodnúť sa pre pravdivé tvrdenia.

Posledné roky sa ukazuje, že najväčšie rezervy majú žiaci v oblasti Kancelárske nástroje. Vnímame, že žiaci majú málo praktických skúseností a tiež, že málo rozumejú štruktúre textového dokumentu. Rezervy majú žiaci aj pri práci s grafmi, v pochopení zobrazovaných informácií a v hľadaní informácií podľa zadaného kritéria.

V minulosti najslabšie výsledky dosahovali žiaci v oblasti Bezpečnosť a počítačové systémy. To sa však zmenilo a v tejto oblasti nastalo zlepšenie. Vidíme, že respondenti sa v oblasti bezpečnosti dobre orientujú v bežných poznatkoch, s ktorými sa často stretávajú.

Vedia porozumieť bezpečnostným nastaveniam a na ich základe predpovedať správanie sa systému, sú tiež schopní prepojiť základné poznatky a aplikovať ich do riešenia menej štandardnej situácie, čo je skvelá správa. Avšak téme by sme sa mali venovať aj naďalej – je potrebné, aby si aj noví študenti udržali požadovanú úroveň poznatkov a zručností.

Vyplývajú z výsledkov testovania v rámci IT Fitness Testu aj konkrétne odporúčania, ktoré by mali byť zohľadnené v rámci formálneho vzdelávania?

Výsledky IT Fitness Testu každoročne podrobne vyhodnocujeme a analyzujeme. Z výsledkov následne vytvárame komplexnú záverečnú správu. V nej sú uvedené nielen detailné informácie o výsledkoch, ale aj konkrétne odporúčania pre učiteľov a odbornú verejnosť.

Dlhodobo pozorujeme, že žiaci majú rezervy v úlohách, v ktorých je potrebné využívať vyššie kognitívne operácie a prepájať súvislosti. Je dôležité, aby sa žiaci stretávali aj s menej tradičným zadaním a problémovými úlohami, aby sa učili hľadať chyby.

Naďalej sa treba venovať rozvoju kritického myslenia, vyhodnocovaniu informácií a posudzovaniu ich kvality, dôveryhodnosti a pravdivosti. Ak chceme, aby absolventi našich škôl mali dobré nielen digitálne zručnosti, ale aj dobré vzdelanie, je potrebné, aby sa problémy v školstve naozaj stali prioritou.

Nestačia nám len zmeny vo vzdelávacích programoch, ale musíme vytvárať podmienky, aby sme do škôl pritiahli a udržali si v nich kvalitných učiteľov, ktorí budú rozvíjať digitálne zručnosti našich žiakov.

Potrebujeme v školách vytvárať prostredie, kde sa učiteľ môže sústrediť na podstatu, na vyučovanie, nie na administratívu a byrokraciu. Keď chceme vidieť súčasný stav, stačí sa pozrieť, koľko učiteľov informatiky školy hľadajú, alebo či vo vašej škole vyučuje informatiku učiteľ s danou aprobáciou.

Ste dlhoročný pedagóg. Akým spôsobom pracujete v rámci vyučovacieho procesu s témou digitálnych zručností? Máte nejaké odporúčania pre svojich kolegov – učiteľov, ako deti v tejto oblasti vzdelávať čo najefektívnejšie?

Už viac ako dvadsať rokov vyučujem informatiku a pripravujem maturantov na štúdium IT odborov. Myslím si, že najpodstatnejšie je žiakom vytvárať priestor, aby mohli na praktických úlohách získavať nové zručnosti a rozvíjať ich aj mimo vyučovacej hodiny. Aby mali možnosť objavovať, prepájať súvislosti, boli motivovaní participovať na svojom rozvoji a neboli len konzumentmi nutného obsahu.

Je potrebné mať trochu odvahy a chuť veci i procesy meniť k lepšiemu, lebo len tak sa môžeme posunúť vpred. Nie je to ľahké, žiada si to odhodlanie, čas, a aj energiu. Určite je v mnohých prípadoch oveľa jednoduchšie „nové a nepoznané“ veci zakázať, neprijať ich ako realitu a vyhýbať sa im, no to podľa môjho názoru nie je správna cesta.

Z pozície učiteľa taktiež nie je ľahké absorbovať tlaky na dobré výsledky a nepodľahnúť takzvanému povrchnému vyučovaniu a vyučovaniu pre „efekt“. Za veľmi dôležité považujem učiť žiakov myslieť, riešiť aj náročnejšie problémy, využívať vyššie kognitívne operácie a prepájať súvislosti a tiež venovať sa rozvoju kritického myslenia.

Ako učiteľ by som mal sledovať nové technológie a aktuálne trendy prinášať do školy, aj keď mnohokrát sa učím „za pochodu“ spolu so svojimi žiakmi – tým je to sympatické, vidia totiž, že sa spoločne učíme všetci, a že je to doslova proces na celý život.