Učiteľ o pomoci utečencom: Sú v zúfalej situácii. Na Slovensku pokračovať nemôžu
- Na Slovensko prichádzajú aj študenti, ktorým je ponúkané ubytovanie
- Nevedia však, ako dokončia školu
- Odborník radí, ako dať mladým pocit bezpečia
- Na Slovensko prichádzajú aj študenti, ktorým je ponúkané ubytovanie
- Nevedia však, ako dokončia školu
- Odborník radí, ako dať mladým pocit bezpečia
V posledných týždňoch upriamil celý svet svoj pohľad na východ Európy. Ukrajinci sa snažia zachrániť svoj štát a svoj národ a sú ochotní zaplatiť aj tou najvyššiu cenou. Ruskí vojaci taktiež umierajú, no na rozdiel od brániacej sa Ukrajiny, mnohí z nich ani nevedia kvôli čomu.
Ľudstvo sleduje ten najväčší konflikt od konca druhej svetovej vojny a vytvára si rôzne pohľady a názory. Náročná situácia vplýva aj na deti a mladých študentov, ktoré na sociálnych sieťach narážajú na videá a obrázky z vojny. To môže viesť k zvýšenej hladine stresu a úzkostí ako u detí, tak aj u dospelých. Informuje o tom The Conversation.
Mnohí učitelia už nemajú prístup k hoaxom, ktorým veria
Jednou z tém, ktorými naša spoločnosť žije, sú aj dezinformácie. Súčasná doba nám nastavuje zrkadlo, mnohí ľudia nedokážu rozlišovať medzi dezinformáciami a realitou. Nevedeli to ani za normálnych okolností, dnes, v čase vojny, je to však ešte zložitejšie. Informácií je totiž obrovské množstvo a overovanie stojí veľa času.
Dezinformácie sa preto šíria veľmi rýchlo a často za výdatnej pomoci falošných profilov a internetových trollov. Tým sme sa venovali v samostatnom článku.
Aj medzi učiteľmi sa nájde množstvo ľudí, ktorí veria dezinformáciám. Počas pandémie to dokazoval napríklad prieskum, podľa ktorého si viac ako 30 % učiteľov myslelo, že očkovanie je prípravou na čipovanie ľudí. Písal o tom portál O médiách. Mnohí prišli o svoj zdroj informácií, keď boli zrušené dezinformáčné weby, ako Hlavné správy či Armádny magazín. Tieto portály sa mali ideovo prikláňať k súhlasu s ruským vpádom na Ukrajinu. Ešte smutnejšie je, že dané weby z pohľadu mnohých slovenských u čitateľov hlásali svätú pravdu.
Dezinformácie sú silné a ľudia im poväčšine nepodľahnú úmyselne. Mnohí učitelia sa snažia so svojimi žiakmi komunikovať aj túto tému a učiť ich prepájať si súvislosti a overovať články či príspevky, ktoré sa k nim dostanú.
Učitelia vedia, ako na to
Fakt, že mladí Slováci sú nepriamo ovplyvňovaní proruskou ideológiou, im nepomôže vytvoriť si svoj vlastný objektívny pohľad. Šéf komory učiteľov Vladimír Crmoman nám poskytol svoj názor na otázku, ako by mali učitelia komunikovať so žiakmi ohľadom konfliktu na Ukrajine.
„Ja to preberám s gymnazistami na predmete Umenie a kultúra. Práve sme rozoberali masové médiá a ako fungujú a mohli sme to rovno prepojiť s témou proruskej propagandy,“ uviedol Crmoman pre Startitup.
Cestou by tak mohlo byť práve prepájanie učiva so súčasnosťou. Mnohí pedagógovia tiež môžu situáciu vidieť ako šancu, ako naučiť deti diskutovať, ale aj overovať si informácie.
Študenti k nám utekajú, no doštudovať tu nemôžu
Ruská vojna z Ukrajiny vyhnala už viac ako milión ľudí, medzi ktorými sú aj študenti. Slováci sa v pomoci Ukrajincom spojili. Ubytovacie zariadenia im ponúkajú svoje priestory a mnohí prispievajú do zbierok, či už materiálne alebo finančne. Niektorí sa zamerali aj na pomoc študentom. Medzi nimi je aj Crmoman, ktorý ďalej odporúča, ako vysvetľovať žiakom, čo sa to vlastne deje.
„Najlepšie je použiť osobný príklad. Ja sám pomáham komunite študentov z tretieho sveta, ktorí utekajú z Ukrajiny. Sú v zúfalej situácii. Nevedia, ako dokončia štúdium, lebo na Slovensku zatiaľ pokračovať nemôžu. Je dôležité hovoriť o tom ľudskom prístupe, o pomoci a o tom, že nás všetkých spája,“ hovorí odborník.
Vysvetľuje, že ide o študentov z krajín, ako sú napríklad Nigéria, Sudán či India, ktorí museli utiecť z Ukrajiny.
„Zatiaľ je to bezvýchodískové. Naše univerzity k tomu nezaujali žiadny pozitívny prístup. Zisťujem aj, či o tom rokujú s ministerstvom, a podobne. Zatiaľ sa nič nepohlo, obvolávali sme tie školy, ale nie je tam ochota spolupracovať. Dozvedel som sa, že problém je v kompatibilite vzdelávania. Hlavne to u nás podľa mojich informácií nie je legislatívne, a tak na to nie sú financie,“ doplnil Crmoman pre Startitup.
Vytvárajme pocit bezpečia
Žiaci, ktorí z Ukrajiny pochádzajú alebo tam majú príbuzných, túto situáciu vnímajú podstatne intenzívnejšie než ostatní. V škole potrebujú cítiť pocit bezpečia a nie nátlak. Učitelia, ktorí žiakov počúvajú, im dávajú o mnoho väčšiu podporu ako tí, čo sa s nimi rozprávajú nasilu.
„Pri tých mladších žiakoch je dobré používať príbehy a prirovnania. Potrebujeme sa posunúť ďalej. Potrebujeme so žiakmi hovoriť nie len o tom, že je vojna a čo to vlastne je, ale zároveň aj o tom, že k nám prichádza veľa ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Treba ich pripravovať na to, že budú mať nových spolužiakov a podobne,“ doplnil Crmoman.
Ministerstvo školstva na svojej stránke pripravilo semináre pre učiteľov. Tí sa na tieto materiály môžu obrátiť a nájsť tak inšpiráciu, ako deťom pomôcť.
„Treba sa o týchto veciach s deťmi rozprávať úplne prirodzene. Predovšetkým sa tomu budú venovať psychologičky a výchovné predmety. Dostali sme aj presné inštrukcie a postupy z ministerstva školstva, keby sme to chceli preberať aj na iných predmetoch,“ odporúča Crmoman.
Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine
Zdroje: theconversation.com, minedu.sk, omediach.sk