Udržateľná móda: Prečo by ťa mala zaujímať alebo katastrofálny stav módneho priemyslu

Kedysi bývala móda výsadou bohatých, zatiaľ čo tí chudobní nosili len to, čo im prišlo pod ruku a zároveň dokázalo naplniť ich praktické potreby. To zmenila až industrializácia a masová výroba, vďaka ktorej sa možnosti produkcie zvýšili a náklady znížili. Prvá svetová vojna, počas ktorej išli všetky zdroje do vojny, zaznamenala ďalšiu výraznú zmenu. Takmer nikto si nemohol dovoliť rozhadzovať a obliekať sa do nepraktického oblečenia, preto začali aj tie najlepšie krajčírne produkovať „nositeľné“ oblečenie vo veľkých množstvách. Šaty síce boli produkované masovo, no stále boli v rukách renomovaných krajčírov a preto boli aj kvalitné. Po skončení vojny sa tento fenomén udržal a móda – nielen praktická, ale aj pekná – sa konečne priblížila k masám. Odvtedy sa to v podstate nezmenilo.

Ale zmenilo sa zato veľa iných vecí. V snahe za výrobu čo najviac ušetriť ju veľké reťazce presunuli do rozvojových krajín v Ázii a Afrike, kde zamestnanci, často malé deti, zažívajú otrasné podmienky za smiešne platy. O tom sme však už všetci počuli. Iste aj ty na sebe máš nejaký kúsok, ktorý má na etikete „made in China/India/Indonesia/Pakistan“ a podobne. Mám ho aj ja a preto sme v tom všetci spolu. Nejdeme ťa presviedčať, aby si teraz demonštratívne spálil všetko svoje oblečenie podobného pôvodu – to by naopak bolo celkom kontraproduktívne. Obliekať sa do týchto značiek je pohodlné a výhodné a ich móda vie vyzerať veľmi pekne, takže sa niet čomu čudovať. No napriek tomu nezaškodí sa o týchto veciach informovať a aspoň sa obzerať po alternatívnych spôsoboch.

foto: notjustlabel

Módny priemysel, ktorý ročne otočí viac ako jeden bilión eur (1,000,000,000,000) sa na akýkoľvek materiálny nedostatok sťažovať nemusí. Zároveň je až druhým najznečisťujúcejším priemyslom na svete, hneď po tom ropnom. Surové prírodné materiály (v tom lepšom prípade), ako napríklad bavlnu (ktorá si na pestovania vyžaduje nadpriemerné množstvo vody a pesticídov), treba spracovať, zošiť, dostať na druhú stranu sveta a potom predať. A to všetko samozrejme čo najlacnejšie. V priebehu tohto procesu sa využijú tisícky litrov vody (na jedny obyčajné rifle takmer 7,000 litrov, na bavlnené tričko 1,500 litrov) a umelých farbív, ktoré neškodia nielen prostrediu ale aj nám, keď si oblečenie jedného dňa oblečieme a nedajbože sa v ňom aj spotíme. Na miestach, kde sa oblečenie produkuje, vedia kraľujúcu farbu budúcej sezóny odhadnúť aj podľa toho, akú farbu má ich rieka. A to, že nákladné lode prevážajúce oblečenie minú milióny litrov palív, je len detail.

foto: apparel resources

Úplne bojkotovať módny priemysel samozrejme nie je žiadne realistické riešenie. Nemôžeme (našťastie, alebo bohužiaľ?) chodiť po uliciach nahí a väčšina z nás sa chcú sami sebe, alebo ostatným, páčiť. Módne značky našim márnivým potrebám perfektne nahrávajú a ešte za také dobré ceny! No práve reťazce, ktoré ponúkajú lacné (a menej kvalitné) oblečenie v obrovských množstvách (Primark, Forever 21…) by si na hlavu mali sypať najviac popola. Ich rýchla produkcia a potreba mať každých pár týždňov vo výklade nové kolekcie si na životnom prostredí pýta najvyššiu daň. No robia to pre nás, pretože presne po tom vytvárame dopyt. Jeden týždeň oblečenie vidíme na predvádzacom móle, násedne trend spropaguje pár populárnych celebrít a my sa doň zamilujeme. O pár týždňov už existuje lacnejšia verzia z bežného reťazca, ktorú si môžeme dovoliť, pretože originál je skutočne len pre horných desaťtisíc. Samozrejme, že sa potešíme a neodoláme.

Ani ty si nepochopil, keď minulý rok ľudia aj niekoľko hodín čakali, aby si mohli kúpiť škaredú čapicu alebo legíny od Alexandra Wanga? 

foto: Astrowani

Je však dôležité vedieť, že mať rád módu, trendy, chcieť sa pekne obliekať a dobre vyzerať sa s ekologicky cítiacim prístupom k planéte vôbec nevylučuje. Len je to s ním trochu náročnejšie, no malo by nám to stáť za to – najmä ak nám nie je ľahostajný stav životného prostredia, podmienky, v ktorých žijú jeho výrobcovia, ako aj naše zdravie. Existuje pár jednoduchých pravidiel, ktoré si môžeme (aspoň sčasti) osvojiť, aby sme sa pridali do pár rokov starého hnutia udržateľnej, alebo aj „eko módy“. Patrí medzi ne:

• Sústrediť sa na oblečenie od lokálnych výrobcov, pretože toto oblečenie nebolo vyrobené detskými a smiešne platenými zamestnancami a bolo zaň normálne zaplatené (rozumej nie 10 dolárov za mesiac). V našom prípade stačí, ak oblečenie pochádza z európskych krajín, čo si väčšinou vyžaduje serióznu pátraciu misiu.
• Čo najviac sa vyhýbať umelým látkam a farbivám, ktoré môžeme nájsť vypísané na etikete oblečenia. Aj spracovanie prírodných materiálov má svoju daň, no stále nie sú tak škodlivé pre naše telo, životné prostredie, ani jeho továrenských výrobcov. Pre eco-friendly oblečenie môžeš navštíviť napríklad aj slovenský shop MerchYou, s ktorým sme nedávno mali rozhovor tu
• Zbavovať sa oblečenia rozumne – vymieňaním medzi kamarátmi, venovaním na charitu, darovaním. Pokiaľ je v slušnom stave, niekto sa mu určite poteší a existuje množstvo portálov, kde sa dá vymieňať za iné kúsky, alebo rovno predávať.
• Preskúmať trh so sekáčmi. Už aj u nás sa objavujú second handy, ktoré nepredávajú škaredé šunty sťa z babkinej povaly, ale naopak pekné a zachovalé oblečenie, za ktoré sa nikto nemusí hanbiť. (Viď. NOSENE) Navyše takto aj ušetríš.

Okrem sekáčov ako NOSENE, s ktorými sme nedávno urobili rozhovor, existujú aj predajcovia s trochu iným prístupom. Nejde im o to, predať čo najviac oblečenia v čo najkratšom čase za čo najnižšie ceny. Naopak, vyrábajú kúsky vraj na celý život. Stačí si vygoogliť „sustainable fashion boutiques“ v konkrétnom meste a môžeš si vyberať. Tento priemysel rozkvitá vo veľkých metropolách ako Londýn, New York, alebo Berlín a prvé pokusy už je vidno aj v Prahe, najmä čo sa týka butikov inšpirovaných retro módou. Nevýhodou je jedine to, že si za takéto oblečenie priplatíš, keďže bola jeho výroba lokálna, poriadne zaplatená a zásobená organickými materiálmi bez škodlivých chemikálnych preparátov a farbív. Dúfajme, že sa tento trend onedlho dostane aj k nám.

Takto to vyzerá v novom bratislavskom second-hande NOSENE:

foto: NOSENE

Existujú však aj digitálne verzie, ktoré celý priebeh nakupovania značne uľahčujú. Napríklad aplikácia Depop ponúka priestor na predávanie a kupovanie oblečenia od výmyslu sveta – od bežných basic kúskov, cez vintage až po obsah šatníku známych ľudí, ktorí sa ho takto zbavujú. Oblečenie môžeš predávať aj sám (stačí jedna fotka a cena) ale môžeš ho aj vyhľadávať, či už podľa značky, štýlu, alebo ľudí, ktorí ho predávajú. Nájdeš tu všetko od Zary až po najluxusnejšie značky za lacné ceny. Depop začínal ako taliansky startup a dnes má centrály v Miláne, Londýne aj New Yorku.  Niektoré značky, ako naptríklad Not Just Label, nielen oblečenie produkujú, ale zároveň aj robia osvetu.

foto: magnifeco

Čo predstavitelia eco módy vo veľkom presadzujú je rozumné nakupovanie, teda investovanie do kvalitných nadčasových kúskov, ktoré nikdy nevyjdú z módy, sú dobre ušité a vyrobené z trvácnych materiálov.  Môžeš ich nosiť a kombinovať stále dokola, pričom sa ti len ťažko zunujú. Prízvukujú, že namiesto desiatich lacných tričiek, ktoré sa ti do roka rozpadnú alebo zožmolkujú do nenositeľnej miery, je múdrejšie a uvedomelejšie investovať raz za pár mesiacov do kúska, o ktorom si si istý, že ho budeš nosiť a že ti bude dobre slúžiť. A to platí rovnako pre ženy ako aj pre mužov. Aj keď za jednotlivé kúsky zaplatiš viac, v konečnom dôsledku takto dokážeš ušetriť.

Do ničoho radikálneho nikoho netlačíme. No je fajn sa nad aktuálnym stavom aspoň zamyslieť a porozmýšľať, či niektoré kúsky oblečenia skutočne potrebujeme – ešte predtým, než si ich kúpime. Bežne to robíme z finančných dôvodov, no teraz to môžme skúsiť aj pre našu planétu.  

zdroj titulnej fotografie: NOSENE

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy