Uhrík či Fico strašia sfalšovanými voľbami: Treba sa báť tohto strašiaka? Odpovedá analytička z Transparency

Autorka komentáru Martina Hilbertová pôsobí v Transparency International Slovensko.

Téma možného falšovania volieb, s ktorou na jar vyrukovali najskôr predstavitelia Republiky a potom aj Smeru, sa vracia od roku 2019. Namiesto faktov však prevládajú dezinformácie a emócie. Sú obavy reálne, alebo ide o predvolebnú agendu politikov?

Kým ešte v marci expremiér Fico rozprával, že možnosť falšovania volieb je „eminentná“, pred pár dňami v RTVS už ubezpečoval občanov, že falšovania sa báť nemusia. Cynická Obluda si myslí, že téma utíchla s narastajúcimi preferenciami Smeru.

Nech je to akokoľvek, jeho aktuálny postoj už viac korešponduje s dlhodobými skúsenosťami, keď sa počas modernej histórie Slovenska dosiaľ žiadne závažnejšie manipulácie počas celonárodných volieb nevyskytli. Vyvolávanie obáv z falšovania volieb však napriek tomu v časti verejnosti stále rezonuje. Neprispeli k tomu iba politici, ale aj takzvaná alternatívna mediálna scéna, ktorá tieto vyhlásenia politikov hlasno šírila.

Republika „volá o pomoc“

V Transparency International Slovensko sme preto aj túto tému zaradili do nášho najnovšieho výskumu o pokrývaní tém právneho štátu a boja proti korupcii médiami, ktoré sa sami radi označujú za alternatívu, respektíve za slobodné. S predpoveďou, že jedným z hlavných dezinformačných naratívov v roku 2023 sa môžu stať tvrdenia o sfalšovaných voľbách, prišla už polícia vo svojej výročnej správe o dezinformáciách na Slovensku za rok 2022.

Tie sa totiž v predvolebnom čase objavovali už aj v minulosti. Krátko po publikovaní policajnej správy otvoril tému líder opozičného hnutia Republika a europoslanec Milan Uhrík a tá ihneď zarezonovala aj v alternatívnych médiách. Hlavné správy a Hlavný denník, ktoré môžu dovedna oslovovať až niekoľko miliónov čitateľov, falšovanie volieb prezentovali ako reálnu hrozbu.

„Uhríkova Republika volá o pomoc,“ znel titulok Hlavného denníka zo začiatku marca. „O objektivite budúcich parlamentných volieb sa na Slovensku špekuluje už dlhšiu dobu,“ tvrdili zase Hlavné správy. „Povinnosť ručného sčítavania hlasov by pomohla znížiť riziko ich falšovania,“ skonštatoval o niečo neskôr aj konšpiračný časopis Extra Plus.

Koncom marca Hlavné správy prebrali aj spomínanú rétoriku expremiéra Fica o „eminentnej“ možnosti sfalšovania výsledkov parlamentných volieb. Ani jedno z uvedených alternatívnych médií možnosť falšovania volieb nepodporilo okrem tvrdení politikov ničím rukolapnejším, k téme neoslovili ani nikoho z kompetentných či odborníkov.

Aj v tomto sa prejavil evidentný rozdiel v prístupe oproti štandardnejším (alebo ako ich nazýva alternatívna scéna – mainstreamovým) médiám, ktoré tému poňali komplexnejšie a zaoberali sa nielen reálnosťou možnosti falšovať voľby, ale pozbierali k nej množstvo stanovísk a informácií.

Naleteli politikom?

Mainstreamové médiá sa téme možnej manipulácie volieb výraznejšie venovali, až keď prišiel exminister Jaroslav Naď s tvrdením, že „občan Slovenskej republiky bol v Rusku prebrať peniaze v prospech Smeru na manipuláciu volieb“. Hoci informáciu, ktorá bola údajne z prostredia tajných služieb, je problém verifikovať, spravodajstvo Denníka SME aj Denníka N mohlo u časti čitateľov vyvolať dojem, že ide o fakt.

Prístupy oboch typov médií ani tvrdenia politikov dosiaľ nepotvrdili žiadnu reálnu a opodstatnenú hrozbu z falšovania volieb. Ako sme už naznačili, tieto obavy nepotvrdzujú ani doterajšie skúsenosti. Žiaden z doterajších podnetov na možné manipulovanie hlasov štátna komisia pre voľby neuznala. Jediným problémom v histórii bolo zmarené referendum v roku 1997, keď vtedajší minister vnútra Gustav Krajči „scenzuroval“ volebné lístky o jednu otázku.

Opoziční politici, ktorí dezinformácie šírili, tvrdili, že len tlmočia obavy ľudí z manipulácie volieb. Prieskumy tieto obavy naozaj potvrdzujú, hoci do značnej miery pravdepodobne súvisia práve so strašením politikov. V apríli v prieskume agentúry AKO pre TV JOJ 41 percent respondentov uviedlo, že sa obáva zmanipulovania volieb.

Po tom, čo koncom mája spustilo ministerstvo vnútra k otázke manipulácie volieb informačnú kampaň, už v ďalšom prieskume počet tých, ktorí mali obavy z manipulácie volieb klesol na 36 percent. V augustovom prieskume Ipsosu pre Denník N už len 30 percent súhlasilo s tvrdením, že sčítanie hlasov neprebieha korektne.

Podľa prieskumu agentúry AKO pre JOJ sa výrazne nadpriemerne zmanipulovania volieb obávajú voliči strán Republika, SNS, SMER-SD, teda tých, ktorí tému v mediálnom priestore otvárali. A ktorým výrazne nadpriemerne sekundovali médiá, ktoré samy osebe tvrdia, že práve ony sú tie slobodné.

V skutočnosti nedodržiavajú základné štandardy žurnalistiky, ako je vyváženosť spravodajstva, nestrannosť, overovanie faktov. Na rozdiel od mainstreamových médií sa ani nehlásia k Etickému kódexu Slovenského syndikátu novinárov.

Priniesli skutočné riešenie?

Treba ešte dodať, že Republika tému možnej manipulácie otvorila vo februári aj v súvislosti s novelou zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú presadil jej poslanec Eduard Kočiš. Podporu jej neskôr vyjadril aj Fico. Predstavitelia Republiky tvrdili, že k falšovaniu volieb môže dôjsť pri zadávaní volebných výsledkov do systému, čomu vraj zabráni zverejňovanie volebných zápisníc, vyplývajúce z novely, ale aj paralelné sčítanie hlasov, ktoré avizoval aj Fico.

Je fakt, že k zverejňovaniu zápisníc už Slovensko vyzvala misia OBSE, takúto prax uvítame aj my v Transparency. Avšak aj autorkina osobná skúsenosť s účasťou na sčítavaní hlasov potvrdzuje, že v skutočnosti okrskové či okresné volebné komisie najprv zadajú sčítané výsledky do Integrovaného volebného informačného systému, a potom vytlačia zápisnicu, ktorú musia podpísať všetci členovia komisie.

Transparency pre Startitup: Ministerstvo práce štatistiku miezd nerobí. Súkromná firma v nej pokračuje bez zmluvy

Ak by teda boli výsledky zle zapísané v systéme, ako tvrdí Republika, tak by si to niekto z komisie, do ktorej svojich zástupcov nominujú politické strany, mohol všimnúť. Každá strana teda má zákonné možnosti, ako zblízka odkontrolovať, či je spočítavanie hlasov a zadávanie do systému správne.

Dôvera v slovenskú vládu a parlament je historicky najnižšia. Aj preto šírenie dezinformácií a vyvolávanie strachu nie sú namieste obzvlášť v čase pred voľbami, kedy by sme mali diskutovať o volebných programoch a o tom, akým smerom sa Slovensko vyberie. Pretože strach je zlý radca a ak si voliči budú vyberať volených zástupcov pod jeho vplyvom, môžu byť potom veľmi zaskočení tým, ako budú politici rozhodovať o veciach, ktoré pre nich môžu predstavovať reálne hrozby.

Pokiaľ Vás téma zaujala, celú analýzu o dezinformáciách si budete môcť prečítať na stránke Transparency International Slovensko v blízkej dobe. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.