Ukrajina je viac než bojisko. Ukrýva kľúčové nerasty pre energiu a technológie budúcnosti

Zatiaľ čo svet čelí energetickej transformácii a zvyšujúcemu sa dopytu po kritických surovinách, Ukrajina sa nenápadne dostáva do centra globálneho záujmu. Nielen pre svoju strategickú polohu a poľnohospodársku silu, ale najmä kvôli tomu, čo sa skrýva pod jej povrchom.

Podľa Svetového ekonomického fóra sa na jej území nachádza vyše 20 000 ložísk minerálov, z ktorých až 3 055 bolo aktívnych pred inváziou Ruska. Krajina sa tak zaradila medzi svetovo najbohatšie regióny z hľadiska kritických surovín potrebných pre moderné technológie, informuje portál The Conversation.

Geologická pokladnica menom Ukrajinský štít

Základom nerastného bohatstva krajiny je tzv. Ukrajinský štít – 2,5 miliardy rokov stará geologická formácia tvorená kryštalickými horninami. Tento stabilný kontinentálny blok sa tiahne cez stred a juh Ukrajiny a je domovom kritických nerastov ako lítium, titán, grafit, mangán, urán či vzácne zeminy.

Ukrajina disponuje 22 z 34 surovín zaradených medzi „kritické“ podľa európskej legislatívy. V rámci globálnej zelenej transformácie, kde elektrické vozidlá, veterné turbíny a solárne panely vyžadujú veľké objemy týchto materiálov, je to kľúčová konkurenčná výhoda. Napríklad len batéria pre Tesla Model S potrebuje až 63 kg vysokočisteného lítia. Očakáva sa, že dopyt po lítiu sa do roku 2040 zvýši takmer 40-násobne.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry počet elektrických vozidiel presiahne 125 miliónov už do roku 2030. A každé z nich si bude vyžadovať dôležité množstvo batériových kovov. To znamená, že krajiny ako Ukrajina sa stávajú kľúčovými hráčmi v novej energetickej geopolitike, píše spravodajstvo Euronews.

Záujem USA: Bez Číny, ale za suroviny

Spojené štáty, ktoré sa chcú zbaviť závislosti od Číny, v nej však vidia viac než len geologický zázrak. „Dohoda o prístupe k ukrajinským nerastom by bola pre USA výhodná,“ povedal exprezident Donald Trump. Aj prezident Zelenskyj potvrdil, že dohodu je možné podpísať „kedykoľvek“. Ráta sa s tým, že polovica získaných príjmov z ťažby by smerovala do fondu obnovy Ukrajiny.

Tento fond by spravovali spoločne Kyjev a Washington. Z geopolitického hľadiska by to znamenalo posilnenie vplyvu USA na východ Európy a zároveň zabránenie nadvláde Číny nad globálnym trhom so vzácnymi zeminami. Ukrajina by tak mohla získať nielen finančné injekcie, ale aj bezpečnostné záruky zo strany Západu.

Konkrétne ložiská a ekonomický potenciál

Ukrajina má tri hlavné lítiové ložiská: Ševčenkivske v Doneckej oblasti, Polochivske a Stankuvatske v Kirovohradskej oblasti. Väčšina týchto ložísk sa nachádza v oblasti ukrajinského štítu. Napriek ich potenciálu zostali často nedotknuté kvôli vojne, konfliktom a zničenej infraštruktúre. Len samotné Ševčenkivske ložisko ukrýva približne 13,8 milióna ton lítiových rúd.

Niektoré ložiská, ako Kruta Balka či časť Ševčenkivskeho, sa dnes nachádzajú na okupovaných územiach. Zelenskyj odhaduje, že Rusko dnes kontroluje asi 20 % ukrajinských surovín, iné think-tanky hovoria až o 40 % nerastného bohatstva v rukách okupantov. Ide najmä o juhovýchodné oblasti, ktoré boli obsadené po roku 2022.

Okrem lítia Ukrajina produkuje 6 % svetovej produkcie titánu, je piatym najväčším producentom gália, tretím najväčším producentom rutilu a má najväčšie overené zásoby mangánových rúd na svete (2,4 miliardy ton). Tie sa sústreďujú najmä v oblasti Nikopolskej panvy.

Kľúč k energetickej budúcnosti

Rastúci dopyt po elektromobiloch, batériách či mikročipoch robí z Ukrajiny budúceho strategického partnera pre Západ. „Je to win-win pre Ukrajinu aj Európu,“ povedal eurokomisár pre priemyselnú stratégiu Stéphane Séjourné. Európska únia už v roku 2021 podpísala s Ukrajinou strategickú dohodu o spolupráci v oblasti surovín.

Na pozadí tejto spolupráce štáty Západu rýchlo diverzifikujú dodávateľov. Práve Ukrajina môže byť jednou z kľúčových alternatív k Číne. Zatiaľ čo USA stále väčšinu lítia dovážajú alebo získavajú z nákladných soľných roztokov, tvrdé horniny Ukrajiny predstavujú efektívnejší zdroj.

Po vojne sa tak pre Ukrajinu otvára jedinečná príležitosť nielen obnoviť krajinu, ale stať sa energetickým pilierom 21. storočia. Spojenie nerastného bohatstva, geopolitickej pozície a potreby Západu z nej robí jedného z najdôležitejších hráčov budúcnosti.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie