Ukrajina údajne vyzbrojí milión bojovníkov (ONLINE)

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že ich ozbrojené sily poškodili v Čiernom mori ďalšiu ruskú loď. Poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč vo štvrtok večer povedal, že ukrajinskí vojaci zasiahli logistickú loď Vsevolod Bobrov, keď sa snažila dopraviť protiletecký systém na Hadí ostrov. Loď bola podľa jeho slov vážne poškodená, ale pravdepodobne sa nepotopila.

Hovorca regionálnej vojenskej správy v Odese uviedol, že na lodi po zásahu vypukol požiar. Ruská strana to však nepotvrdila. Britské ministerstvo obrany tento týždeň konštatovalo, že Ukrajina útočí na ruské systémy protivzdušnej obrany a zásobovacie lode na Haďom ostrove s cieľom narušiť snahu Ruska rozšíriť kontrolu nad pobrežím Čierneho mora, píše SITA. 

SITUÁCIU SLEDUJEME ONLINE:

22:00 USA pracujú na objasnení postoja Turecka k rozširovaniu NATO

Washington pracuje na objasnení pozície Turecka po tom, ako prezident Recep Tayyip Erdogan pohrozil, že zablokuje Fínsku a Švédsku vstup do NATO. Uviedla to v piatok hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová, ktorú citovala agentúra AFP.

„Pracujeme na objasnení pozície Turecka,“ uviedla Psakiová a novinárom odkázala, že v tejto chvíli bude vedieť viac informácií poskytnúť len turecká strana. Hovorkyňa Bieleho domu zároveň dodala, že myšlienka vstupu Fínska a Švédska do Aliancie má „širokú podporu členských krajín NATO“. V rovnakom duchu sa počas piatkového tlačového brífingu vyjadril aj hovorca amerického Pentagónu John Kirby, ktorého citovala agentúra Reuters.

„Na postavení Turecka v NATO sa nič nemení… pracujeme na lepšom objasnení pozície (Ankary),“ povedal novinárom hovorca ministerstva obrany USA. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok vyjadril nesúhlas s rozširovaním Severoatlantickej aliancie. Najvyšší predstaviteľ Ankary vyhlásil, že rozšíriť NATO o Fínsko a Švédsko by bola „chyba“.

Úsilie Fínska stať sa členskou krajinou NATO podporili viaceré krajiny vrátane Francúzska, Nemecka či Slovenska, ako aj generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg. Rozšírenie však musia jednomyseľne schváliť všetky členské krajiny, medzi ktoré patrí aj Turecko. Očakáva sa, že Švédsko oficiálne vyjadrí svoj postoj k vstupu do NATO začiatkom budúceho týždňa.

21:30 USA: Rusko zneužíva Bezpečnostnú radu OSN na šírenie dezinformácií

Spojené štáty v piatok znova obvinili Rusko z toho, že využíva Bezpečnostnú radu OSN na šírenie dezinformácií a konšpiračných teórií o biologických zbraniach na Ukrajine, aby odvrátilo pozornosť od svojej brutálnej vojny proti menšiemu susedovi. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Zástupca veľvyslankyne USA pri OSN Richard Mills označil v piatok ruské tvrdenia o údajnom zapojení Spojených štátov do ukrajinského programu na vývoj biologických zbraní za „výslovne falošné a nezmyselné“. Mills Bezpečnostnú radu OSN varoval, že toto správanie Moskvy len opakuje jej známy štýl obviňovania druhých z porušovania dohôd, ktorého sa sama dopustila alebo sa chystá dopustiť. Podľa diplomata treba Rusko pozorne sledovať, „lebo je možnosť, že ruské sily spáchajú chemický alebo biologický útok pod falošnou vlajkou“.

Zástupca vysokej predstaviteľky OSN pre otázky odzbrojenia Thomas Markram znovu Bezpečnostnej rade zopakoval to, čo jeho šéfka povedala na zasadnutiach rady 11. a 18. marca o podobných ruských obvineniach: Organizácia Spojených národov nemá poznatky o žiadnom programe na vývoj biologických zbraní na Ukrajine.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia na úvod povedal, že zvolal tretie zasadnutie Bezpečnostnej rady, lebo jeho vláda stále dostáva „veľmi znepokojujúce materiálne dôkazy o tom, že americké ministerstvo obrany je priamo zapojené do uskutočňovania nebezpečných biologických projektov, ktoré pôsobia ako tajný vojenský biologický program“ na Ukrajine.

Po príhovoroch všetkých 15 členov Bezpečnostnej rady OSN všetci vyzvali na ukončenie vojny a západné krajiny dôrazne podporili stanovisko USA. Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskyj si vyžiadal slovo a obvinil Spojené štáty, že neposkytujú žiadne informácie o zámeroch svojich biologických aktivít na Ukrajine.

21:03 USA: Rusko zneužíva Bezpečnostnú radu OSN na šírenie dezinformácií 

Spojené štáty v piatok znova obvinili Rusko z toho, že využíva Bezpečnostnú radu OSN na šírenie dezinformácií a konšpiračných teórií o biologických zbraniach na Ukrajine, aby odvrátilo pozornosť od svojej brutálnej vojny proti menšiemu susedovi. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Zástupca veľvyslankyne USA pri OSN Richard Mills označil v piatok ruské tvrdenia o údajnom zapojení Spojených štátov do ukrajinského programu na vývoj biologických zbraní za „výslovne falošné a nezmyselné“. Mills Bezpečnostnú radu OSN varoval, že toto správanie Moskvy len opakuje jej známy štýl obviňovania druhých z porušovania dohôd, ktorého sa sama dopustila alebo sa chystá dopustiť. Podľa diplomata treba Rusko pozorne sledovať, „lebo je možnosť, že ruské sily spáchajú chemický alebo biologický útok pod falošnou vlajkou“.

Zástupca vysokej predstaviteľky OSN pre otázky odzbrojenia Thomas Markram znovu Bezpečnostnej rade zopakoval to, čo jeho šéfka povedala na zasadnutiach rady 11. a 18. marca o podobných ruských obvineniach: Organizácia Spojených národov nemá poznatky o žiadnom programe na vývoj biologických zbraní na Ukrajine.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia na úvod povedal, že zvolal tretie zasadnutie Bezpečnostnej rady, lebo jeho vláda stále dostáva „veľmi znepokojujúce materiálne dôkazy o tom, že americké ministerstvo obrany je priamo zapojené do uskutočňovania nebezpečných biologických projektov, ktoré pôsobia ako tajný vojenský biologický program“ na Ukrajine.

Po príhovoroch všetkých 15 členov Bezpečnostnej rady OSN všetci vyzvali na ukončenie vojny a západné krajiny dôrazne podporili stanovisko USA. Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskyj si vyžiadal slovo a obvinil Spojené štáty, že neposkytujú žiadne informácie o zámeroch svojich biologických aktivít na Ukrajine.

20:17 Ukrajinská SBU od začiatku vojny zakázala vstup do krajiny 13 novinárom 

Urajinská bezpečnostná služba (SBU) od začiatku vojny zakázala vstup na územie Ukrajiny 13 zahraničným novinárom z dôvodu výroby „materiálu na objednávku pre kremeľských propagandistov“. TASR správu prevzala od agentúry DPA, ktorá o tom informovala v piatok.

SBU vo vyhlásení uviedla, že novinári „vo svojich provokatívnych ‚článkoch‘ uvádzali dezinformácie o situácii na fronte a zdiskreditovali ukrajinskú armádu“. Zakázaný vstup na Ukrajinu majú spočiatku na tri roky.

V jednom prípade úrady deportovali z krajiny holandského novinára po tom, ako zverejnil fotografie skladu s pohonnými látkami v prístavnom meste Odesa, ktorý zasiahli rakety. Zákaz vstupu novinárovi predĺžili na desať rokov po tom, čo sa pokúsil znova vstúpiť do krajiny.

Ukrajinskí predstavitelia od začiatku ruskej invázie z konca februára stanovili prísne pravidlá pre zverejňovanie fotografií civilných a vojenských objektov, ktoré sa stali terčom ruských jednotiek. Cenzúra médií, ktorú zaviedlo vyhlásenie stanného práva, navyše zakazuje zverejňovať správy o pohyboch a pozíciách ukrajinskej armády.

SBU tiež oznámila zatknutie kritikov ukrajinskej vlády vrátane odeského novinára Jurija Tkačeva. Ten už takmer dva mesiace sedí vo väzbe za údajné nezákonné držanie zbraní.

19:42 Južné Osetsko usporiada referendum o pripojení sa k Rusku 17. júla

Južné Osetsko usporiada referendum o pripojení sa k Rusku 17. júla. Juhoosetský proruský líder Anatolij Bibilov v piatok podpísal príslušný výnos. Informovala o tom jeho kancelária prostredníctvom vyhlásenia. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.

18:47 UNHCR: Ukrajinské utečenkyne v Poľsku musia mať prístup k interrupciám

Ženy, ktoré utiekli pred vojnou do Poľska, musia mať prístup k službám v oblasti reprodukčného zdravia a práv, ktoré spĺňajú medzinárodné právne normy, vrátane práva na umelé prerušenie tehotenstva. V piatok to uviedla predstaviteľka Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Gillian Triggsová, ktorá má na starosti ochranu utečencov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Poľsko má jedny z najprísnejších zákonov o interrupciách v Európe. Ľudskoprávni aktivisti sa preto obávajú ťažkostí, ktorým môžu čeliť obete znásilnenia utekajúce do tejto krajiny z Ukrajiny, ak potrebujú umelé prerušenie tehotenstva, pripomenula agentúra Reuters.

„Existujú konkrétne politiky (týkajúce sa služieb v oblasti reprodukčných práv v Poľsku), ktoré podľa nás nespĺňajú medzinárodné normy,“ povedala Triggsová.

„(Obete sexuálneho násilia) potrebujú poradenstvo a pomoc. V niektorých prípadoch budú potrebovať interrupcie. Budeme to riešiť… s tamojšou vládou,“ povedala s tým, že UNHCR bude v kontakte so ženami, ktoré umelé prerušenie tehotenstva potrebujú, s cieľom zaistiť, že ho dostanú v Poľsku alebo v inej krajine. Hovorca poľskej vlády sa k tomu bezprostredne nevyjadril.

Organizácia Spojených národov uviedla, že misia OSN monitorujúca dodržiavanie ľudských práv na Ukrajine preveruje obvinenia týkajúce sa sexuálneho násilia páchaného ruskými vojakmi, ktoré zahŕňa „hromadné znásilnenia a znásilnenia pred deťmi“. Podľa OSN sa vyskytli tiež obvinenia zo sexuálneho násilia, ktorého sa mali dopustiť ukrajinské sily a jednotky civilnej obrany.

Rusko poprelo, že by sa v rámci svojej „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine dopúšťalo zneužívania. Ukrajinská misia OSN sa k obvineniam voči ukrajinským silám bezprostredne nevyjadrila.
V Poľsku vstúpil pred rokom – na základe kontroverzne vnímaného rozhodnutia ústavného súdu – do platnosti sprísnený zákon o interrupciách. Takéto zákroky sú už v krajine prípustné len v prípade znásilnenia, incestu alebo ohrozenia života či zdravia matky.

Poľský ústavný súd v októbri 2020 označil za protiústavné interrupcie vykonávané z dôvodu nezvratných vývojových chýb plodu, ktoré zahŕňajú rozsiahle spektrum poškodení od Downovho syndrómu po smrteľné choroby.

18:43 UKRAJINA: Rusi v Zaporižskej oblasti zadržiavajú obyvateľov, nútia mladistvých kopať zákopy

V Zaporižskej oblasti uniesli ruskí okupanti dovedna 271 ľudí. Na Telegrame to uviedol regionálny gubernátor Oleksandr Staruch s tým, že v zajatí naďalej zostáva viac ako 100 osôb.

„Mnohí obyvatelia dočasne okupovaných území sú zadržiavaní, vrátane maloletých alebo detí, aby kopali zákopy v južných okresoch Zaporižskej oblasti. Miestnych farmárov nútia spolupracovať. Okrem toho okupanti vyvážajú do Ruska poľnohospodárske stroje či obilie,“ poznamenal Staruch.

18:38 Ukrajinský minister obrany chce vyzbrojiť aspoň milión ľudí

Ukrajinský minister obrany uviedol, že dúfa vo vyzbrojenie aspoň miliónu nových bojovníkov v snahe pripraviť sa na „novú, dlhú fázu vojny“. Informuje o tom BBC na základe vyjadrení na socálnej sieti Facebook.

Oleksej Reznikov uviedol, že Ukrajina bude musieť „detailne rozplánovať svoje rezervy“ a „vyhnúť sa chybám“, aby mohla vojnu vyhrať. Dodáva však, že Rusko už utrpelo „strategickú prehru“.

Dodávka zahraničných vojenských materiálov a „stimulácia Ukrajinských výrobcov“ by mala podľa neho nakloniť misky váh v prospech Ukrajiny, no predtým ju ešte čakajú „extrémne náročné týždne“.

„Nikto nedokáže presne povedať, koľko týždňov to bude. V tomto časovom úseku sa budeme proti protivníkovi, ktorý je plný hnevu a nenávisti, brániť hlavne pomocou našich vlastných zdrojov,“ uvádza v statuse.

„Narastajúci tlak sankcií uvalených na Rusko a zvyšujúca sa zahraničná pomoc Ukrajine by mala v najbližších mesiacoch vytvoriť podmienky, pri ktorých Kremeľ stratí všetku nádej v akýkoľvek druh úspechu. Počas týchto zložitých časov potrebujeme najmä jednotnosť, súdržnosť a trpezlivosť,“ zakončil minister.

18:05 UKRAJINA: Z krajiny nútene deportovali 210-tisíc detí, tvrdí ombudsmanka

Medzi 1,2 miliónmi Ukrajincov, ktorých od začiatku vojny na Ukrajine nútene deportovali, bolo 210-tisíc detí. Povedala to ukrajinská verejná ochrankyňa ľudských práv Ľudmyla Denisovová, ktorá v štátnej televízii obvinila Moskvu z toho, že chce z detí robiť ruských občanov. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

„Keď nám berú deti, ničia národnú identitu, pripravujú našu krajinu o budúcnosť. Učia tam naše deti v ruštine históriu, ktorú Putin každému povedal,“ vyhlásila Denisovová.

BBC upozorňuje, že ombudsmanka neposkytla pre svoje tvrdenia dôkazy a oni ich nevedeli nezávisle overiť.

Moskva popiera, že by sa počas konfliktu úmyselne zameriavala na deti. Tvrdí, že ponúka humanitárnu pomoc utečencom, ktorí chcú opustiť krajinu.

18:02 Rusko od soboty zastaví dodávky elektrickej energie do Fínska

Ruská energetická spoločnosť Inter RAO prestane od soboty dodávať elektrickú energiu do Fínska. Uviedol to v piatok fínsky prevádzkovateľ elektrickej prenosovej sústavy Fingrid. Nedostatok elektriny bude kompenzovaný dovozom väčšieho množstva elektriny zo Švédska. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.

„Sme nútení pozastaviť dovoz elektriny od 14. mája,“ uviedla firma RAO Nordic, ktorá je dcérskou spoločnosťou ruského štátneho energetického holdingu Inter RAO. Ako dôvod uviedla neschopnosť platiť za elektrinu dodanú z Ruska. Dodávky elektrickej energie budú prerušené o polnoci z piatka na sobotu.

Fingrid tvrdí, že vo Fínsku nehrozia výpadky elektrickej energie, pretože „v poslednom čase dovážaná elektrina z Ruska pokrývala približne desať percent celkovej spotreby Fínska“. Nedostatok bude podľa fínskeho prevádzkovateľa prenosovej sústavy kompenzovaný z iných zdrojov.

„Nedostatok dovozu elektriny z Ruska bude kompenzovaný dovozom väčšieho množstva elektriny zo Švédska a výrobou väčšieho množstva elektriny vo Fínsku,“ uviedol viceprezident pre prevádzku energetických systémov spoločnosti Fingrid Reima Päivinen.

Správa o prerušení dodávok elektrickej energie prišla deň po tom, ako fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO. V ten istý deň fínsky denník Iltalehti priniesol informáciu, že Rusko môže od piatka zastaviť dodávky zemného plynu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to označil za „novinový hoax“.

17:10 Analýza: Členstvo Švédska v NATO zabráni konfliktu

Členstvo Švédska v Severoatlantickej aliancii (NATO) zníži riziko konfliktu v severnej Európe, uvádza sa v analýze bezpečnostnej politiky z dielne strán pôsobiacich vo švédskom parlamente, ktorú zverejnili v piatok. Švédska vláda má podľa očakávania v najbližších dňoch rozhodnúť, či požiada o členstvo v NATO, pripomína tlačová agentúra AFP.

„Členstvo Švédska v NATO zvýši prah pre vojenské konflikty, a tak bude mať v severnej Európe zastrašujúci účinok,“ píše sa v analytickej správe predstavenej na tlačovej konferencii v Štokholme. Správa neponúkla konkrétne odporúčanie, ktorú cestu by si mala krajina nakoniec zvoliť, ale poznamenáva sa v nej, že „nie je reálne rozvinúť dvojstranné obranné spojenectvá mimo už existujúcich európskych a euroatlantických štruktúr“.

V správe sa tiež píše, že „v rámci súčasnej spolupráce nie je záruka, že Švédsko dostane pomoc, ak sa stane terčom vážnej hrozby alebo útoku“. Vo štvrtok fínska premiérka Sanna Marinová a prezident Sauli Niinistö oznámili, že sú presvedčení, že ich krajina „musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO“.

Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová zdôraznila, že kroky Fínska ovplyvnia aj Švédsko a „treba to uvážiť“.
Lindeová poznamenala, že členstvo Fínska aj Švédska bude Rusko hodnotiť negatívne, ale v reakcii na prípadnú žiadosť nepredpokladajú konvenčný vojenský útok.

Ako však Lindeová dodala, vláda už skôr vyhlásila, že „ozbrojený útok proti Švédsku sa nedá vylúčiť“. Švédsko a susedné Fínsko sú už desaťročia vojensky neutrálne, ale obe krajiny zaznamenávajú po začatí invázie Ruska na Ukrajine 24. februára prudké zvýšenie verejnej a politickej podpory pre vstup do vojenskej aliancie (NATO).

16:40 Blaszczak: Posilnenie východného krídla NATO je potrebné na odstrašenie Ruska

Odstrašenie Ruska je hlavnou výzvou, ktorej čelia krajiny slobodného sveta. Počas piatkovej návštevy Litvy to povedal poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. Za jediný spôsob, ako to účinne urobiť, považuje posilnenie východného krídla NATO. TASR správu prevzala od agentúry PAP. Na to, aby bolo podľa Blaszczaka odstrašovanie účinné, „musí byť zvýšená prítomnosť síl NATO na východnom krídle a táto prítomnosť musí byť trvalá“.

„Rusi spáchali vojnové zločiny na územiach okupovaných Ruskom a takéto zločiny by sa nemali opakovať nikde inde. A Rusku by nemalo byť umožnené okupovať iné krajiny a narušiť medzinárodný poriadok,“ povedal Blaszczak počas tlačovej konferencie so svojím litovským náprotivkom Arvydasom Anušauskasom.

Blaszczak ďalej poznamenal, že krajiny ako Poľsko a Litva nie sú len „príjemcami“ bezpečnosti, ale aj veľkou mierou prispievajú k zaisteniu vlastnej bezpečnosti, ako i bezpečnosti celej Severoatlantickej aliancie. Prítomným novinárom tiež povedal, že Poľsko je „nadšené“ vyhliadkou na rozšírenie Aliancie o Fínsko a Švédsko.

Rokovania oboch ministrov v litovskom hlavnom meste Vilnius boli zamerané na bilaterálnu vojenskú spoluprácu a spôsoby posilnenia východného krídla NATO, ktorého členmi sú Poľsko aj Litva, informovala PAP.

16:20 Kuleba vyzval G7: Skonfiškujte ruský majetok, pomôže pri obnove Ukrajiny

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval v piatok priemyselne najrozvinutejšie krajiny zo skupiny G7, aby skonfiškovali ruské majetky, ktorými sa pomôže prebudovať Ukrajina po skončení invázie Ruska. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News.

„Hovoríme o stovkách miliárd dolárov. Rusko musí platiť,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie.
Kuleba mal v piatok v Nemecku stretnutie s ministrami zahraničných vecí z krajín G7, na ktorom sa zúčastnil aj ich rezortný kolega z Moldavska.

Nemecký minister financií Christian Lindner už skôr vyhlásil, že takýto krok podporuje. Pre nemecký týždenník Der Spiegel povedal: „V prípade majetku ruského štátu môj zmysel pre spravodlivosť hovorí v prospech toho.“ Dodal však, že ešte je potrebné vyjasniť právny základ takéhoto kroku.

„V prípade súkromných majetkov pôjde o vyvlastnenie. Prekážky v našom ústavnom poriadku sú veľké,“ povedal Kuleba.
Ministri financií skupiny G7 sa majú stretnúť na budúci týždeň a budú diskutovať o financovaní obnovy Ukrajiny po skončení vojny.

15:42 V Chersonskej oblasti horí 1 500 hektárov lesa

Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.

Keďže naďalej pokračujú boje na hraniciach medzi Mykolajivskou a Dnipropetrovskou oblasťou, situácia sa stáva kritickou, keďže ruskí okupanti pokračujú v posilňovaní svojich pozícií a práve zo spomenutej Chersonskej oblasti ostreľujú susedné regióny.

15:33 Súd s ruským vojakom, ktorý zabil civilistu sa odročil 

Strelil ho kalašnikovom do hlavy, pretože tak znel rozkaz. Súd ruského vojaka odročili

14:35 Rusko pravdepodobne zintenzívni bombardovanie mariupoľskej oceliarne, tvrdí ukrajinská armáda

Rusko pokračuje v delostreleckom ostreľovaní a náletoch na juhoukrajinské mesto Mariupoľ ležiace na pobreží Azovského mora. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na ukrajinské ozbrojené sily.

Ruské sily sústreďujú svoje úsilie na zablokovanie ukrajinských jednotiek v blízkosti oceliarne Azovstaľ, ktorá je posledná oblasť v meste, ktorá nie je pod kontrolou Ruska.

Hovorca armády Oleksandr Štupun povedal, že Rusko sa pokúša prevziať „plnú kontrolu nad mestom a potlačiť odpor ukrajinských obrancov“. Podľa neho sa očakáva, že Rusko zintenzívni bombardovanie oceliarne, keď už z nej evakuovali všetkých civilistov.

14:29 Putin žiadnu chorobu nemá, tvrdí FBS. Poslali tajný obežník

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) rozoslala svojim regionálnym pobočkám obežník, v ktorom sa pokúšala vyvrátiť fámy o údajnom smrteľnom ochorení šéfa Kremľa Vladimira Putina. Obežník mal však údajne opačný efekt a mnohí regionálni riaditelia FSB na jeho základne dospeli k presvedčeniu, že Putin skutočne trpí vážnou chorobou.

13:37 Británia pridala na sankčný zoznam aj Putinovu exmanželku

Na zoznam sa najnovšie dostala aj Putinova bývalá manželka Ľudmila Očeretná, informoval denník The Guardian. Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová v piatok oznámila, že zoznam bol rozšírený o 12 nových mien. Tento krok je podľa nej zameraný voči „pokútnej sieti, ktorá pomáha viesť Putinovi jeho luxusný životný štýl“.

Medzi novými menami je aj Putinov druhostupňový bratranec a podnikateľ Michail Šelomov a tiež ďalší členovia jeho širšej rodiny zastávajúci popredné pozície v Gazprome a ďalších veľkých ruských firmách. Sankcie im zakazujú cestovať do Spojeného kráľovstva a zmrazujú im akékoľvek prípadné aktíva v britskej jurisdikcii.

„Pritvrdzujeme tlak voči ľuďom z Putinovho okolia. Budeme pokračovať v uvaľovaní sankcií na tých, ktorí napomáhajú Putinovej agresii, a to až kým Ukrajina nezvíťazí,“ uviedla vo vyhlásení šéfka britskej diplomacie.

Podľa údajov rezortu zahraničných vecí v Londýne samotný Putin nevlastní veľké majetky. Žije však v luxuse, ktorý mu podľa britského ministerstva zabezpečuje „klika príbuzných, priateľov a (príslušníkov) elít“. Na britskom sankčnom zozname sa už nachádza viac než 1000 osôb a 100 subjektov, uvádza The Guardian.

Putinova milenka sa roky skrýva. Teraz sa jej zrejme skomplikuje život

12:08 Začal sa prvý súd týkajúci sa ruských vojnových zločinov

V Kyjeve sa v piatok začal prvý súdny proces, v ktorom sa riešia obvinenia z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine príslušníkmi ruských inváznych vojsk. Pred súd predstúpil 21-ročný vojak, ktorý je obvinený zo zabitia 62-ročného neozbrojeného civilistu. TASR informáciu prevzala z agentúry AP.

 Obvinený Vadim Šišimarin môže za zabitie civilistu, ku ktorému došlo koncom februára v obci Čupachivka v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, dostať až doživotie, približuje AP. Šišimarin, ktorý bol príslušníkom ruského tankového práporu, sa k zabitiu civilistu priznal vo videu zverejnenom ukrajinskou bezpečnostnou službou (SBU).

„Dostal som rozkaz strieľať,“ povedal Šišimarin vo videu. „Vystrelil som naňho jednu (guľku). Padol. A pokračovali sme ďalej,“ dodal obvinený. Šišimarinovo vyjadrenie je podľa SBU jedno z prvých takýchto priznaní zo strany príslušníka ruských vojsk.

Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry sa Šišimarin podľa zhromaždených dôkazov dopustil „porušenia vojnového práva a zvyklostí v kombinácii s úkladnou vraždou“. Za tieto trestné činy môže by podľa prokuratúry odsúdený na 10-15 rokov väzenia, alebo až na doživotie, píše denník The Washington Post. 

Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová ešte v apríli informovala, že úrady evidujú „obrovské množstvo prípadov“ zabitia ukrajinských civilistov ruskými vojakmi. Uviedla pritom, že spolu so svojim tímom sa zaoberá takmer 8000 prípadmi vojnových zločinov hlásenými z celej Ukrajiny.

11:48 Ukrajinské sily zabránili pokusom Rusov prekročiť rieku v regióne Donbas

Ruské sily vynakladajú výrazné úsilie v okolí ukrajinských miest Izjum a Sjevjerodoneck v snahe o prelom smerom k regiónom miest Slovjansk a Kramatorsk. V aktualizácii spravodajských informácií o priebehu ruskej vojny na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany. Rezort konštatoval, že ruská armáda sa snaží obkľúčiť ukrajinských vojakov v oblasti línie kontaktu pri separatistických územiach v Doneckej a Luhanskej oblasti. Informuje o tom portál BBC. 

Podľa britského ministerstva obrany ukrajinské sily zabránili pokusom Rusov prekročiť rieku v regióne Donbas. Prekračovanie rieky v oblasti bojov je „veľmi riskantným manévrom“ a hovorí o tlaku, pod ktorým sú ruskí velitelia, aby dosiahli pokrok na východe Ukrajiny, uviedlo britské ministerstvo. Dodalo, že Rusko nedokázalo významne pokročiť napriek tomu, že do oblasti presunulo vojakov, ktorých stiahlo z Kyjivskej a Černihivskej oblasti.

Ruská armáda stratila celý prápor pri prechádzaní rieky. Na druhom brehu ich Ukrajinci rozstrieľali

Bol pýchou ruskej armády. Vyše 4-miliónový najmodernejší ruský tank zničila pár tisícová zbraň

10:42 EÚ poskytne Ukrajine ďalších 500 miliónov eur na vojenskú pomoc Ukrajine

Európska únia poskytne Ukrajine, ktorá sa už 79. deň bráni ruskej agresii, ďalších 500 miliónov eur na dodávky zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Oznámil to v piatok šéf diplomacie EÚ Joseph Borrell, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutí  ministrov zahraničných vecí skupiny G7 v Nemecku. TASR správu prevzala z agentúry DPA a Reuters. Celková výška vojenskej pomoci EÚ pre Ukrajinu by sa tak zvýšila na dve miliardy eur.

Borrell zároveň vyjadril presvedčenie, že krajinám Európskej únie sa už v najbližších dňoch podarí dohodnúť na šiestom balíku sankcií voči Rusku, ktorý by postupne zaviedol embargo na dovoz ruskej ropy.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v piatok vyhlásil, že medzi štátmi G7 panuje „veľmi silná jednota“ v tom, že budú poskytovať Kyjevu dlhodobú pomoc pri obrane suverenity Ukrajiny. Táto podpora bude podľa neho pokračovať, až kým Ukrajina v tomto boji nezvíťazí, píše AFP.

9:25 Zelenskyj v rozhovore pre televíziu RAI povedal, že je pripravený rokovať s Putinom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že je pripravený rokovať so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a, že „musíme nájsť dohodu“, ale bez ultimáta. V rozhovore pre taliansku štátnu televíznu stanicu RAI hlava ukrajinského štátu ďalej uviedla, že Kyjiv ako súčasť Ruska nikdy neuzná polostrov Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. „Krym mal vždy svoju autonómiu, má svoj parlament, ale v rámci Ukrajiny,“ dodal Zelenskyj.

Televízia požiadala Zelenského, aby sa vyjadril k názoru francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý varoval pred ponížením Putina. „Chceme, aby ruská armáda odišla z našej pôdy, my nie sme na ruskej pôde,“ odpovedal ukrajinský prezident. „Nebudeme zachraňovať Putinovu tvár platením naším územím. To by bolo nespravodlivé,“ vyhlásil.

8:20 Ruské sily zničili na Ukrajine už 570 zdravotníckych zariadení, uviedol Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer v pravidelnom videoprejave k národu vyhlásil, že ruské sily od začiatku vojenskej ofenzívy na Ukrajine poškodili 570 zdravotníckych zariadení, pričom úplne zničili 101 nemocníc. Toto konanie nazval barbarstvom a hlúposťou. TASR prevzala správu z agentúry AP.

Zelenskyj tiež uviedol, že ruské sily vo štvrtok pri ostreľovaní Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny zasiahli dve školy. Stanica Sky News predtým informovala, že tento útok v meste Novhorod-Siverskyj si vyžiadal tri obete na životoch.

„Samozrejme, ruský štát je v takom stave, že akékoľvek vzdelávanie mu len prekáža. Čo je však možné dosiahnuť ničením ukrajinských škôl? Všetci ruskí velitelia, ktorí vydávajú takéto rozkazy, sú jednoducho chorí, nevyliečiteľní,“ povedal Zelenskyj.

Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine