Ukrajinky prebrali prácu mužov, robia v baniach a kamiónoch. „Spočiatku bolo strašidelné ísť pod zem,“ hovoria

Vojna na Ukrajine zmenila nespočetné množstvo životov v rôznych smeroch. Niektorí obyvatelia sa napríklad ocitli v práci, ktorú by im pred vojnou možno ani nenapadlo vykonávať.

Podľa dostupných informácií až tri štvrtiny zamestnávateľov hlásia, že nemajú dosť pracovnej sily kvôli mobilizácii. Ženy preto zobrali veci do vlastných rúk. 

Ukrajinské ženy sa ocitajú v zamestnaniach, ktoré boli ešte pred vojnou takmer výlučne mužské. Tento fenomén už poznáme z histórie. Pri oboch svetových vojnách ženy zaobstarali chod štátu, kým čakali na návrat svojich mužov, otcov, príbuzných či kamarátov. Málokto však čakal, že tieto príbehy budeme počuť aj z Európy v 21. storočí. 

Priemerný Slovák zjedol v roku 2023 vyše 3 kilá čokolády. Na jej exporte zarábame stámilióny

Zo žien sú baníčky 

„Ponorila som sa do svojej práce,“ priznala pre The Economist 480 metrov pod okrajom Ternivky, mesta na východe Ukrajiny. Oksana bola v Bachmute učiteľkou tanca v internátnej škole pre chudobné deti. Dnes, keď má 49 rokov a pochovala polovicu svojej rodiny, trávi dni v bani. 

Oksana utiekla do Poľska v roku 2022 po vpáde Rusov. Pracovala tam ako kuchárka a umývačka riadu v reštaurácii, no na Ukrajinu sa chcela vrátiť. Dozvedela sa, že ternivské bane hľadajú nových pracovníkov, a tak sa rozhodla vrátiť domov. O svojej práci tvrdí, že je dobre platená a pomáha jej blokovať svoje spomienky. Pri hádzaní uhlia si vraj oddýchne. „Chcem na všetko zabudnúť,“ hovorí. 

Zo školy do bane

Ludmila Vashkatová, bývalá učiteľka z dedinskej školy vo východnom Donbase, prišla o prácu minulý rok, keď neustále ruské ostreľovanie donútilo jej žiakov prejsť na online vyučovanie. Hľadala nové možnosti a na Facebooku narazila na inzerát od najväčšieho ukrajinského oceliarskeho podniku Metinvest, ktorý hľadal pracovníkov do bane v Pokrovsku, aby obsluhovali stroje pod zemou.

„Spočiatku bolo strašidelné ísť pod zem, ale čoskoro si na to zvyknete,“ povedala 49-ročná Vashkatová pre The Guardian. Práca v bani bola pre ňu nová a náročná, ale plat bol dobrý a stabilný, čo je pre Ukrajinky dnes vzácne. „Bola som učiteľkou, ale teraz som opäť študentkou. Je to zaujímavý proces,“ dodala Vashkatová, ktorá teraz prechádza školením, aby mohla čoskoro obsluhovať stroje bez dozoru.

Jej mladšia kolegyňa, 21-ročná Violetta Loevska, ktorá v bani nedávno začala merať hladiny metánu, vníma svoju prácu ako povinnosť. Chce udržať baňu v prevádzke, najmä preto, že jej strýko, ktorý tam pracoval, bol povolaný na front.

„Všetci chápeme, že jednoducho nezostáva dosť mužov. Ak nebudeme pracovať tu, kto bude?“ povedala pre The Guardian. Loevska tvrdí, že v bani na pohlaví nezáleží, a odmietla myšlienku, že by bola táto situácia zvláštna.

„Veľmi dobre som vedela, do čoho idem. Ženy môžu túto prácu vykonávať rovnako dobre ako muži. Dôležité je, aby boli ostatní baníci v bezpečí.“