Ukrajinský šéf obrany varuje pred „krvavým masakrom“. Biden mal Putinovi povedať, čo sa stane, ak napadne Ukrajinu

Ukrajinský minister obrany Oleksiy Reznikov uviedol, že ak sa Rusko rozhodne napadnúť Ukrajinu, dôjde k „naozaj krvavému masakru“, pričom „v rakvách sa vrátia aj ruskí chlapíci“.

Minister to uviedol v rozhovore pre CNN. Americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi odporučil, aby ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi povedal, že neakceptuje žiadne červené čiary ohľadom Ukrajiny. Biden tvrdí, že tak učinil.

Ako červené čiary mal Putin v minulosti označiť vstup Ukrajiny do NATO, neskôr týmto pojmom označil aj rozširovanie štruktúr Aliancie na východ. To znamená aj poskytovanie vojenskej techniky či rozmiestnenie vojsk NATO na Ukrajinu. 

Kyjev tvrdí, že pozná dátum ruskej invázie na Ukrajinu, bude krvavá, varuje. USA už pripravujú plán

Odhady, že 175-tisíc ruských vojakov napadne Ukrajinu, môžu byť podhodnotené 

„Myšlienka neprovokovať Rusko nebude fungovať,“ uviedol Reznikov na taktiku americkej diplomacie, ktorá sa snaží neposkytnúť Kremľu zámienku, ktorou by mohli ospravedlniť prípadnú inváziu na Ukrajinu.

Minister zahraničia Antony Blinken v minulosti viackrát uviedol, že na základe správania Ruska z minulosti môžeme predpokladať takýto scenár v prípade napadnutia Ruska. Šéf americkej diplomacie minulý týždeň povedal, že USA „sa musia pripraviť na všetky nepredvídané udalosti“.

Odhady veľkosti ruského vojska sa líšia. Šéf obrany tvrdí, že by v blízkosti ukrajinských hraníc mohlo byť 95-tisíc príslušníkov ruskej armády. Ukrajinský minister zahraničia minulý týždeň hovoril o 115-tisíc príslušníkoch.

zdroj: SITA/AP, Russian Defense Ministry Press Service

Minister obrany tiež pochybuje o správnosti odhadu amerických tajných služieb, ktoré tvrdia, že Rusko by mohlo do začiatku budúceho roka zhromaždiť až 175-tisíc vojakov v pohraničných oblastiach. Šéf obrany ich označil za podhodnotené a tvrdí, že vojakov bude viac, pretože Ukrajina ich má oveľa viac.

„Takže máme 250 000 oficiálnych príslušníkov našej armády. Navyše máme 400 000 veteránov a 200 000 záložníkov. 175 000 (ne)stačí ísť na Ukrajinu,“ povedal Reznikov.

Do Európy by prišlo až 4 až 5 migrantov z Ukrajiny 

Americké tajné služby tiež tvrdia, že Kremeľ v pohraničných oblastiach zhromažďuje aj vojenskú techniku a značné zásoby, ktoré by umožnili ruskej armáde pokračovať aj v konflikte, ktorý sa bude odohrávať dlhšiu dobu.

Reznikov tiež varoval že prípadná ruská invázia by mala „katastrofálne“ následky pre celý európsky kontinent. Do Európy by podľa odhadov mierilo 4 až 5 miliónov Ukrajincov, ktorí by mohli utekať pred vojnou. Navyše by starý kontinent i Afrika prišiel o dodávky potravín.

Šéf obrany tvrdí, že Putin môže chcieť týmto konaním aj destabilizovať Ukrajinu, ktorá sa chce v budúcnosti uchádzať o členstvo v NATO i Európskej únii.

V prípade invázie USA zavedie tvrdé ekonomické sankcie a pošle zbrane 

V utorok prebehol aj dlho očakávaný videohovor medzi Vladimirom Putinom a Joeom Bidenom, ktorý mal trvať približne dve hodiny, pričom dominantná bola práve téma Ukrajiny. Dvojhodinová dĺžka je pri takýchto hovoroch dosť nezvyčajná.

„Vítam vás, pán prezident,“ povedal Putin s ruskou vlajkou za chrbtom do monitoru cez, ktorý videl Bidena.

„Rád Vás znova vidím!“ odpovedal Biden so smiechom. Pričom Putinovi povedal, že je škoda, že nestretli na samite G20 v Ríme.

zdroj: SITA/AP, Adam Schultz

Po týchto začiatočných frázach, ktoré zachytila ruská národná televízia sa mala začať tvrdá diskusia, tvrdí Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Sullivan sa mal tiež nachádzať s prezidentom v miestnosti počas diskusie. „ (Biden) prezidentovi Putinovi priamo povedal, že ak Rusko napadne Ukrajinu, Spojené štáty a naši európski spojenci budú reagovať silnými ekonomickými opatreniami,“ uviedol poradca na tlačovej konferencii v utorok. V prípade invázie na Ukrajinu by mohol byť zastavený plynovod Nord Stream 2.

Sullivan ďalej uviedol, že v takom prípade Spojené štáty zašlú na Ukrajinu ďalšie zbrane, nad rámec toho, čo v súčasnosti zasielajú.

Kyjev: Ruských vojakov je čoraz viac, zaútočiť môžu v okamihu. NATO varuje, že Rusko by za to draho zaplatilo

Navýšia aj vojenskú prítomnosť v krajinách NATO 

„Prezident Biden bol k prezidentovi Putinovi priamy ako vždy. Zopakoval, že Amerika podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny,“ povedal Bidenov poradca a zopakoval, že Biden dal jasne najavo Putinovi, kde jeho priority ležia.

Pomoci by sa v prípade napadnutia Ukrajiny dočkali aj spojenci z NATO. „A v reakcii na takúto eskaláciu by sme posilnili aj našich spojencov v NATO na východnom krídle ďalšími kapacitami,“ uviedol Sullivan, ktorý dodal, že v takom prípade by prišli požiadavky z Poľska, Rumunska a ďalších krajín v tejto oblasti o pomoc v podobe prítomnosti amerických vojakov, čomu by Bidenova administratíva vyhovela.

Otázkou podľa Sullivana nebude, či ich poskytnú Spojené štáty, pretože takúto pomoc už vnímajú automaticky, ale skôr, v akom počte ich poskytnú, aby sa partnerské krajiny cítili bezpečnejšie.

„Prezident Biden sa pozrel prezidentovi Putinovi do očí a povedal mu, že veci, ktoré sme neurobili v roku 2014, sme pripravení urobiť teraz,“ prehlásil Sullivan. V roku 2014 Rusko prvýkrát napadlo Ukrajinu, keď anektovalo Krym. 

Biely dom ale uprednostňuje diplomatické riešenie a deeskaláciu. Vo Washingtone si stále nie sú istí motiváciou Putina a veria, že definitívne rozhodnutie o Ukrajine ešte neučinil.  

„Naším cieľom je zabrániť Rusku a prezidentovi Putinovi v invázii na Ukrajinu. Takže, samozrejme, chceme, aby situácia deeskalovala,“ dodala hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.

Rokovanie Putina a Bidena odráža vážnosť situácie, myslí si Korčok 

Rokovanie hláv štátov USA a Ruska potvrdzuje vážnosť situácie v súvislosti s dianím na východnej hranici Ukrajiny, ale aj vzhľadom na to, čo sa deje na hranici Poľska a Bieloruska a ide o krízovú diplomaciu. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) to povedal na dnešnej tlačovej konferencii, uvádza SITA.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Korčok konštatoval, že Rusko má plné právo disponovať svojimi ozbrojenými silami na svojom území, problémom je len to, že nie sú známe motívy a ciele tohto konania.

Sú totiž dané presné pravidlá toho, ako sa má aj v rámci krajiny vojenská technika presúvať bez toho, aby vznikali pochybnosti a druhá strana, v tomto prípade Ukrajina, to nevnímala ako hrozbu.

Slovensko by uvítalo aj obnovenie dialógu medzi Ruskom a NATO 

Zároveň považuje za dobré, že došlo k vzájomnej komunikácii lídrov USA a Ruska. „Uvítali by sme zároveň, keby došlo k obnoveniu dialógu medzi Ruskou federáciou a Alianciou. Bohužiaľ, Ruská federácia si odmieta sadnúť za rokovací stôl s NATO, a to už roky,“ pripomenul.

Naposledy dostala Moskva ponuku na dialóg počas minulého týždňa, keď v lotyšskej Rige prebiehalo stretnutie šéfov diplomacií NATO.

Minister podotkol, že verí, že dôjde k deeskalácii napätia na rusko-ukrajinskej hranici. Doplnil však, že aj potom k nemu môže skôr či neskôr dôjsť a bude sa to opakovať dovtedy, kým nenastane zásadný posun napríklad aj v konflikte na východe Ukrajiny.

„Bohužiaľ, je tu patová situácia a stále dochádza k porušovaniu prímeria a tento konflikt nesmeruje k riešeniu,“ zhodnotil Korčok.

Šéf slovenskej diplomacie označil Ukrajinu za suverénny štát a dodal, že Slovensko nebude podporovať, aby sa v Európe nanovo kreslili červené čiary. Nechce tiež, aby podobne ako pred rokom 1989 rozhodovali iné štáty o nezávislosti druhých štátov.