Umenie je biznis ako každý iný, niektorí umelci však predaj považujú za niečo podradné

Čo vás priviedlo k umeniu?

Zo začiatku sme mali online shop, kde sme združovali domácu hudbu a aj textil od slovenských značiek či grafických dizajnérov, takže sme sa v tej komunite pohybovali. S prechodom zo starej do Novej Cvernovky sme si otvorili aj kamenný obchod a postupne rozširovali ponuku kníh, obrazov či fotografií. Tiež sme pokračovali v organizovaní rôznych výstav v spolupráci s umelcami z Cvernovky.

Venovali ste sa aj vy sami vlastnej tvorbe?

Viac než na vlastnú tvorbu sa sústredíme na zastrešenie predaja tvorby iných umelcov a značky. Pár produktov som v minulosti šila, sem patria napríklad tašky ArtAttack, ktoré sú náš merchandise, ale veľa z nich už teraz kupujeme hotové. Súčasnú kolekciu street art výrobkov a dizajnov si vyrábame sami. 

zdroj: Artattack (Zdroj: Startitup)

Koľko percent zo zisku pre vás tvoria práve vaše výrobky?

Je to asi 10 % z celkového počtu predaných produktov. Avšak aj tak je pre nás výhodné predávať vlastné veci, pretože celkový zisk z nich môže byť aj 60 %, zatiaľ čo z predaja produktov niekoho iného máme iba 30 %, aby sme udržali aj ich spokojnosť. Do budúcna by sme chceli mať viac vlastné veci, no otázkou je, koľko vieme investovať do ich výroby. Je rozdiel, keď mám produkt od umelcov v komisionálnom predaji, teda vyplácam ich až po ich predaji, ako keď musím na začiatku investovať väčšiu sumu a zisk príde až neskôr.

Prečo ste si vybrali práve Novú Cvernovku?

Keďže sme už predtým boli v starej Cvernovke, tak sme boli prepojení s ľuďmi, ktorí sa okolo nej orientovali. Každý, kto mohol, pomáhal so sťahovaním aj so zakladaním nadácie, všetko to bolo na báze dobrovoľníctva a vznikla družná vysoko pozitívna atmosféra. Keď sme zvažovali, čo ďalej s Artattackom, napadlo nám, ako ľudia na naše produkty reagujú na marketoch, keď ich vidia naživo a môžu sa o nich poradiť a porozprávať. Mať však kamenný obchod a e-shop je ako zakladať si úplne nový biznis. Ten náš priestor bol absolútne zničený, mali sme vytrhnuté radiátory aj dlažbu a celé sme to museli spraviť nanovo.

zdroj: Artattack (Zdroj: Startitup)

Čo konkrétne bolo pre vás pri transformácii z online na kamenný obchod najťažšie?

Určite tá rekonštrukcia, keďže to trvalo pol roka a popri tom sme nemohli len tak prestať pracovať. Pol dňa sme pracovali na počítači, potom sme počítač zavreli a išli na stavbu a večer sme znova celí zaprášení otvárali počítač. Naša filozofia bola taká, že sme chceli investovať čo najmenej do vstupných nákladov, takže všetko, čo sme mohli, sme si robili sami. Veľmi nám pomohla aj naša rodina, boli ochotní každý víkend chodiť s nami na stavbu. Vzájomne sme si pomáhali aj s ostatnými Cvernovkármi, keďže sme priestory rekonštruovali všetci naraz.

Kto vám pomáhal pri tvorbe vašej vizuálnej identity?

Všetko si robíme sami. Ja osobne mám rada taký proces, v ktorom sa všetko vyvíja postupne. Nemusí byť hneď na začiatku všetko nalinkované a predurčené, môže sa to postupne meniť podľa toho, ako sa rozvíja a mení celý obchod. Na začiatku sme teda nemali stanovený obrázok, podľa ktorého sme niečo tvorili, je to spontánny proces.

Je ponuka umelcov vo vašom obchode stála, alebo ich obmieňate?

Určite ich mnoho pribúda, kedysi sme my oslovovali umelcov, s ktorými sme chceli spolupracovať, teraz sa to už otáča a oni si viac všímajú nás. Produkty si vyberáme podľa toho, čo sa nám páči, a čo zapadá do celkového konceptu Artattacku.

zdroj: Artattack (Zdroj: Startitup)

Čo musí umelec spĺňať, ak chce u vás predávať?

V prvom rade by mal mať už nejaké portfólio produktov respektíve fungujúcu značku. Potom samozrejme samotný produkt, ktorý nás zaujme. Ideálne je, ak je sériovo spravený, keďže náš kamenný obchod je stále prepojený s online stránkou, na nej ponúkame aj katalóg produktov. Potom tiež predávame hlavne veci od slovenských umelcov z domácej scény a chceme lokálne výrobky. 

Je na Slovensku kvalitná scéna, majú lokálni umelci, čo ponúknuť?

V segmente, v ktorom sa my pohybujeme počet značiek a nových biznisov stále rastie, takže scéna je a aj sa stále ešte pretvára, niektorí vydržia pár sezón ale máme tu už veľa stálych umelcov, ktorí dá sa povedať že tvoria základ scény. Veľa z nich sa prezentuje aj na zahraničných marketoch, takže určite majú čo ponúknuť.

zdroj: Artattack

Koľko umelcov momentálne ponúkate?

Momentálne máme v obchode asi 120 subjektov, medzi ktoré patria umelci, hudobníci, knižné vydavateľstvá či textilné dizajnérske značky. Dokopy ponúkame zhruba 600 produktov.

Aký typ umenia u vás dominuje?

Máme hlavne grafiky, printy a postery. Tento trend sa u nás rozvinul hlavne za posledný rok. Vzniklo to hlavne v súvislosti s tým, že sme organizovali viacero výstav, kde sme takéto vizuálne umenie prezentovali. Odvtedy nás ľudia začali viacej vnímať ako miesto, kde si môžu kúpiť nejakú peknú grafiku alebo dizajn a ja som logicky aj začala do našej ponuky viac takýchto vecí pridávať.

Sú pre vás grafiky teda zároveň aj najpredávanejším tovarom?

Áno, v súčasnosti spolu s knižkami, najmä detskými, patria grafiky medzi dosť predávané.  Ľudia ich majú radi hlavne ako darčeky a keďže sa sústreďujeme na kategóriu dostupných grafík. Človek tu môže kúpiť niečo naozaj originálne, čo nevyšlo z masovej výroby a má to nejakú osobnú hodnotu.

Čo znamená, že sú produkty dostupné?

Sústreďujeme sa na rozhranie od 15 do 250 eur za jednu grafiku, drahšie veci veľmi neponúkame.

Všimli ste si nejaké trendy, ktoré v týchto grafikách prevládajú. Čo si ľudia najviac kupujú?

Z našej ponuky sú populárne hlavne linorytové grafiky, pravdepodobne preto, lebo na nich sa najviac ukáže to remeslo.

zdroj: Artattack

Akým spôsobom u vás funguje spolupráca s umelcami?

Všetko funguje cez províziu z predaja. Počiatočná investícia ako peňazí tak aj času teda pochádza od umelca, ten si potom stanoví cenu, za akú by chcel svoje dielo predávať. Autori nám dávajú rabat 30 %.

Ako reagujú na lokálne umenie Slováci? Prevláda stále trend, že si kupujú radové obrazy v obchodoch s nábytkom, alebo sa už aj oni zaujímajú o originálne kúsky?

Pomaly sa začínajú orientovať a vnímajú aj inú produkciu ako tú, ktorá je masovo produkovaná. Som si istá, že sa to u nás prebúdza, práve aj vďaka podujatiam, ktoré sa u nás za posledné roky konajú ako napríklad mestské trhy a markety, kde sa prezentujú dizajn, móda a ručne robené kúsky.

zdroj: Artattack (Zdroj: Startitup)

Evidujete nejaký nárast v dopyte po lokálnych produktoch?

Oproti minulému roku máme v predajnosti 30 % nárast, rovnaký nárast sme evidovali aj medzi rokmi 2017 a 2018. Ide síce o pomalší nárast, ale stabilný. Pre mňa sú takými vzormi v tomto biznise napríklad Artforum alebo Kompot, ale tiež im trvalo roky, kým sa im podarilo dostať sa tam, kde sú teraz.

Čo je podľa vás dnes pre umelca kľúčom k úspechu?

Určite sociálne siete, treba sa vedieť propagovať a ukazovať svoju prácu na verejnosti. Dnes je už taký pretlak všelijakých informácií a sociálne siete sú určené presne na toto. Niektorí umelci sa možno zo začiatku trochu hanbia a ostýchajú niečo zverejniť, ale to vôbec nie je treba, takto najskôr získajú zákazníkov a fanúšikov. Super je tiež priamy predaj diela cez sociálne siete, je to výhodný proces na konci ktorého sú obe strany spokojné a dôjde k osobnému kontaktu medzi umelcom a zákazníkom, čo môže oboch obohatiť.

Vedia sa slovenskí umelci pohybovať na trhu a uspieť medzi konkurenciou, alebo v tom zaostávajú?

Na VŠVU už na to je predmet, takže ich už aj počas štúdia tlačia do toho, aby sa vedeli predávať. Niektorí to ale paradoxne považujú za niečo podradné, a to hlavne tí starší a konzervatívne zmýšľajúci. Pre nich nie je merítko, či niečo predajú, ale to či sú so svojou tvorbou spokojní. Čo je, samozrejme, super, ale myslím si, že vo svojej podstate by chcel každý niečo predať.

zdroj: Artattack (Zdroj: Startitup)

Koľko produktov sa vám priemere za mesiac podarí predať?

Je to priemerne cca 200 kusov.

Je ArtAttack momentálne ziskový, alebo je to investícia, ktorej návratnosť siaha skôr do budúcna?

Pár tisíc eur sme investovali v začiatku do rekonštrukcie, tie už sa nám vrátili, a to aj vďaka tomu, že sme si robili všetko sami. V súčasnosti sa už dostávame do plusu a ja som rada, že nemáme na krku žiaden úver, ktorý by sme museli splácať. Pre nás ako vlastníkov platí, že si udržiavame nízke náklady na život a všetko čo zarobíme investujeme späť do chodu predajne. V ideálnom prípade by sme chceli do budúcna zamestnať viac ľudí, pretože teraz robíme všetko iba sami dvaja s priateľom.