Únia mení pravidlá hry v obrannom priemysle. Brusel hľadá cestu, ako nakúpiť zbrane pre všetky štáty

Európska komisia plánuje významne posilniť svoje právomoci v oblasti obrany prostredníctvom vytvorenia spoločného mechanizmu na nákup vojenského materiálu.

„Musíme nakúpiť viac európskych [zbraní],“ vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas svojho vystúpenia v Kodani. „To znamená vytvoriť celoeurópsky trh s obranným vybavením.“

Informuje o tom denník Financial Times.

Presun kompetencií z členských štátov

Takýto presun právomocí do Bruselu by výrazne oslabil kompetencie členských štátov, ktoré si doteraz zachovávali rozhodujúce slovo v otázkach národnej bezpečnosti. Napriek tomu lídri EÚ už na nedávnom samite naznačili podporu spoločnému obstarávaniu.

„Je to v poriadku, pokiaľ sú to členské štáty, ktoré sú na čele, a nie Komisia, ktorá prijíma rozhodnutia. Obrana je v kompetencii jednotlivých štátov,“ poznamenal jeden z diplomatov.

Podľa vysokého úradníka by spoločný nákup zbraní umožnil európskym ozbrojeným silám rozšíriť svoje kapacity „koherentným, štandardizovaným a interoperabilným spôsobom“. Von der Leyenová v utorok oznámila zámer vybudovať strategickú rezervu európskych zbraní, z ktorej by členské štáty mohli čerpať a dopĺňať svoje zásoby.

Tento krok je súčasťou širšieho úsilia o posilnenie obranných kapacít kontinentu a má zabezpečiť dodatočné objednávky pre zbrojárske spoločnosti, ktoré sa snažia zvýšiť produkciu v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine.

Dramatické rokovania v EÚ: Štáty sa zhodli na predĺžení sankcií proti Rusku a Bielorusku, Maďarsko ustúpilo

Nemecko a Francúzsko posilňujú zbrojenie

K urýchleniu snáh o posilnenie európskych obranných kapacít prispeli aj vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnom stiahnutí ochrany spojencov NATO a jeho bilaterálne mierové rokovania s Moskvou.

Nemecký parlament v utorok schválil prelomový investičný plán až do výšky 1 bilióna eur na posilnenie armády a infraštruktúry, ktorý inicioval súčasný kancelár Friedrich Merz. Ekonómovia odhadujú, že nemecké ozbrojené sily budú v nasledujúcich rokoch potrebovať viac ako 400 miliárd eur, ktoré by mali byť uvoľnené vďaka Merzovej reforme zmierňujúcej prísne pravidlá pre štátne pôžičky.

V ten istý deň francúzsky prezident Emmanuel Macron ohlásil zvýšenie vojenských výdavkov vrátane nových objednávok stíhačiek Rafale a investície 1,5 miliardy eur do leteckej základne, ktorá sa do roku 2035 stane súčasťou jadrového odstrašenia s novými verziami lietadiel vybavenými hypersonickými jadrovými raketami.

zdroj: TASR/Ludovic Marin, Pool Photo via AP)

Biela kniha o obrane

Masívne investície do obrany, spoločné nákupy, ale aj prehĺbenie celoeurópskeho obranného trhu či väčšie prepojenie európskeho a ukrajinského obranného priemyslu predpokladá nová stratégia na posilnenie obrany EÚ do roku 2030. Takzvanú Bielu knihu o budúcnosti európskej obrany v stredu (19.3.) v Bruseli predstavila šéfka únijnej diplomacie Kaja Kalja.

Materiál Európskej komisie reaguje na naliehavé potreby Ukrajiny, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej agresii. Jeho cieľom je ale aj snaha riešiť dlhodobú potrebu posilňovania bezpečnosti a obrany Európy. Bezpečnostné prostredie v Európe sa zhoršuje už viac ako desať rokov. Ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 a tiež nástup novej americkej administratívy prezidenta Donalda Trumpa však európske krajiny teraz nútia k výrazne vyššiemu sústredeniu sa na bezpečnostnú a obrannú problematiku, pripomínajú agentúry.

 „Financie, ktoré investujeme do obrany, ukazujú, ako si obranu ceníme. Za posledné desaťročie sme toho nerobili dosť. Medzinárodný poriadok sa ale mení, najviac od roku 1945, nastáva rozhodujúci okamih a my musíme konať,“ uviedla na tlačovej konferencii Kallasová.

 „Biela kniha o obrane je naším návrhom, ako môžeme spolupracovať. Naša spolupráca je našou výhodou oproti ostatným po celom svete,“ dodala. „Je potrebné doplniť európske zásoby munície, zbraní, vojenskej techniky a vybavenia a zaistiť tok tohto vybavenia aj na Ukrajinu.“ 

Slovenský export zbraní prudko narástol

Pokiaľ ide o Slovensko, vlani tvoril export zbraní krajiny takmer 0,9 percenta HDP. Nejde tak o výrazný rozdiel medzi nami a USA v pomere k HDP, keďže Spojené štáty tvorili export zbraní 1,1 percenta HDP. 

Ako sme ťa už informovali, minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) sa v stredu (12.3.) na tlačovej konferencii po rokovaní vlády vyjadril k otázke vojenskej podpory Ukrajiny. Argumentuje, že zvýšené výdavky HDP či nárast exportu neznamená podporu iba Ukrajiny. Údajmi ohľadom skutočného vývozu však rezort obrany nedisponuje, keďže ide o súkromné „zbrojovky“.

„Spoločnosť ZVS Holding, ktorá je hlavnou muničkou Slovenska, nemá ukrajinského partnera. (…) Vždy som hovoril, že nebudem rušiť a nezruším pracovné miesta len pre to, že by sme chceli presadiť politický názor,“ uviedol Kaliňák s tým, že vláda žiadnu vojenskú pomoc Ukrajine neposkytuje. To podľa neho aj dodržala.

Kaliňák vníma zbrojársky priemysel ako tradíciu na Slovensku a je dôležité, aby krajina aj touto cestou diverzifikovala portfólio. „O naše zbrane je veľký záujem aj v ďalších krajinách. Dovážame do veľkého množstva krajín,“ dodal minister.

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta