Bývalý šéf nemeckej rozviedky ide do väzby. Vyšetrujú únik 2 000 tajných dokumentov

Nemeckú zahraničnú rozviedku zasiahla kauza, v ktorej figuruje jej bývalý najvyšší predstaviteľ. Osemdesiatročného Augusta Hanninga, ktorý viedol Spolkovú spravodajskú službu (BND) v rokoch 1998 až 2005, zatkli.

Podľa najnovších infomrácií  Hanning ide do väzby – okrem iného pre podozrenie zo špionáže. Rozhodol o tom vyšetrujúci sudca Spolkového súdneho dvora (BGH) v Karlsruhe, potvrdila hovorkyňa spolkovej prokuratúry. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.

Podľa zistení investigatívneho tímu WDR, NDR a Süddeutsche Zeitung (SZ) vyšetrovatelia podozrievajú Hanninga zo získavania štátnych tajomstiev, pokusu o vlastizradu a činnosti pre cudziu spravodajskú službu.

Bezprecedentný prípad

Kauza môže mať historický rozmer. Ako upozorňuje Spiegel, zatknutie bývalého šéfa BND je v kriminálnej histórii Spolkovej republiky prakticky bezprecedentné. Hanning navyše aj po odchode z rozviedky patril k najvýznamnejším predstaviteľom nemeckého bezpečnostného aparátu.

Nemecké úrady ani Hanningovi zástupcovia sa do utorkového poludnia k prípadu nevyjadrili.

Ako informujú Spiegel a Spiegel TV, policajti zasahovali v utorok ráno v Hanningovej rezidencii v okrese Steinfurt v Severnom Porýní-Vestfálsku. Do domu dorazili o 6:41 a bývalého šéfa rozviedky odviezli o 8:58 v čiernom minibuse.

Súčasne vyšetrovatelia v bavorskom okrese Bad Tölz-Wolfratshausen zatkli aj 64-ročného Manfreda D., Hanningovho niekdajšieho vedúceho kancelárie. Práve on mal svojmu bývalému nadriadenému poskytovať citlivé dokumenty z prostredia BND.

Za peniaze mal získať približne dvetisíc dokumentov

Podľa vyšetrovania sa Hanning a Manfred D. údajne už na jar 2010 dohodli na pravidelnom poskytovaní spravodajských informácií za odmenu. Bývalý prezident BND ich mal následne využívať pri svojej súkromnej bezpečnostnej poradenskej činnosti.

Manfred D. pokračoval v práci pre rozviedku aj po Hanningovom odchode. Zastával vysoké funkcie vrátane vedenia kancelárií ďalších prezidentov služby a v BND pôsobil až do marca 2026. Vďaka svojmu postaveniu mal prístup k citlivým informáciám.

Do júna 2022 mal Hanningovi odovzdať približne dvetisíc dokumentov. Mnohé z nich boli utajované. Údajne išlo najmä o podklady pre vedenie BND na prípravu spravodajských porád na úrade spolkového kancelára.

Vyšetrovatelia Hanninga podozrievajú zo získavania štátnych tajomstiev, pokusu o vlastizradu a špionáže. Jeho bývalý spolupracovník čelí podozreniu z napomáhania pri pokuse o vlastizradu a pri získavaní tajných informácií.

Analýzu mal pripraviť pre zahraničnú rozviedku

Jednou z kľúčových otázok vyšetrovania je, či sa citlivé informácie dostali k zahraničným spravodajským službám. Podľa bezpečnostných zdrojov mal Hanning najmenej v jednom prípade využiť získané materiály na vypracovanie analýzy pre pracovníka cudzej rozviedky.

Pre ktorú krajinu tento človek pracoval, zatiaľ nie je známe. 

Magazín Der Spiegel na základe nemenovaných zdrojov v utorok večer spresnil, že táto analýza bola určená priamo pre Azerbajdžan a bola postavená na prísne tajných dokumentoch nemeckej rozviedky BND, píše TASR.

Spiegel upozornil, že Hanningove nadštandardné vzťahy s predstaviteľmi tejto kaukazskej republiky sú dobre zdokumentované. Po odchode do dôchodku pôsobil okrem iného ako člen predstavenstva Nemecko-azerbajdžanského fóra (Deutsch-Aserbaidschanisches Forum).

Azerbajdžan akúkoľvek spojitosť s týmto špionážnym škandálom ostro odmietol. Miestna Rada pre médiá a vysielanie označila zistenia nemeckého magazínu za dezinformáciu a „zlomyseľný pokus“ síl, ktoré chcú poškodiť nemecko-azerbajdžanské bilaterálne vzťahy.

Hanning mal byť dlhší čas v kontakte aj s príslušníkom spravodajskej služby ďalšieho, nemenovaného štátu. Aj v tomto prípade mal poskytovať informácie, podľa opisu prípadu však zrejme nešlo o utajované materiály BND.

Na stopu ich priviedol prípad unesených detí

Podozrenia týkajúce sa úniku spravodajských informácií sa objavili pri vyšetrovaní inej kauzy. Tá súvisí s podnikateľkou Christinou Block, dedičkou siete steakových reštaurácií, a únosom jej dvoch detí, píše Spiegel. 

Na prelome rokov 2023 a 2024 pracovníci izraelskej bezpečnostnej firmy odviezli chlapca a dievča, ktorí žili so svojím otcom v Dánsku, do Nemecka. Tam na deti čakala ich matka.

Hanning bol podozrivý z účasti na možnom skoršom pokuse o únos detí. Bývalý šéf rozviedky tieto podozrenia popiera. Prokuratúra podľa Spieglu v jednej fáze vyšetrovania nasadila do jeho blízkeho okolia aj tajného vyšetrovateľa.

V septembri 2025 hamburská kriminálna polícia prehľadala kancelárie bezpečnostnej firmy, v ktorej vedení Hanning pôsobil. Prehliadka sa uskutočnila aj v jeho súkromnom dome v Severnom Porýní-Vestfálsku.

Práve tam mali vyšetrovatelia naraziť na citlivé údaje BND. Následne kontaktovali federálnu prokuratúru v Karlsruhe, ktorá sa zaoberá stíhaním špionáže a vlastizrady.

Patril k najvplyvnejším mužom nemeckej bezpečnosti

Hanning zostal významnou postavou nemeckého bezpečnostného aparátu aj po odchode z čela rozviedky. Do konca roka 2009 pôsobil ako štátny tajomník na spolkovom ministerstve vnútra pod vedením Wolfganga Schäubleho z CDU.

V tomto období zohrával dôležitú úlohu pri formovaní protiteroristických zákonov. Jeho zatknutie sa preto týka človeka, ktorý mal počas kariéry prístup k najcitlivejším informáciám štátu a podieľal sa na jeho bezpečnostnej politike.

Vyšetrovanie má objasniť, aký rozsah mali údajné úniky, na čo Hanning získané dokumenty využíval a či sa dostali do rúk zahraničných spravodajských služieb. V prípade oboch zadržaných platí prezumpcia neviny.