Unikátne odhalenie NASA: Získali doteraz najlepší možný dôkaz o mimozemskom živote
- Rover Perseverance NASA našiel skalu s organickými zlúčeninami a dôkazmi, že voda kedysi tiekla na Marse
- Tento nález môže byť kľúčom k odhaleniu dávneho života
- Rover Perseverance NASA našiel skalu s organickými zlúčeninami a dôkazmi, že voda kedysi tiekla na Marse
- Tento nález môže byť kľúčom k odhaleniu dávneho života
V údolí vyschnutej rieky na Marse rover Perseverance NASA možno konečne našiel dôkaz dávneho mimozemského života – a spolu s ním aj záchranné lano pre plán NASA dopraviť na Zem materiály z Červenej planéty.
Tento dôkaz môže vyzerať ako obyčajný kameň, ale je jedinečný. Skala, nazvaná „čejavský vodopád“, sa javí ako bahenný odkryv v tvare šípového hrotu veľkosti konferenčného stolíka.
Jej najpozoruhodnejšími znakmi sú červenkasté a belavé pruhy, posiate tmavočiernymi škvrnami pripomínajúcimi leopardie škvrny, informuje portál Scientific American.
Chemické analýzy skaly
Červená farba pravdepodobne pochádza zo železného minerálu hematitu.
Belavé pruhy sú žilky vodou usadeného síranu vápenatého a tmavé okraje „leopardích škvŕn“ obsahujú molekuly fosforečnanu železitého, potenciálnej potravy pre mikroorganizmy.
Look closely 👀
These “leopard spots” on a Martian rock are clues pointing to possibly the best signs of ancient microbial life we’ve found yet on Mars. To know for sure, we need to study the rock in labs on Earth.
More on @NASAPersevere‚s findings: https://t.co/Bo7eiUdGnA pic.twitter.com/0UM4TtM0m0
— NASA JPL (@NASAJPL) July 25, 2024
Prístroje na roveri odhalili, že skala obsahuje organické zlúčeniny na báze uhlíka, stavebné kamene života, píše portál News Scientist.
Historický kontext objavu
Tento nález je vzácny pre rover Perseverance, ktorý od svojho pristátia vo februári 2021 skúma kráter Jezero a jeho okolie.
Predchodca Perseverance, rover Curiosity, tiež našiel organické látky počas prieskumu krátera Gale. Kumulatívne údaje Perseverance ukazujú, že voda kedysi presakovala cez Cheyava a že skala mala podmienky vhodné pre mikrobiálny život.
Plán Mars Sample Return (MSR)
Tím Perseverance plánuje vyvŕtať a uložiť vzorky skaly na budúce misie Mars Sample Return (MSR). MSR je spoločný projekt NASA a Európskej vesmírnej agentúry (ESA).
Projekt vedie Laboratórium prúdového pohonu NASA (JPL). Rozsiahle časové sklzy a finančné prekročenie rozpočtu však uvrhli projekt do neistoty.
MSR prechádza novým plánovaním s cieľom nájsť rýchlejší a lacnejší spôsob, ako dostať vzorky z Perseverance späť na Zem.
Význam objavu
Ken Farley, vedec projektu Perseverance z Kalifornského technologického inštitútu, uviedol, že Cheyava je najzáhadnejšou a najkomplexnejšou horninou, ktorú rover doteraz skúmal.
Organický materiál, chemické reakcie vhodné pre mikrobiálny život a dôkazy o vode sú významné, ale stále nie je jasné, ako sa hornina vytvorila a do akej miery okolité horniny prispeli k vzniku týchto prvkov.
Ďalší postup skúmania
Tím Perseverance si skalu všimol koncom júna, keď sa rover pohyboval po severnom svahu Neretva Vallis, kanáli vyhĺbenom riekou rútiacou sa do krátera Jezero.
Prvé pozorovania skaly prichádzali na Zem pomaly, čo vyvolalo horúčkovitú snahu získať čo najviac údajov a vzorku pred presunom roveru k iným cieľom.
Perspektívy pre budúce výskumy
Vodopád Cheyava nie je dôkazom života na Marse, ale je najsľubnejšou horninou pre potenciálne objavenie skamenených Marťanov.
Caleb Scharf, vedúci vedecký pracovník pre astrobiológiu v Amesovom výskumnom centre NASA, uviedol, že objav Cheyava je jedným z najlepších argumentov pre návrat vzoriek z Marsu alebo pre vyslanie nových zariadení na podrobnejšie skúmanie.
„Túto skalu sme ožiarili lasermi a röntgenovými lúčmi a zobrazovali sme ju vo dne v noci zo všetkých možných uhlov,“ uviedol Farley.
„Z vedeckého hľadiska už Perseverance nemá čo ponúknuť. Aby sme úplne pochopili, čo sa dialo v marťanskom riečnom údolí v kráteri Jezero pred miliardami rokov, chceli by sme vzorku z Cheyava vrátiť na Zem a skúmať ju pomocou výkonných laboratórnych prístrojov.“
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: Scientific American, News Scientist