Unikli plány ruského námorníctva na vojnu s NATO: Jadrové rakety mali mieriť na okolie našich susedov
- Odhaľujú 32 cieľov v členských štátoch NATO, ktoré môžu byť terčom jadrového útoku
- V skutočnosti ide len o zlomok z nich
- Odhaľujú 32 cieľov v členských štátoch NATO, ktoré môžu byť terčom jadrového útoku
- V skutočnosti ide len o zlomok z nich
To, že sú kremeľskí propagandisti dlhodobo posadnutí jadrovou vojnou, je už dobre známe. Neprejde snáď ani jeden týždeň, čo by v ruských médiách nevolali po jadrovom útoku na členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO).
Z uniknutých dokumentov ruského námorníctva vyplýva, že jadrový útok v ranej fáze konfliktu s NATO je možnosť, s ktorou ruskí dôstojníci počítajú. Nielenže s ňou počítajú, dokonca vyzdvihujú výhody takejto možnosti.
Denník Financial Times sa dostal k tajným dokumentom ruského námorníctva, ktoré vznikli v rokoch 2008 and 2014. Teda ešte pred totálnou vojnou, na Ukrajine, ako Kyjev nazýva druhú inváziu k našim susedom.
Dokumenty obsahujú 32 cieľov v krajinách Aliancie, na ktoré by Rusi vedeli zaútočiť raketami, ktoré by niesli buď konvenčnú hlavicu, alebo jadrovú.
Len zlomok skutočných cieľov
Na zozname sú aj ciele v blízkosti našich susedov – Čechov i Poliakov.
Ruské námorníctvo má v plánoch útoky na ciele v Estónsku, Nórsku, Nemecku, Francúzsku, Veľkej Británii, Rumunsku, Bulharsku a Turecku.
Práve ciele v Nemecku sa nachádzajú neďaleko hraníc s Českom a Poľskom. Jeden cieľ je približne v blízkosti mesta Bautzen, ďalší na severe v blízkosti Baltského mora. Obe ciele sa tak nachádzajú len desiatky kilometrov od hraníc Poľska a ešte bližšie je cieľ v blízkosti Česka.
Tu však treba podotknúť, že v skutočnosti tieto plány zobrazujú len zlomok cieľov, ktorými môžu ruské ozbrojené sily disponovať, čo potvrdil pre Financial Times aj bývalý predstaviteľ NATO William Alberque.
Takéto ciele sa zrejme nachádzajú aj priamo u našich susedov Poliakov a v ohrození sú aj pobaltské štáty. Rusi by neútočili len na vojenské zariadenia, ale aj na kritickú infraštruktúru, či dokonca civilné objekty.
Európa má nevýhodu v tom, že Rusko má kapacity zasiahnuť prakticky celý kontinent. NATO navyše nemá dostatok protivzdušnej obrany.
Rusi veria, že vďaka taktickým jadrovým zbraniam by vyhrali
Profesor Jeffrey Lewis, ktorý pôsobí na Inštitúte medzinárodných štúdií v Middlebury, uviedol, že Rusi by chceli použiť taktické jadrové zbrane, ktoré sú síce menej „silné“ ako štandardné jadrové zbrane, no aj tak by vedeli spôsobiť katastrofu.
„Vnímajú tieto veci (taktické jadrové hlavice) ako potenciálne vojnové zbrane,“ dodal.
„Budú ich chcieť použiť a budú ich chcieť použiť veľmi rýchlo,“ uviedol profesor.
Vojenská analytička Dara Massicot, ktorá pôsobí v Carnegieho nadácii za medzinárodný mier, uviedla, že Rusi vnímajú jadrové zbrane ako ústredný prostriedok na vyhratie vojny. Spôsobené to je aj tým, že Rusom chýba dostatok konvenčnej munície, ktorú by potrebovali na vyhranie vojny s Alianciou.
„Jednoducho nemajú dosť rakiet,“ vysvetlila expertka.
Podľa Združenia kontroly zbraní má Rusko v súčasnosti vo výzbroji 5 580 kusov jadrových hlavíc.
Zaujímavosťou je, že ruskí vojenskí plánovači stanovili aj ciele v krajinách, ktoré dnes vnímajú ako svojich partnerov. Nimi sú Čína a Severná Kórea. Okrem nich existujú aj ciele v krajinách spojencov NATO, ako Južná Kórea a Japonsko.
Z dokumentu tiež vyplýva, že ruské námorníctvo si naďalej zachovalo schopnosť niesť rakety na hladinových lodiach napriek dohode medzi Sovietskym zväzom a USA z roku 1991 o ich odstránení. Takáto loď by bola pritom oveľa náchylnejšia na zničenie nepriateľom ako ponorky, ktoré tiež môžu niesť jadrové hlavice. Poškodenie by tiež mohla spôsobiť obyčajná búrka.
Zdroje: Financial Times, ACA