Unikli Putinove plány o konci vojny: Podľa experta to vyzerá príliš jednoducho, je to pasca

Situácia na Ukrajine sa po dva a pol roku od začiatku nevyprovokovanej ruskej invázie poriadne skomplikovala. Moskva ostreľuje ukrajinské mestá severokórejskou či iránskou technikou, zisťuje, že jej nefungujú ani vyhrážky jadrovými útokmi a popri tom všetkom sa hovorí o blížiacom sa konci bojov.

No situáciu nemožno vykresľovať ružovo. Z pohľadu západných spojencov Kyjeva platí presný opak. Moskve sa naďalej darí, získava nové dediny a postupuje na svojom vymyslenom fronte. Na Donbase, ale aj mestách vzdialených od bojiska, umierajú civilisti a Rusov ani náhodou neodrádzajú ich veľké straty. Tie už bežne presahujú 1 100 jednotiek denne a dovedna ide podľa ukrajinskej armády o viac ako 650 000 vojakov.

Kyjev sa trápi. Nemá dosť zbraní ani vojakov. V neposlednom rade preto, že západní partneri ako Amerika a Nemecko neposkytli dostatočnú včasnú podporu, píše prestížny magazín Forbes. Elektrická sieť kolabuje, v zime budú problémy s kúrením, obyvateľstvo naďalej uteká do zahraničia a pre Ukrajinu to vyzerá naozaj pochmúrne.

Ešte v máji sa objavili informácie o „uniknutých“ Putinových plánoch na prímerie. Viacerí odborníci si však myslia, že fakt, že sa to celé dostalo na povrch, bolo vlastne súčasťou plánu Kremľa. Forbes teraz vysvetľuje, ako by mohol takýto prípadný scenár Moskve pomôcť.

Trhliny v detailoch

V zásade by celá dohoda vyzerala nejako takto: Rusko si ponechá územie, ktoré v súčasnosti okupuje, no súhlasí so vstupom Ukrajiny do NATO. Expert na geostratégie Melik Kaylan ale podotýka, že zatiaľ čo to celé vyzerá veľmi jednoducho, v dohode sa ukrývajú nekalé tajomstvá.

Keď už človek nahliadne do detailov, zistí, ako môže Rusko následne brániť naplneniu prakticky každej jednej časti prípadnej zmluvy. Hneď prvým problémom sú interné zákony NATO. Tie nepovoľujú vstup novým členom za predpokladu, že ide o štáty v aktívnom alebo zmrazenom vojnovom konflikte.

NOVÝ PRIESKUM: Smer rapídne zaostáva za PS. SNS na poslednej priečke

A ak by došlo k výnimke a Ukrajina by predsa len do Aliancie vstúpila, nedostane skutočnú záruku, že v prípade pokračovania bojov jej prídu ostatní členovia skutočne pomôcť.

„Žiaľ, nech sa na to pozriete akokoľvek, existuje reálna možnosť, že akýkoľvek kompromis teraz jednoducho povedie k väčším problémom. Ak šance na mier vynútené Ruskom vyzerajú pochmúrne, sú ešte pochmúrnejšie, ako si myslíte,“ konštatuje Kaylan.

Plány na každý scenár

Každý, kto pozná a sleduje konanie Kremľa, si uvedomuje, že ruská vláda si pripravuje plány dopredu na rôzne situácie. Pristupuje k nim tak, aby ich Západ mohol akceptovať len s čo najväčšími kompromismi. Lenže ak Moskva zaútočila na Ukrajinu a sama hľadá spôsob, ako sa teraz zbaviť ťarchy vojny, tak bude musieť aj sama ustúpiť od svojich cieľov.

Kaylan to všetko prirovnáva s útokmi na Arménsko a Gruzínsko. Keď Rusi v roku 2008 napadli Gruzínsko, upevnili si kontrolu nad separatistickými regiónmi Južné Osetsko a Abcházsko. Vtedajší gruzínsky prezident Saakašvili videl, že zo Západu sa mu nedostáva dostatočné odhodlanie pomôcť. Vyhlásil teda jednostranné prímerie, stiahol sa z frontových línií a zachránil svoju krajinu pred skazou, aká v súčasnosti postihuje Ukrajinu.

Bývalý prezident USA sa so šéfom Kremľa radil o Ukrajine: Podľa expertov išlo o Putinov „výborný plán“

Následne dostal mierovú ponuku, na ktorú slávne povedal: „Ak by som toto akceptoval, dôjde k ľudovému prevratu proti mne.“ Putin od neho okrem iného požadoval, aby sa Gruzínsko definitívne vzdalo separatistických zón a Saakašvili mal ako prezident ustúpiť. Podobne absurdné boli podmienky v Arménsku a podobne by to dopadlo aj na Ukrajine.

Môžeme si to jednoducho predstaviť. Zelenskyj by sa musel vzdať Ruskom okupovaných ukrajinských území výmenou za prísľub vstupu do NATO. Aliancia začne proces pre vstup Ukrajiny a v krajine sa zatiaľ sformujú a spoja nacionalisti nespokojní so stratou územia. Usporiadajú puč proti Zalenskému pre stratu Krymu a Donbasu.

Západ začne pučistov odsudzovať a Moskva sa môže spokojne usmievať, šíriť svoju propagandu o slabosti USA či EÚ, o nedostatočnej pomoci pre Ukrajinu alebo dokonca o plánoch obetovať Kyjev a podobne. Nakoniec – napriek kto vie koľkým rokom vraždenia – si Putin ešte na Ukrajine posilní svoj vplyv. Prirodzene, pomocou klamstiev.

Od teroru k masakrom: Rok vyvražďovania dvoch národov akurát tak prehĺbil nenávisť (KOMENTÁR)

Ľahký mier je pokušením

Všetko to začína pokušením a klamstvom s tvárou ľahkého, respektíve jednoducho dosiahnuteľného mieru. Za prvé, nebolo by to ľahké, a za druhé, ani dosiahnuté.

V európskom prostredí sa objavujú hlasy, ktoré tieto možnosti čoraz viac pretláčajú. Jedným z nich je maďarský premiér Viktor Orbán. Ten o potrebe prímeria hovoril v pléne Európskeho parlamentu. Sám pritom opakovane čelí kritike pre jeho postoje voči Rusku, ktoré môžeme označiť prinajmenšom za sympatizujúce voči Moskve.

Druhým hlasom je Robert Fico, ako sme mohli vidieť v relácii STVR O 5 minút 12 zo 6. októbra. A jeho postoje voči Rusku komentovať netreba. Skrátka, zdá sa, že ľahký mier či prímerie budú otvorene podporovať takmer výhradne tí, ktorí sa za celý čas od začiatku rusko-ukrajinskej vojny ani nedokázali jasne postaviť na jednu z týchto dvoch strán. A vo vojne, v ktorej agresor napadol obeť, neexistuje tretia „neutrálna“ strana. Existuje len východ a západ.