Unikol plán na udržanie mieru na Ukrajine: Desiatky tisíc európskych vojakov by pomáhali chrániť ukrajinské mestá

Plán britského premiéra Keira Starmera vyslať menej ako 30 000 európskych vojakov na Ukrajinu ako súčasť mierovej misie vyvoláva zmiešané reakcie.

Európske krajiny sa snažia zabezpečiť stabilitu v regióne, zatiaľ čo USA majú poskytnúť ochranný štít. Návrh, ktorý má Starmer predstaviť Donaldovi Trumpovi, prichádza v čase rastúcej neistoty týkajúcej sa amerického angažovania sa v konflikte na Ukrajine.

Európska misia s americkým krytím?

Podľa dostupných informácií, ktoré odhalil britský denník The Telegraph, bude úlohou európskych síl dohliadať na prípadnú dohodu o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou. „Európski lídri si uvedomujú, že samotná dohoda nestačí. Aby bola trvácna, musí byť podporená silným odstrašujúcim prvkom,“ uviedol nemenovaný západný predstaviteľ.

Z tohto dôvodu by európske jednotky monitorovali kľúčové oblasti – mestá, prístavy a strategické infraštruktúrne objekty –, zatiaľ čo americké stíhačky a rakety by zostali v pohotovosti v prípade porušenia prímeria zo strany Ruska.

Plán však nie je univerzálne akceptovaný. Kým Francúzsko a Spojené kráľovstvo vyjadrujú ochotu podieľať sa na misii, Nemecko, Španielsko a Taliansko odmietajú nasadenie svojich jednotiek. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pôvodne požadoval mierovú misiu s počtom až 200 000 vojakov, čo je podstatne viac, než sa aktuálne plánuje.

Trump pritvrdil svoju rétoriku voči Zelenskému a Ukrajine: „Je diktátor bez volieb,“ vyhlásil

Ruské obavy a odpor voči NATO na Ukrajine

Moskva reagovala na návrh jednoznačne odmietavo. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil plán za neprijateľný, informuje agentúra Reuters. „Hovoríme o možnom nasadení vojenských kontingentov členských štátov NATO na Ukrajine. To predstavuje hrozbu pre našu bezpečnosť a berieme to veľmi vážne,“ zdôraznil Peskov.

Ruská vláda už dlhodobo upozorňuje, že akákoľvek prítomnosť vojsk NATO na Ukrajine, aj pod inou vlajkou, by bola považovaná za eskaláciu konfliktu. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dokonca označil takýto krok za „priamu hrozbu pre ruskú suverenitu“. Okrem toho Moskva v rámci rokovaní v Rijáde tento týždeň požadovala, aby NATO stiahlo svoj prísľub budúceho členstva Ukrajiny v Aliancii.

Trumpov postoj a otázka americkej angažovanosti

Hoci Spojené štáty formálne podporujú mierové úsilie, nie je jasné, ako sa Donald Trump postaví k Starmerovmu návrhu. Doteraz naznačoval, že USA by mali obmedziť svoju účasť na konflikte a neprevziať hlavnú zodpovednosť za mierové operácie na Ukrajine.

Pete Hegseth, minister obrany USA, otvorene uviedol, že „každá mierová misia na Ukrajine je primárne zodpovednosťou Európy a Kanady“. Ak by však Trump súhlasil s takzvaným „bezpečnostným krytím,“ znamenalo by to, že americké sily by neboli priamo na Ukrajine, ale v prípade potreby by zasiahli.

Bezpečnostné riziká a otázniky

Nasadenie európskych jednotiek na Ukrajine so zálohou v podobe americkej vzdušnej podpory predstavuje nový model hybridnej vojenskej prítomnosti. Nie je to tradičná mierová misia v štýle OSN, keďže na Ukrajine by neoperovali „neutrálne“ jednotky, ale vojaci z krajín, ktoré sú súčasťou NATO. To vyvoláva otázky, ako by sa reagovalo v prípade útoku na tieto jednotky.

Ochrana nasadených vojakov je pritom kľúčovou témou. „Ak Rusko naruší prímerie, musí okamžite čeliť dôsledkom,“ uviedol jeden zo západných predstaviteľov pre The Telegraph. Práve preto sa počíta s nasadením amerických stíhačiek v Poľsku a Rumunsku, ktoré by mohli okamžite odpovedať na ruské provokácie.

Krok k mieru alebo k ďalšej eskalácii?

Plán Keira Starmera môže byť vnímaný ako pragmatický kompromis medzi úplným stiahnutím západných síl z konfliktu a ich priamejším zapojením. Otázkou však zostáva, či bude postačujúci na odstrašenie Ruska a či ho Washington prijme. Ak by sa Trump rozhodol pre odmietavý postoj, Európa by sa ocitla v situácii, keď by musela riešiť bezpečnostné garancie pre Ukrajinu vlastnými silami.

Bez ohľadu na ďalší vývoj je však jasné, že konflikt na Ukrajine zostáva dynamický a plný neistôt. Kým sa nepodarí dosiahnuť stabilnú dohodu o prímerí, otázka prítomnosti zahraničných síl a ich mandátu bude aj naďalej predmetom intenzívnych diskusií medzi západnými lídrami.

Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine