Unikol tajný plán Kremľa pre krajiny NATO a EÚ. Taktika ako vystrihnutá z príručky KGB

Ruský prezident Vladimir Putin sa netají názorom, že rozpad Sovietskeho zväzu bola „tragédia“. Čoraz viac dôkazov svedčí o tom, že túto „tragédiu“ Kremeľ v skutočnosti nikdy „nerozdýchal“. Okrem vojenskej agresie na Ukrajine, zamrznutých konfliktov v Moldavsku a Gruzínsku vypracoval viacero plánov, ako defacto ovládnuť Moldavsko a Bielorusko zvnútra.

Podobný plán ale Kremeľ vypracoval aj pre krajiny, ktoré sú teraz súčasťou Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie. Ide o pobaltské štáty – Litvu, Lotyšsko a Estónsko.

Všetky tri boli v minulosti násilne pripojené k Sovietskemu zväzu, prostredníctvom Paktu Ribbentrop-Molotov medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa dočkali vytúženej slobody, no Rusi sa doteraz snažia zasahovať do vnútorných záležitostí týchto krajín (a nielen tých).

Ukazuje to aj plán vypracovaný Riaditeľstvom pre cezhraničnú spoluprácu ruskej prezidentskej administratívy z roku 2021. Plán bol rozdelený do sekcií – politickej, vojenskej (vojensko-technické a bezpečnostné ciele) obchodnej a ekonomickej, humanitárnej a spoločenských.

Plán, podobne ako ten pre Moldavu a Bielorusko, počítal troma časovými obdobiami – krátkodobým (do roku 2022), strednodobým (2025) a dlhodobým (2030).

K plánom sa dostali redakcie viacerých médií, medzi nimi americké Yahoo News, estónske Delfi, litovské LRT či nemecké Süddeutsche Zeitung.

Politické intrigy, vďaka ktorým malo Rusko ovplyvňovať dianie v Pobaltí 

Plány zahŕňajú posilnenie proruských síl v rámci krajín, či už ide o politiku, armádu alebo ekonomiku, obrátenie verejnej mienky voči Aliancii, zabránenie rozmiestneniu ďalších vojakov a zbraní NATO v Pobaltí, výchova početnej rusky hovoriacej menšiny v materinskej reči a proruskom duchu, vytvorenie centier pre ruskú vzdelanosť, ktoré by podľa odborníkov mohli byť verbovacie stredisko pre ruských špiónov.

Rusi na Ukrajinu nasadili svoj „neviditeľný“ najnovší tank. Má to však háčik

Ďalším cieľom v dokumentoch je vytvorenie podmienok pre „oslabenie vplyvu západných krajín vo vojensko-politickej, obchodno-ekonomickej a humanitárnej oblasti“ a „bojovanie proti pokusom protiruských estónskych politických síl o falšovanie histórie“.

Falšovaním histórie Rusi myslia boj za nezávislosť Pobaltia a voči ruskému útlaku. To, čo je dnes zdrojom hrdosti týchto malých národov, Rusi nazývajú „nacizmom“.

Rusi okrem toho chceli ťahať nitky v krajinách za pomoci ekonomiky a podnikateľov, ktorí sú najnáchylnejší na takéto pokusy. Rusi sa pokúšali prehĺbiť obchodné vzťahy medzi Pobaltím a Ruskou federáciou.

zdroj: TASR/AP, Mindaugas Kulbis

Na muške mali aj občiansku spoločnosť, kde sa pokúšali vytvoriť a podporovať neziskové proruské organizácie, ktoré by ovplyvňovali verejnú mienku v prospech Ruska.

Kvôli ruskej agresii na Ukrajine sú mnohé z týchto ruských cieľov v Pobaltí už neaktuálne. Litva, Lotyšsko a Estónsko patria k najväčším podporovateľom Ukrajiny na svete.

Všetky tri krajiny poslali Kyjevu množstvo zbraní a munície. Agresia tiež zvýšila obavy pobaltských štátov o svoju vlastnú bezpečnosť, načo reagovalo NATO posilnením vojenskej prítomnosti v Pobaltí. Práve slovenskí vojaci sú súčasťou bojovej skupiny v Lotyšsku.

„Plány Ruska získať vplyv na Estónsko, Lotyšsko a Litvu mi pripomínajú, prečo bol ich vstup do NATO taký dobrý nápad,“ povedal pre Yahoo News Dan Fried, ktorý v minulosti pôsobil ako námestník ministra zahraničných vecí USA pre európske a eurázijské záležitosti. „Bez členstva Pobaltia v NATO by už Rusko napadlo. Pobaltským členstvom v NATO sa Rusi obmedzili na lacné politické intrigy.“

Poznáme svojho suseda, tvrdí estónska premiérka 

Pobaltskí politici nie sú prekvapení plánmi Kremľa. Práve oni a Poliaci roky varovali Európu a svet pred ruskou agresiou a politikou. Do ruskej invázie na Ukrajinu, však svet vnímal tieto krajiny ako paranoidných susedov. Napokon sa ukázalo, že mali pravdu.

„Svojho suseda poznáme,“ povedala pre Yahoo News estónska premiérka Kaja Kallasová. „Museli sme posilniť našu obranu, aby sme sa postavili akejkoľvek hrozbe, vrátane hybridných hrozieb.“

„Je to klasická ruská príručka – mnohé z ich taktík sú prevzaté priamo od KGB,“ okomentovala plány Ruska.

zdroj: TASR/AP, Pavel Golovkin

Ingrida Šimonytėová, litovská premiérka, povedala, že ruské plány sú všetko, z „čoho by ste (Rusov) zvyčajne podozrievali“.

„Lotyšsko od obnovenia nezávislosti čelí túžbe Ruska posilniť a rozšíriť svoj vplyv v susedných krajinách,“ povedal Krišjānis Kariņš, lotyšský premiér. „Lotyšsko si zachováva realistický pohľad na ruskú zahraničnú politiku a jej iniciatívy. Lotyšsko na medzinárodnej úrovni aktívne obhajuje a presadzuje izoláciu Ruska.“

Súhlasí aj Marius Laurinavičius, litovský expert na medzinárodné záležitosti, ktorý tieto plány označil ako starú taktiku sovietskej KGB, z ktorej radov vyšiel ruský prezident Vladimir Putin. Ten pôsobil ako jej agent vo východnom Nemecku. Aj teraz sa obklopuje množstvom ľudí, ktorí pracovali v bezpečnostných zložkách.

„Mali by sme oslabiť našich nepriateľov. A najlepší spôsob, ako ich oslabiť, je zvnútra, nie zvonku. To, v čom sú dobrí, je rozdeľovanie spoločností, vytváranie problémov a konfliktov,“ uviedol Laurinavičius.