Unikol Trumpov tajný plán na ukončenie vojny na Ukrajine. Pre Kyjev neveští nič dobré

Bývalý šéf Oválnej pracovne a nádejný kandidát na prezidenta Donald Trump sa niekoľkokrát chválil, že by vojnu na Ukrajine ukončil za 24 hodín, nikdy však nespresnil ako. Denník Washington Post tvrdí, že pozná detaily Trumpovho tajného plánu.

Podľa denníka nie je ničím iným ako zlou správou pre Kyjev. Trumpov tajný plán podľa anonymných zdrojov Washington Postu pozostáva z nátlaku na Ukrajinu, aby sa vzdala niektorých území, ktoré momentálne okupuje Ruská federácia. Konkrétne má ísť o územie Donbasu a Krymu.

Trump mal v súkromí povyzvedať, že si myslí, že Rusko aj Ukrajina si „chcú zachovať tvár, chcú cestu von“. Bývalý prezident tiež tvrdí, že obyvateľom okupovaných častí Ukrajiny by nevadilo, keby patrili pod Rusko.

Územné ústupky by neboli jedinou výhrou Putina, bývalý prezident USA by prisľúbil aj zastavenia rozširovania Severoatlantickej aliancie (NATO). Ukrajina sa snaží o vstup do Aliancie, rovnako ako Gruzínsko či Bosna a Hercegovina.

Podľa expertov aj niektorých republikánov to však nie je veľmi dobrý nápad, Rusko by v skutočnosti z tejto situácie ťažilo.

ANALÝZA: Hrozí ukrajinskému frontu kolaps? Vieme, aké šance majú Rusi na úspešnú ofenzívu či dobytie veľkých miest

„(Putin) za to (vojnu) musí zaplatiť. Na konci tohto nemôže vyhrať,“ uviedol pre Post Trumpov spojenec a vplyvný republikán Lindsey Graham.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v minulosti odmietol územné ústupky, ktoré by Ukrajinu stávali do nevýhodnej pozície. Ak by Rusko získalo územia Donbasu a Krymu, hrozilo by, že sa svojich plánov na ovládnutie celej Ukrajiny nevzdá, ale naopak by prezbrojilo a znova zaútočilo s oveľa väčšou silou, keď bude pripravené.

Územné ústupky odmieta aj väčšina obyvateľov Ukrajiny.

Trump hľadí na konflikt ako na územný spor Ukrajiny a Ruska 

Experti si myslia, že nejde o dobrý plán a dokazuje, že Trump nechápe celú situáciu. Bývalá poradkyňa Trumpa pre Rusko Fiona Hillová uvádza, že podnikateľ z New Yorku si myslí, že ide o územný spor medzi Ruskom a Ukrajinou. Nechápe však, že výsledok tejto vojny ovplyvní aj bezpečnosť v celej Európe.

Existuje dôvodná obava, že ruská agresia bude pokračovať aj smerom na iné krajiny Európy, ako napríklad Gruzínsko alebo Moldavsko. Bez obáv nie sú ani členské krajiny NATO, ako sú napríklad pobaltské štáty.

„Trump a jeho tím to považujú skôr za územný spor ako spor o celú budúcnosť európskej bezpečnosti a svetového poriadku,“ uvádza Hillová.

Navyše Trumpovo chvastanie sa, že by vojnu ukončil za 24 hodín, ukazuje, že od svojho prvého funkčného obdobia sa v oblasti zahraničnej politiky vôbec nezmenil. Stále uprednostňuje svoje osobné skúsenosti z biznisového rokovania ako formu vyjednávania namiesto zdĺhavých a diplomatických rozhovorov.

zdroj: TASR/AP, Alexander Zemlianichenko

Trump si má navyše myslieť, že zastavenie vojenskej pomoci pre Ukrajinu by prispelo k nátlaku na Kyjev, vďaka ktorému by Zelenskyj súhlasil s takýmto riešením.

V súčasnosti dolná komora Kongresu Snemovňa reprezentantov blokuje balíček pomoci pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov.

Predseda Snemovne Mike Johnson zatiaľ nezaradil tento balíček ani do rokovania. Republikánski zákonodarcovia mali čeliť nátlaku práve od Trumpa. Ten sabotoval aj sprísnenie migračnej legislatívy a prostriedky určené na lepšie zabezpečenie hraníc. Pôvodne boli tieto dve balíčky zlúčené dokopy.

Trump sa tiež vyjadruje nejednoznačne o vojenskej pomoci. Ako sme už uviedli, na jednej strane vyvíja nátlak, aby republikáni pomoc nepodporili. Na druhej strane ale nedávno tvrdil, že Ukrajine treba poskytnúť pomoc, nie však formou daru, ale formou pôžičky, ktorú po vojne neskôr splatia.

Problém by mal aj pri Európanoch 

Takáto nejednoznačnosť je špecifická pre celý postoj Trumpa ku konfliktu na Ukrajine. Putina spočiatku pochválil, neskôr ruskú agresiu odsúdil a teraz tvrdí, že keby bol on prezidentom, nikdy by k nej nedošlo.

V minulosti viackrát vyjadril obdiv k Putinovi a iným diktatúram, pričom odmietal, že by Rusko zasahovalo do prezidentských volieb v roku 2016 v jeho prospech. Uviedol tiež, že verí viac Rusom ako americkým spravodajským službám.

Trumpov plán môže naraziť nielen na odpor Ukrajincov, ale aj ich spojencov v Európe. Podľa Hillovej by aj Európania tento návrh zavrhli.

zdroj: TASRS/AP, Peter Nicholls

Práve Európa sa snaží nahradiť chýbajúcu pomoc pre Ukrajinu od Spojených štátov. Robí tak navýšením výrobných kapacít aj rôznymi iniciatívami, ktoré majú získať muníciu. Ako sme už v minulosti písali, európske snahy by mohli byť úspešné a Ukrajina by mohla získať dostatok delostreleckej munície na tento rok.

Navyše, európske krajiny si uvedomujú, že ak bude Donald Trump opäť zvolený do pozície prezidenta USA, nebudú sa na neho môcť spoliehať ako na garanta bezpečnosti. Svedčia o tom napríklad Trumpove výroky, v ktorých tvrdil, že by Rusko vyzval, aby napadlo členské krajiny NATO, ktoré nedávajú 2 % na svoju obranu.

Trump má navyše veriť, že by sa Rusko takýmto riešením vymanilo spod svojej závislosti od Číny.