Úplná rodová rovnosť je vzdialená 3 stovky rokov, tvrdia Ženy OSN

Dosiahnutie úplnej rodovej rovnosti potrvá pri súčasnej miere pokroku v tejto oblasti ešte takmer 300 rokov. V štúdii, ktorá bola zverejnená v stredu, to vyhlásila štruktúra OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien pod názvom Ženy OSN (UN Women). TASR informuje na základe správy AFP.

V programe OSN s názvom Sedemnásť cieľov udržateľného rozvoja je stanovený cieľ dosiahnuť rodovú rovnosť do roku 2030.

Štruktúra Ženy OSN (UN Women) so sídlom v New Yorku uviedla, že priepasť pri zrovnoprávnení pohlaví prehĺbili početné krízy.

„Globálne výzvy, ako napríklad pandémia COVID-19 a jej dosah, násilný konflikt, klimatická zmena, zásahy voči sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu žien a jeho obmedzovanie zhoršujú rodovú nerovnosť,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení Žien OSN a Oddelenia OSN pre hospodárske a v sociálne záležitosti (DESA).

V správe sa píše, že pri súčasnom tempe pokroku potrvá až 286 rokov, kým zmiznú priepasti v právnej ochrane žien a mužov a odstránia sa diskriminačné zákony.

Rovnocenné zastúpenie na vedúcich pozíciách na pracovisku potrvá ešte 140 rokov a najmenej 40 rokov odhaduje na dosiahnutie rovnocenného zastúpenia žien v národných parlamentoch.

Do konca roku 2022 bude podľa zverejnenej správy žiť v extrémnej chudobe (1,90 dolára na deň) okolo 383 miliónov žien a dievčat, v porovnaní s 368 miliónmi mužov a chlapcov.

Do konca roku 2021 bolo nútene vysídlených 44 miliónov žien a dievčat, čo je doteraz najvyšší počet. V krajinách s právnym obmedzením interrupcií žije vyše 1,2 miliardy žien v plodnom veku.

Riaditeľka štruktúry Ženy OSN Sima Bahousová poznamenala, že „dáta ukazujú nepopierateľný úpadok“ v životoch žien, a to v oblasti príjmov, bezpečnosti, vzdelávania a zdravia.

Dlhodobý problém

Rodová rovnosť je dlhodobým problémom, na čo poukazuje aj portál Gender. Podľa prieskumu z roku 2020 sa ukázalo, že aj napriek tomu, že na vysoké školy chodí viac žien než v minulosti, v priemere zarábajú o 16 % menej ako muži a iba 8 % generálnych riaditeľov najväčších spoločností v EÚ sú ženy.

„Rodová rovnosť je základným princípom Európskej únie, ale ešte nie je realitou. V podnikaní, politike a spoločnosti ako celku môžeme naplno využiť svoj potenciál, iba ak využijeme všetky svoje talenty a rozmanitosť,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Dodala, že ak použijeme iba polovicu populácie, prídeme tak o polovicu nápadov a energie. 

K problematike sa vyjadrila aj komisárka pre rovnosť Helena Dalliová. Podľa nej snaha o rovnosť nevyžaduje presun ničoho z jedného košíka do druhého. Vysvetľuje, že rovnosť možno považovať za nekonečný zdroj, pričom by jej malo byť dosť pre každého.

„Na druhej strane, diskriminácia stojí jednotlivcov, ktorí ju trpia, a spoločnosť ako celok, veľa osobného uznania, nedostatku meritokracie a straty talentu a inovácie. V rámci stratégie rodovej rovnosti zakotvujeme rodovú rovnosť v jadre rozvoja politík EÚ.“

Podľa Dalliovej je hlavným cieľom Európskej únie postarať sa o to, aby „ženy nemuseli prekonávať ďalšie prekážky, aby dosiahli to, čo majú muži ako dané, a aby namiesto toho dokázali naplno využiť svoj potenciál“.