Úrokové sadzby hypoték narastú, varujú odborníci. Peniaze si Slovensko požičiava najdrahšie v EÚ

Na začiatku marca štát naposledy predal trojročné dlhopisy s úrokom 3,29 %. Úrokové sadzby pri hypotékach s trojročnou fixáciou pritom začínajú na 4,05 %. Úroková sadzba tak pôjde podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika skôr či neskôr hore. 

„Rozdiel vo vývoji úrokových sadzieb bude ešte viac vidno od leta, kedy sa očakáva zníženie sadzieb Európskej centrálnej banky. Kým úroky úverov budú v okolitých krajinách klesať, na Slovensku môžu stagnovať alebo dokonca ďalej rásť,“ vyjadril sa pre Startitup Búlik.

Hypotéky pôjdu hore

Ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz pre Startitup uviedol, že banky nielenže môžu, ale aj musia premietať rizikovú prirážku veriteľov do cenníkov úverových produktov. Ináč by boli stratové a zároveň ich k tomu zaväzuje aj regulácia Európskej centrálnej banky.

„Banky reálne nemajú inú možnosť ako zohľadniť rastúce úrokové sadzby štátnych dlhopisov v úrokových sadzbách podnikateľských úverov aj hypoték. Štátne dlhopisy totiž v prevažnej miere nakupujú banky pôsobiace na Slovensku, a keďže dlhopis je menej rizikový dlh ako hypotéka, tento rozdiel banky logicky musia zohľadniť pri úročení,“ vysvetlil finančný analytik Búlik.

Vyše 160-tisíc seniorom sa výrazne zvýšia dôchodky. Sociálna poisťovňa avizuje novinky (PREHĽAD)

Keď rastú úrokové sadzby dlhopisov, budú banky skôr či neskôr podľa odborníka musieť dvihnúť aj úrokové sadzby hypoték. Situáciu zhoršuje aj bankový odvod, pretože bankám z tohtoročného zisku ukrojí približne tretinu. Väčšina príjmov bánk zároveň pochádza z úrokovej marže. 

Je to rozdiel medzi úročením nakúpených úverových liniek či predaných hypotekárnych záložných listov a úrokmi poskytovaných úverov. Svoj príjem si tak pravdepodobne zvýšia z poskytnutých úverov. 

Menej investícií? 

Pre firmy sú pôžičky z banky jedným z najvyužívanejším spôsobov na financovanie prevádzky. Ale úvery sú počas posledných dvoch rokov stále drahšie, a tak sa firmám náklady na bankové financovanie výrazne zvýšili.

Úrokové sadzby sú pre slovenské firmy príliš vysoké, čo spôsobuje ťažkosti pri konkurovaní so zahraničnými firmami. Rozdiel v úrokových sadzbách sa podľa analytika Búlika ešte zväčší, pretože sadzby Európskej centrálnej banky sa majú znížiť. A tie naše? Pravdepodobne presne naopak. 

„Situácia sa pritom ďalej zhoršuje, keď úročenie slovenských dlhopisov len za posledné štyri mesiace narástlo o dve desatiny percentuálneho bodu. Pre slovenské firmy to znamená väčšie zaostávanie za konkurenciou,“ vysvetlil Búlik.

zdroj: Canva/Alfexe

Hypotéku nemusíš dostať

Analytik Lörincz sa vyjadril, že banky majú pri poskytnutí úveru robustné rizikové modely. Ak teda žiadaš o úver, musia si overiť tvoju schopnosť úver splácať aj v prípade rastu sadzieb.

„Problém bude menej v tom, že klienti nebudú vedieť splácať, ale v tom, že úver vôbec nedostanú alebo ho dostanú nižší, lebo pri vyšších sadzbách neprejdú rizikovým modelom. Klienti, rovnako ako banky, sú v tomto relatívne bezmocné: pokiaľ bude riziková prirážka Slovenska vysoká kvôli zlému hospodáreniu vlády, tak zmeniť to dokáže len vláda,“ povedal Lörincz.

Búlik uviedol, že od januára 2022 narástla tiež priemerná úroková sadzba hypoték z úrovne 1 % na 4,62 %, čiže viac ako 4,5-násobne. Dostupnosť úverov sa tak stala problémom a desiatky tisíc ľudí s priemerným a nižším príjmom sa tak dnes nedokážu dostať k hypotéke. 

Štát musí konsolidovať

Obaja odborníci sa zhodli na tom, že vláda musí konsolidovať verejné financie. Lörincz upozornil, že nielen krátkodobo, ale aj dlhodobo. Riešenie vidí v „žiadnom znárodňovaní druhého piliera“, ale v mixe znižovania výdavkov a zvyšovania príjmov. 

Búlik zas uvádza príklad Grécka, ktoré sa pre konsolidačné opatrenia posunulo pozície najmenej dôveryhodného dlžníka eurozóny k štátu, ktorému trhy veria výrazne viac ako Slovensku.

„Kým grécky dvojročný dlh sa predával vo februári s úrokom 2,61 %, slovenský s 3,26 %. Na tomto príklade vidieť, ako sa zmení situácia bankrotujúcej krajiny, ako bolo istý čas Grécko, keď vláda zodpovedne príjma tvrdé konsolidačné opatrenia,“ dodal Búlik.

„Problémom je naša riziková prirážka, teda to, že slovenské dlhopisy majú výrazne vyššie sadzby ako nemecké, ktoré sú považované za najbezpečnejšie v eurozóne. Vysoká riziková prirážka je odrazom zlého hospodárenia vlády,“ uzavrel Lörincz. 

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika