USA a Čína sa predbiehajú v ceste na Mesiac. Američanov sprevádzajú problémy

Celý svet sleduje nové vesmírne preteky. USA a Čína sa predháňajú v tom, kto prvý pošle svojich astronautov na Mesiac. Američania sa trápia s oneskoreniami, zatiaľ čo Čína si verí, že to zvládne do roku 2030. Kto vyhrá? 

Podľa predbežných odhadov by to nemusel byť západ. Čínsky program totiž na rozdiel od amerického giganta beží ako hodinky a drží sa svojich plánov. NASA má zatiaľ plné ruky práce s technickými problémami. Nestíha s vývojom skafandrov a mešká aj s prípravou lunárneho modulu, ktorý má pristáť na Mesiaci, informuje Space.com. 

Americký program Artemis má tri hlavné časti. Prvú misiu bez posádky už úspešne zvládli v novembri 2022. Druhá misia s Artemis II má vyniesť štyroch astronautov koncom roka 2025, no na mesiaci nepristanú. Pri tretej misii sa chcú Američania zapísať do histórie – na Mesiac má vďaka Artemis III vystúpiť prvá žena a prvá osoba inej etnickej skupiny. 

„Skutočným cieľom je Mars. A Mesiac použijeme ako skúšobnú plochu, pretože Mars je veľmi náročná misia,“ povedal astronaut Steven Swanson ešte v roku 2020. „Bude to trvať takmer tri roky a pri misii na Mars sa nemôžete vrátiť domov skôr. Cesta tam trvá sedem alebo osem mesiacov a pred návratom tam musíte čakať 15 mesiacov, kým sa planéty opäť správne usporiadajú.“

Artemis sa zatiaľ nedarí

S misiou Artemis III to však nevyzerá ružovo. Pôvodne ju chceli spustiť tento rok, ale plány sa niekoľkokrát menili. Teraz sa hovorí najskôr o septembri 2026. A podľa správy z decembra 2023 je až 33 % šanca, že sa misia neuskutoční ani do februára 2028.

Čína ide na vec postupne a systematicky. Od roku 2003, kedy vyslala do vesmíru svojho prvého astronauta, sa jej darí. Má vlastné vesmírne stanice a úspešne realizuje program Chang’e na prieskum Mesiaca.

Obe krajiny sa zaujímajú o rovnakú oblasť – južný pól Mesiaca. Nie je to náhoda. V tienistých kráteroch sa tam nachádza vodný ľad. Ten by astronautom mohol pomôcť prežiť a dokonca by z neho mohli vyrábať palivo pre rakety. To by celý vesmírny program výrazne zlacnilo.

Odborník Michael Griffin, ktorý kedysi šéfoval NASA, tvrdí, že americký program Artemis je zbytočne zložitý. Prekáža mu hlavne komplikovaný systém, ako sa majú astronauti spojiť s lunárnym modulom na orbite, a tiež potreba viacerých letov kvôli tankovaniu. Navrhuje, aby to Američania zjednodušili podobne ako Číňania.

Hraničné kontroly v Holandsku: Vláda sľubuje najtvrdšiu azylovú politiku v histórii krajiny

Japonsko sa zatiaľ hrá s drevenými hračkami

Raketa Falcon 9 americkej súkromnej spoločnosti Space X vyniesla v utorok ráno do vesmíru nepilotovanú loď Dragon, ktorá na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) dopraví takmer tri tony nákladu vrátane prvého dreveného satelitu vyrobeného v Japonsku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Raketa odštartovala o 03.39 h SEČ z Kennedyho vesmírneho centra na Floride. Japonská družica zostane zhruba mesiac na ISS, potom ju vypustia do otvoreného vesmíru.

Družicu LignoSat (lignum je latinský výraz pre drevo) vyvinula Kjótska univerzita v spolupráci so spoločnosťou Sumitomo Forestry, špecializujúcou sa na stavbu drevených domov. Má tvar kocky vážiacej jeden kilogram s hranami dlhými desať centimetrov a vyrobená je bez použitia skrutiek a lepidla z druhu magnólie nazývanej honoki, ktorá v Japonsku rastie v horách a používa sa na výrobu pošiev pre meče.

„S drevom, materiálom, ktorý dokážeme získať sami, budeme môcť stavať domy a žiť a pracovať vo vesmíre,“ povedal astronaut a výskumník z Kjótskej univerzity Takao Doi. Jeho tím chce v priebehu nasledujúcich 50 rokov začať sadiť stromy a stavať drevené domy na Mesiaci a Marse.

„Lietadlá zo začiatku 20. storočia boli vyrobené z dreva,“ povedal profesor Kjótskej univerzity Kodži Murata. Drevo je podľa neho vo vesmíre odolnejšie ako na Zemi, pretože tam nie je voda ani kyslík, takže nebude hniť ani sa nevznieti. Drevený satelit tiež minimalizuje vplyv na životné prostredie na konci svojej životnosti.

Po vypustení do vesmíru zostane LignoSat šesť mesiacov na obežnej dráhe a jeho elektronické komponenty budú merať, ako drevo odoláva extrémnym podmienkam vo vesmíre. Pri obehu okolo Zeme budú totiž teploty každých 45 minút kolísať od mínus 100 do plus 100 stupňov Celzia, keď sa družica dostane do tieňa a potom zasa na svetlo.